Prekážky pod nohy

Mali by sme čo najskôr pootvoriť dvere pracovníkom z tretích krajín. Susedia to už robia.

Prekážky pod nohy

Že v Českej republike je najnižšia miera nezamestnanosti v EÚ, je  známy fakt. Menej sa  ale hovorí o tom, že v krajine pracuje pol milióna cudzincov. Z toho viac ako 150 tisíc je z krajín mimo EÚ.

Na Slovensku panuje voči cudzincom averzia. Nie je to ale averzia na základe zlých skúseností.  V ČR pracuje 14 krát viac cudzincov z tretích krajín (mimo EÚ) ako na Slovensku, kde našinec musí cudzinca mimo Bratislavy, a pár fabrík, hľadať lupou. Slováci si ale myslia, teda skôr cítia, že ich tu je mnohonásobne viacej. V celoeurópskom prieskume nadhodnotili podiel cudzincov v krajine zo všetkých národov najviac.

Hľadať vysvetlenie tohto postoja nie je cieľom tohto textu. Cieľom je upozorniť na fakt, že stereotypy a obavy sa premietajú aj do legislatívy, ktorá zamestnávanie cudzincov upravuje. A táto legislatíva už má priame ekonomické dopady.

I napriek masívnemu podielu pracujúcich cudzincov je aj v Česku viac voľných pracovných miest ako miestnych uchádzačov o zamestnanie. Cudzinci v zásade domácim prácu neberú (neplatí to vždy), skôr naopak. Zastávajú pozície, o ktoré domáci záujem nemajú, alebo prinášajú so sebou kvalifikáciu, ktorá nezamestnaným chýba. Dodatočná pracovná sila tak prispieva k vyššej tvorbe bohatstva. A z pohľadu ministerstva financií aj k vyššiemu plneniu štátnej kasy.

Niet sa čo čudovať, že ekonómovia migrujúcich pracovníkov vítajú. Slovenská legislatíva je však nastavená tak, akoby jej cieľom bolo hádzať prekážky pod nohy cudzincom. Presťahovanie cudzineckej polície na miesto, kam sa cudzinec dostane z centra za hodinu a musí dvakrát prestupovať, je ideálna metafora tohto postoja.

Proces vydávania povolení je zdĺhavý, plný neistôt, zaťažený zbytočnými prekážkami. Elektronizácia žiadostí? On line objednávanie? Zabudnite. Na Slovensku sa ide v papieri a 90 dňová lehota sa ľahko natiahne na viac ako rok. Perličkou je povinnosť predkladať zdravotnícky posudok, ktorý vystaví len 8 ambulancií v celej krajine. Niekto by mohol namietať, že sa potrebujeme chrániť pred infekčnými ochoreniami, ale má tento argument zmysel, keď posudok sa musí predkladať po(!) udelení povolenia k pobytu? Aj samotná hrozba ochorení je pritom neprimeraná obava, stačí sa pozrieť opäť do susedného Česka, kde túto povinnosť pred pár rokmi zrušili, a žiadna infekčná katastrofa nenastala.

V Česku ale došlo k ďalšej pozitívnej zmene (stále tam ale systém nefunguje idálne), ktorou by sa mali Slováci zaoberať. Vydávanie povolení majú na starosti civilné orgány, nie polícia. Čo je prirodzené, bavíme sa o ľuďoch ktorí tu chcú žiť a pracovať. Polícia a bezpečnostné zložky by mali byť súčasťou procesu, ale cudzinec by nemal vidieť uniformu, pokiaľ sa nestane odôvodnene podozrivým. Práve uniformy s láskou k dodržiavaniu pravidiel bývajú prekážkou inovácií.

To, že sa v máji úradníckym spôsobom zmenili pravidlá zamestnávania vo vybraných okresoch je slabučkou náplasťou. Proces vydávania povolení sa skrátil o jeden mesiac, ale len vo vybraných okresoch a len v konkrétnych pozíciách. A tak dnes vieme, že v okrese Košice III môže zamestnávateľ prijať (len) omietkara bez toho, aby oznamoval voľné pracovné miesto. Aj to len za predpokladu, že ešte nemá 30% zamestnancov z cudziny. Zamestnávatelia v ostatných okresoch s vyššou mierou nezamestnanosti, kde ale tiež chýba kvalifikovaná pracovná sila, majú smolu. Musia zbytočne mesiac čakať.

Strach zo zamestnávania cudzincov nepomáha, skôr naopak. V Poľsku zaviedli zrýchlený proces vydávania povolení Ukrajincom, je ich tam viac ako milión. O prácechtivých cudzincov dnes krajiny súťažia, a kto neotvorí dvere, nezíska kvalitu. Pootvoriť dvere má pomôcť aj jedenásť návrhov na obmedzenie byrokracie, ktoré sme publikovali v najnovšej štúdii. Samozrejme,  odstraňovaním byrokracie úloha nekončí, samosprávy musia mať možnosti a podporu v integrácii cudzincov

Slovensko nemôže hrať hru na príchod vysokokvalifikovaných pracovníkov, keď nevieme udržať doma ani phd študentov. Našou konkurenčnou výhodou môže byť práve jednoznačný a rýchly proces vydávania povolení.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards