Aká je realita „nadmerných“ ziskov reťazcov

Zdá sa, že ministerka pôdohospodárstva objavila skvelú investičnú príležitosť – investovať do maloobchodu na Slovensku. Posúďte sami: „Veľké reťazce na Slovensku, ich podiel zo zisku, ktorý tu majú, je obrovský. Všade inde vo svete dosahuje ziskovosť reťazcov 1 % až 1,5 %z tržieb, na Slovensku je 5 %  až 9 %, čiže to číslo je obrovské.“ Davy investorov hľadajú po svete výnos a pritom je to také ľahké, stačí investovať do maloobchodného reťazca na Slovensku.

Aká je realita „nadmerných“ ziskov reťazcov

Ale sranda bokom. Poslali sme Ministerstvu pôdohospodárstva infožiadosť, s cieľom zistiť zdroj, z ktorého ministerka čerpala. Odpoveď neprekvapila: zo žiadnej. Krach frančízy Carrefour naznačuje, že taký zázračný biznis to s tým retailom na Slovensku nebude. Preto sme si povedali, že ministerstvu pomôžeme v robení „evidence based policy“  a túto analýzu spravíme.

Zamerali sme sa na výsledky reťazcov TESCO, Lidl, Kaufland, BILLA a METRO pomocou databázy Finstat. COOP Jednotu sme nezaradili, pretože ju tvorí zhruba 30 samostatných právnych subjektov. V čase spracovávania neboli ešte poväčšine dostupné účtovné závierky z roku 2017, preto končíme rokom 2016.

Rozdiely v ziskových maržiach reťazcov sú pomerne divoké – od 8 – 9 % v Lidli až po zhruba 1 % v reťazci BILLA.
 
A to sme do grafu nedávali už nefunkčný Carrefour. Ten medzi rokmi 2009 - 2014 len raz zaknihoval kladnú ziskovú maržu, negatívnym rekordom bolo -11,9 % v roku 2014.

Porovnávať ziskové marže spoločnosti doma a v zahraničí je nezmysel. Po prvé, každý kto zakopol o podnikové financie vie, že výpovedná hodnota ziskovej marže je značne obmedzená, na popísanie finančného stavu spoločnosti treba použiť viac ukazovateľov. Po druhé, štruktúra kapitálového trhu sa medzi krajinami líši a porovnanie ziskovej marže v Nemecku a na Slovensku nám nepovie nič o tom, ako úspešná je spoločnosť v rámci slovenskej ekonomiky.

Preto volíme porovnanie v rámci slovenskej ekonomiky. Porovnávať budeme reťazce s piatimi najväčšími (podľa tržieb) potravinárskymi firmami na Slovensku. A porovnávať budeme hneď 5 rôznych ukazovateľov. Všetky čísla sú priemerom za obdobie 2011 - 2016.

Návratnosť aktív (ROA) vyjadruje, koľko eur dokáže spoločnosť vygenerovať svojou činnosťou pred zdanením a úrokmi na 1 euro aktív. Tento ukazovateľ sa ale úplne nehodí na porovnanie rôznych odvetví, preto sme zaradili aj návratnosť na 1 investované euro (ROI). Hrubá marža ukazuje, koľko percent z 1 eura ostane spoločnosti, keď odráta nákupnú cenu tovaru a ďalšie priame náklady na nákup tohto tovaru (dopravu, clá...). O niečo užším vyjadrením je EBITDA marža, dala by sa zjednodušene nazvať prevádzkovou maržou. Ukazuje, koľko spoločnosti ostane z 1 eura tržieb po odrátaní ceny tovaru a prevádzkových nákladov ako sú mzdy, nájomné, energie, a podobne. Z tejto marže musí ešte ďalej pokryť náklady na kapitál (budovy, stroje) a zisk. Zisková marža predstavuje pomer medzi čistým ziskom (zisk po zdanení) a súčtom všetkých tržieb spoločnosti (tržby z predaja tovaru a tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb). Je to percentuálne vyjadrenie čistého zisku na 1 euro tržieb.


Výsledok vidíte v grafe. Reťazce majú navrch v ROI. Je to vysvetliteľné, maloobchodný predaj nevyžaduje zložité technologické, kapitálovo náročné investície. V maržiach zase dosahujú vyššie priemery. V hrubej marži nájdeme rozdiel až pri druhom desatinnom mieste, rovnako tak v návratnosti aktív.

Dajme potravinárov bokom. Ako sú na tom reťazce v porovnaní s ekonomikou ako takou? Vzali sme z Finstatu 50 najväčších firiem na Slovensku a prerátali sme priemerné hodnoty ukazovateľov aj pre ne. Najskôr ako nevážené priemery, v druhom modeli sme vytvorili 1 „superfirmu“, teda spojili sme tržby, zisk a ďalšie veličiny do jednej kopy a ukazovatele vyrátali z toho (na ROI sme nemali dáta). Vzhľadom k našim obmedzeným (ľudským) kapacitám len pre rok 2016.
 

Ani v tomto prípade nevidíme „kraľovanie“ reťazcov. Skúsme ešte jeden pokus. Podarilo nám nájsť aj niektoré údaje za celú slovenskú ekonomiku pre roky 2013- 2016:
 
Tak nič, opäť sa nám nepodarilo nájsť tú dominanciu reťazcov. Motivácia zdaniť reťazce je len a len politická.

Pre slovenské poľnohospodárstvo je na 7 rokov vyčlenených viac ako 4 miliardy eur zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Ak nepomáhajú miliardy, sotva pomôže niekoľko desiatok miliónov (?) eur z „reťazcového fondu pre poľnohospodárov“, aj keby si tie peniaze naozaj našli cestu k poľnohospodárom a nie do autosalónov luxusných značiek.

Ako vraví stará ekonomická múdrosť, obhadzovaním peniazmi problém nevyriešiš. Odvod reťazcov bude len ďalším zo série neštandardných a náhodných daní, ktoré zneprehľadňujú daňový systém, a hlavne vytvárajú neistotu pre podnikateľov. Kto sa znepáči slovenskej vláde v ďalšom kole?  Zisk výrobcov nábytku alebo marža programátorských firiem? Podobné návrhy sú zaručeným spôsobom ako nielen odradiť nových investorov, ale aj ako vypudiť už etablovaných.

eTrend, 9.8.2018

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards