Časť biznisu sa stala Ficovým nepriateľom (HN)
Martin Vlachynský približoval verejné výdavky pre HN. 6.4.2018
Posledná dekáda sa niesla aj v znamení úplatkárstva, s ktorým sa expremiérovi nepodarilo úspešne bojovať.
Desať rokov vlády si napriek pozitívam vyslúžilo množstvo kritiky, a to hlavne pre podozrenia z
korupcie na najvyšších miestach. To však nebol zďaleka jediný problém. Nefungujúci právny štát a zanedbané
zdravotníctvo či školstvo zatienili relatívne pozitíva plynúce z Ficom ospevovanej stability.
1. Vzdialený vyrovnaný rozpočet
Už počas prvých rokov Roberta Fica na čele Úradu vlády sa verejné výdavky značne zvýšili. Na jednej strane
je síce pravda, že toto obdobie poznačila finančná kríza, náš rast výdavkov bol najvyšší zo všetkých krajín
Európskej únie. „A to napriek tomu, že Slovensko na rozdiel od mnohých iných krajín nemuselo na záchranu a
ozdravenie bánk vynaložiť ani jedno jediné euro,“ upozornil bývalý minister financií Ivan Mikloš. Aj po tom, čo sa
krajina zotavila, však výdavky rástli a deficit sa nedarilo dostať na žiadanú hodnotu, a to aj napriek tomu, že
príjmy do štátnej kasy neustále rastú. Vyrovnaný rozpočet mal byť dosiahnutý už tento rok, najnovší zákon o
rozpočte hovorí o roku 2020. Analytik INESS-u Martin Vlachynský upozorňuje, že kým v roku 2012 vybrala
verejná správa na daniach a odvodoch 23,6 miliardy, v roku 2016 to bolo 32 miliárd a tento rok by to malo byť
34,4 miliardy. „Napriek tomu, že vláde za jeden a pol volebného obdobia pribudlo v rukách 11 miliárd
dodatočných eur, stále padajú argumenty o tom, ako nie sú peniaze na výstavbu diaľnic či na nákup toho alebo
onoho,“ skonštatoval.
2. Kauzy na najvyšších miestach
Najvážnejší problém na Slovensku je pretrvávajúca korupcia, ktorú sa nedarí odstrániť a podozrenia padajú
na najvyššie miesta. Udalosti ako predaj emisných kvót garážovým firmám, predražené CT-čka, Váhostav,
peniaze v alobale, predražená informatizácia či najnovšie prepojenia na taliansku mafiu sú iba ukážkou toho, ako
sa kauzy počas Ficovho vládnutia rozrastali. Podľa svetového rebríčka vnímania korupcie, ktorý každoročne
zostavuje Transparency International, Slovensko v minulom roku skončilo na 54. mieste, rovnako ako rok
predtým. Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne otázky Peter Goliaš zároveň upozornil, že aj podnikatelia
„ako prekážku číslo jeden uviedli v prieskume Svetového ekonomického fóra s odstupom korupciu“. Ficove vlády
v tejto súvislosti prijali protischránkový zákon, novelizovali zákon o ochrane oznamovateľov korupcie a na Úrade
vlády bol zriadený protikorupčný odbor. Transparency International Slovensko však označila boj proti korupcii za
stagnujúci a rozpačitý, keďže opatrenia nedosahujú výsledky a odsúdených je len málo.
3. Podnikateľom sa žije ťažšie
„Podnikatelia boli počas uplynulých desiatich rokov zväčša v pozícii úhlavných nepriateľov vlády,“ zhrnul
situáciu Vlachynský. Za posledných sedem rokov bolo zavedených alebo zvýšených 29 daní, znepružnil sa
Zákonník práce a náklady na prácu sa zväčšujú rýchlejšie ako produktivita. Zvyšovanie minimálnej mzdy a
príplatkov za prácu v noci a cez víkend Ficova vláda obhajovala tým, že Slovensku sa darí a musia to pocítiť aj
občania. Podnikatelia však upozorňujú na to, že by sa na tom mal podieľať aj štát a mal by znížiť daňovo-
odvodové zaťaženie, ktoré patrí k najvyšším v Európe. Goliaš dodal, že firmy „sa sťažujú najmä na neefektívne
súdy, demotivačný vplyv daňového systému, zvýhodňovanie vybraných podnikateľov úradníkmi a regulačnú
záťaž“. Zlú si tuáciu ilustruje aj fakt, že v troch hlavných rebríčkoch konkurencieshopnosti si Slovensko od roku
2008 pohoršuje.
4. Zanedbané rezorty
Školstvo a zdravotníctvo sú v dezolátnom stave, reformy sa údajne pripravujú už niekoľko rokov, schválené
však stále neboli. V oboch odvetviach dosahujeme v porovnaní s európskym priemerom slabé výsledky, a tak
učitelia, ako aj lekári a zdravotné sestry majú nízke platy, čo spôsobuje, že ich je čoraz menej. Na zlú si tuáciu v
školstve upozorňujú aj podnikatelia, ktorí hlásia akútny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Tento stav bráni
aj tomu, aby sa na Slovensko dostali investície s vyššou pridanou hodnotou. „Inžinierske študijné smery sú príliš
teoretické a nedostatočne napĺňajú požiadavky podnikov. Chceme priniesť viac praxe,“ poznamenal prezident
Slovensko-nemeckej obchodnej komory Jürgen Knie. Samotný štát do vedy a výskumu investuje iba málo a
dostupné eurofondy sa udeľujú pochybným spôsobom. Reforma školstva sa pripravuje už dlhé roky, aktuálna
ministerka dosiaľ nepriniesla ani reformu, ktorá by mala zlepšiť duálne vzdelávanie, pritom ešte minulý rok
sľubovala, že bude platiť už od septembra 2018. Nádejou pre rezort vnútra má byť bývalý minister zdravotníctva
Tomáš Drucker.
HN, Kristína Votrubová