Veľa je povolaných, no len málo vyvolených

Aktuálne dobrý hospodársky rast vedie mnoho spoločností do masívnych investícií, ktoré sú spojené s budovaním nových nehnuteľností. Postavenie nehnuteľnosti nie je len o postavení samotnej stavby, ale predtým musí podnikateľ žiadať o povolenie o umiestnení stavby, stavebné povolenie a následne aj o kolaudačné rozhodnutie. Tento proces trvá stovky dní.

Veľa je povolaných, no len málo vyvolených

Na základe hodnotenia Doing Business, ktoré v jednej z kategórii hodnotí získanie stavebného povolenia, je v modelovom prípade odhadovaný čas na 286 dní, z ktorých 261 dní trvá proces na získanie povolení. Ostatné dni sú spojené s prihlásením nehnuteľnosti na katastri a povinnosťami voči dodávateľom vody. Slovensko je v počte dní potrebných na vybavenie stavebného povolenia 2. najhoršie z pomedzi krajín EÚ. Inšpiráciou by nám malo byť Dánsko, kde je potrebných na získanie všetkých dokumentov vyše štvornásobne menej dní a súčasne s menším počtom úkonov.

Existujú v tomto procese aj nejakí ,,vyvolení“ medzi povolanými podnikať? Ako je to už na Slovensku pravidlom, vybraní podnikatelia sa vedia dostať nielen k investičným stimulom, ale aj k výhodnejšiemu postaveniu v rámci stavebného zákona. Významnejšie postavenie môžu získať tým, že stavbe vláda udelí status významnej investície a tak sa stavebným úradom stáva miesto obce okresný úrad v sídle kraja, t. j. štát. Na základe toho sa celý proces skráti, keďže obce často nedodržiavajú zákonné lehoty a súčasne investorove záujmy nebudú závislé od priazne starostu obce, ktorý rozhoduje o stavebnom povolení.

Okrem kratšieho času na vybavenie papierovačiek na úradoch získava investor aj bonus v podobe možnosti vyvlastňovania pozemkov, na ktoré bol udelený tento status a taktiež sa im odpustí poplatok za rozvoj. Takáto možnosť vyvlastňovania pozemkov v prospech súkromného podnikania je unikátom v strednej Európe. Vyvolení investori môžu ďakovať aj poslancovi Gálovi, ktorý cez pozmeňujúci návrh presadil, že stavby, ktoré získajú štatút významnej investície, neplatia poplatok za rozvoj. Takto sa vytvára ďalšia priepasť medzi vyvolenými a povolanými.

Otázka zvýhodňovania investorov sa dostala v roku 2017 na stôl z dôvodu developerských projektov na území Bratislavy, ktoré spĺňali podmienky na udelenie takéhoto statusu. Podmienkami na získanie takéhoto statusu je preinvestovanie 100 miliónov v investičných nákladoch a vytvorenie najmenej 300 pracovných miest. Po tlaku verejnosti a aj pripomienok ministerstiev, boli zo strany developerov žiadosti o udelenie statusu významnej investície stiahnuté. Vláda sa rozhodla, že práve tieto udalosti sú podnetom na to, aby do konca roka zmenila zákon o významných investíciách. Podľa slov vtedajšieho vicepremiéra Pellegriniho, zákon by mal byť určený nielen na stavbu závodov, ale aj pre ďalšie investície v ,,prospech slovenskej ekonomiky“.

Posudzovanie významnosti investície je na pleciach úradníka, ktorý rovnako ako pri investičných stimuloch rozhoduje o formálnych náležitostiach žiadostí. Pri investičných stimuloch sa už opakovane stalo, že podporené investície po uplynutí zákonnej udržateľnosti podporených miest, opustia Slovensko. Tieto prípady sa môžu opakovať nielen pri investičných stimuloch, ale aj pri udeľovaní statusov významnej investície.

Myslíme si, že zvýhodnenie vybraných stavieb nielen prostredníctvom investičných stimulov, ale aj pre prostredníctvom statusovania významných a nevýznamných súkromných investícií poškodzuje kvalitu podnikateľského prostredia, keďže vytvára rôzne východzie podmienky pre podnikateľov. Vláda by sa mala zamerať predovšetkým na zabezpečenie systémových riešení, ktoré by zabezpečili lepšie podmienky na reinvestovanie vlastných zdrojov, získanie stavebného povolenia  a iné oblasti podnikateľského prostredia, bez potreby vytvárania rozdielnych, diskriminačných, podmienok pre podnikateľov.

Ministerstvo dopravy má do konca roka 2018 pripraviť návrh nového stavebného zákona, ktorý by mal zlepšiť aktuálny stav dĺžky získavania stavebného povolenia. Nevieme ale, či táto snaha neskončí v zásuvke - rovnako ako pred troma rokmi. Okrem optimalizácie povinností, ktoré má stavebník, by sa malo zefektívniť aj financovanie kompetencie stavebných úradov, ktorú štát preniesol na samosprávy. Bizarné financovanie vytvára lepšie finančné podmienky pre obce, v ktorých sa stavia minimum stavieb, ako pre tie, kde vládne stavebný boom. Problémom je aj fakt, že úrady rozhodujú často neprimerane dlho, nedodržujú zákonné lehoty a taktiež sa objavujú svojvoľné konania starostu, ktorý nechce vydať rozhodnutie, hoci boli splnené podmienky na jeho vydanie. Toto vyplýva aj zo skutočnosti, že máme podľa zákona vyše 2 900 stavebných úradov, keďže každá obec má postavenie stavebného úradu. Takto sa ťažšie zabezpečuje nielen právna istota v rozhodovaní, ale súčasne aj odborné vzdelávanie úradníkov. Hoci existujú spoločné stavebné úrady, čo situáciu zjednodušuje, aj tak dávajú obce záväzné stanovisko aj pri spoločnom stavebnom úrade..
Síce náčrt nového zákona počíta s vrátením kompetencie štátu, uvidíme ale, ako štát zvládne tlak zo strany obcí, aby tento presun nenastal

Tieto vyššie spomenuté problémy sa týkajú každého podnikateľa, preto si myslíme, že by ich riešenie malo byť komplexné, a nielen pre vyvolených cez významné investície, ale pre všetkých povolaných ľudí podnikať.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards