Nová dávka vládnych analýz, plánov a stratégií

Bez väčšej mediálnej pocty uzreli svetlo tri vládne analýzy a plány. Prečo sa im neušla aspoň troška pocty? Je to únava z nesplnených sľubov na papieri?

Nová dávka vládnych analýz, plánov a stratégií

Ako každý rok, aj tento sa na scéne predstavil Národný program reforiem. Laickej verejnosti málo známy dokument, ktorý popisuje štrukturálne opatrenia, ktoré vláda plánuje realizovať v najbližších rokoch. Tento program vychádza zo Správy o stave krajiny, ktorú každoročne vydáva Európska komisia a na jej základe je jej následne predkladaný tento program. Síce Európska komisia v Správe o stave krajiny pozitívne hodnotí hospodársky rast, znižovanie verejného dlhu či nezamestnanosti, poukazuje aj na dlhodobo neriešené pálčivé témy ako školstvo, verejnú správu (korupciu), zdravotníctvo, podnikateľské prostredie či súdnictvo. Tento program je zrkadlom vlády, ako absentujúce reformy vplývajú na identifikované pálčivé témy, keďže program je vypracovaný ruka v ruke s vyhodnotením plnenia národných cieľov stratégie Európa 2020, ktoré porovnávajú postavenie Slovenska vo vybraných rebríčkoch či podľa kvantitatívnych dát s očakávaným stavom v roku 2020. Napríklad v oblasti podnikateľského prostredia je cieľom Slovenska dosiahnuť 15. miesto v rebríčku Doing Business v roku 2020. Síce bola zriadená medzirezortná pracovná skupina pre Doing Business, ktorej úlohou je práve cez opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia zlepšovať toto postavenie, ale ani jej zriadenie a prvý propodnikateľský balík opatrení nás neuchránil od toho, aby sme sa v tomto rebríčku nezhoršovali.

Súčasťou programu je aj Akčný plán. O jeho akčnosti máme ale určité pochybnosti, keďže napríklad analytická jednotka finančnej správy sa buduje v každom akčnom pláne od roku 2015 s každoročnou zmenou termínu. Ďalším príkladom ,,akčnosti“ plánu je jednotný výber daní a odvodov (UNITAS). V roku 2015 sa s ním počítalo, že bude v roku 2017 schválená legislatíva a počas roka 2018 sa mal začať výber preddavkov na sociálne reformy. V roku 2018 sa o programe UNITAS viac nehovorí. Namiesto toho  bol v tomto roku predstavený legislatívny návrh zmien zúčtovania sociálnych odvodov. Ambiciózny dátum ministerstva, ktoré plánovalo spustenie od roku 2019, uzemnila Sociálna poisťovňa, keďže naň bude pripravená až od nasledujúceho roka.

Aj o novej školskej reforme sme toho už veľa počuli. S reformou síce začal hneď po nástupe do funkcie exminister Plavčan, ktorý ju dal na verejné pripomienkovanie. Doteraz však verejnosť nebola oboznámená s jasným výsledkom. Svetielko nádeje sa objavilo v Národnom programe reforiem, v ktorom sa uvádza, že by už do najbližšieho školského roka (2018/2019) mal byť realizovaný prvý akčný plán. Žiaľ, aj keby sme hneď začali realizovať potrebné zmeny vo vzdelávaní, pravdepodobne by sme nedosiahli cieľ v hodnotení PISA na úrovní 505 do roku 2020, keďže za sledované obdobie sme v danom rebríčku len klesali (posledné hodnotenie v roku 2015 bolo 463).

V Správe o stave podnikateľského prostredia, ďalšom dokumente, ktorý hodnotí stav podnikateľského prostredia na Slovensku, sama vláda priznáva jeho zlý stav. V tejto správe okrem hodnotenia postavenia Slovenska v medzinárodných rebríčkoch hodnotí aj plnenie prvého propodnikateľského balíčka opatrení. Hodnoteniu tohto balíčka sme sa už osobitne venovali v samostatnom článku. Paradoxom tejto správy je, že v závere konštatuje, že na zabezpečenie viditeľných výsledkov v medzinárodných hodnoteniach je potrebné zlepšovať podnikateľské prostredie výraznejšie a razantnejšie. Túto razantnosť mohla vláda preukázať v Národnom programe reforiem pre tento rok, ale výzvy podnikateľského prostredia zostávajú len čiastočne vypočuté cez podnikateľské balíčky. Ak by sa s takou razantnosťou tvorili propodnikateľské balíčky, ako sa tvoria sociálne balíčky, neboli by konštatovania o absentujúcich reformách a zlom postavení v medzinárodných rebríčkoch hodnotenia podnikateľského prostredia na mieste.

Posledným veľkým dokumentom v oblasti podnikateľského prostredia je Stratégia hospodárskej politiky do roku 2030. Určite je dôležité, aby Slovensko vedelo, kam chce kráčať, ale súčasne je nevyhnutné, aby smer hospodárskej politiky bol postavený na apolitickú úroveň bez ohľadu na politický cyklus. Považujeme za dobré, že poukazuje aj na základe SWOT analýzy na kľúčové problémy podnikateľské prostredia, na ktoré už dlhodobo v INESS upozorňujeme, ako napríklad deformujúci účinok investičnej pomoci na konkurenčné prostredie, vysoké daňovo- odvodové zaťaženie či pravidelný nárast regulačných povinností. Súčasne nám ale absentuje reakcia na všetky slabé stránky, ktoré sú identifikované v danej analýze. Na stratégiu budú nadväzovať trojročné plány, ktoré majú zabezpečiť plnenie jej cieľov. Skutočné plnenie cieľov ale závisí od aktívneho prístupu ministerstiev, ako aj od  záujmu riešiť podnikateľské prostredie systémovo. To však v súčasnosti nevidíme.

Plány a hodnotenia sú na svete, teraz sú na rade regulačné autority, aby vynaložený papier bol využitý lepšie, ako len na následnú recykláciu v zbernom dvore.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards