Najviac zdraželo vzdelávanie a bývanie!

Radovan Ďurana sa vyjadril k najnovším údajom o dlhodobom cenovom vývoji v krajinách Únie. 5.9.2018.

Najviac zdraželo vzdelávanie a bývanie!

Obrovský nárast! Európsky štatistický úrad Eurostat vydal veľké porovnanie cien v Európskej únii. Z nich vyplýva, že na Slovensku išlo od roku 2000 hore takmer všetko. Najviac sme zdražovanie pocítili v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a nákladov na bývanie. Naopak, oproti minulosti menej platíme napríklad za nábytok. Ekonómovia upozorňujú, že spolu s cenami, ktoré v priemere stúpli o 64 %, sa zvýšili aj platy Slovákov, a to až o 150 %.

Máme sa lepšie alebo horšie ako na začiatku druhého milénia? Odpoveď na túto otázku čiastočne dávajú nové európske štatistiky. V rokoch 2000 a 2017 ceny v EÚ vzrástli celkovo o 36 %. „Najväčší nárast sme zaregistrovali za alkohol a cigarety, ako aj za vzdelávanie, kde sa ceny zvýšili o viac ako 90 %,“ píše sa v správe Eurostatu. Na Slovensku okrem vzdelávania, za ktoré si priplácame až o 172 % viac, je dvakrát drahšie aj bývanie, zdravotníctvo či reštauračné služby. Najhlbšie do peňaženky tak majú najmä mladé rodiny a dôchodcovia. Podľa ekonómov stále možno vo všeobecnosti povedať, že sú na tom lepšie ako v roku 2000. „Priemerný starobný dôchodok na konci roka 2000 dosahoval 180 eur, na konci roka 2017 to bolo skoro 430 eur, teda 2,4- násobne viac. Inak povedané narástol viac ako ceny zdravotníctva,“ vysvetlil ekonomický analytik J&T Banky Stanislav Panis.

 

Tabuľky vs. realita

Lepšie by sa podľa našich politikov mali mať aj pracujúci. Priemerná hrubá mesačná mzda v našom hospodárstve sa od roku 2000 zvýšila 2,5–násobne. „Priemerná nominálna mzda sa od roku 2000 zvýšila o 150 %, a to z 380 € na 954 €. Slovensko patrilo v tomto období ku krajinám s najrýchlejším ekonomickým rastom. Rýchlo rastúce ekonomiky majú vždy aj vyšší rast cien,“ obhajuje životnú úroveň ministerstvo financií. Podľa Jany Glasovej z Poštovej banky pohľad bežného človeka na vývoj reálnych zárobkov môže byť vnímaný inak. „Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou však je, že mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu,“ ozrejmila Glasová. Jej slová potvrdzuje aj 64-ročná Yvetta z Bratislavy, ktorá tvrdí, že kedysi sa jej žilo oveľa ľahšie. „Teraz je nájomné vysoké, strava je dupľom vysoká, aj lieky, ktoré kupujem. No a zostane mi 120 eur, tak z toho žite celý mesiac,“ dodala.

 

MINULOSŤ SI MAĽUJEME NA RUŽOVO

Martin Slosiarik, sociológ

- Vo všeobecnosti na Slovensku prevláda pesimistický názor. Nepatrí sa povedať, že je mi lepšie, očakávaná odpoveď na otázku, ako sa máte, je, že sa začneme na niečo sťažovať. Hovoríme o spomienkovom optimizme, teda že si maľujeme minulosť na ružovo. Aj v našom prieskume, v ktorom sa ľudia mali vyjadriť o životnej úrovni pred rokom 1989, hodnotili svoj život ako lepší.

 

KÚPNA SILA RASTIE

Radovan Ďurana, analytik INESS

- Výdavky na vzdelávanie vzrástli viac (o 172 %), ale tie predstavujú relatívne malú časť výdavkov domácností. Vo výsledku kúpna sila slovenských domácností vďaka trhovému hospodárstvu rastie, môžu si dovoliť viac tovarov a služieb ako v roku 2000. Prirodzene, niektoré skupiny obyvateľstva, ktoré majú odlišnú štruktúru výdavkov, môžu reálne zažívať pokles kúpnej sily, ak ich dôchodok napríklad nerástol dostatočne rýchlo v porovnaní s cenami liekov. Treba ešte povedať, že ceny nehovoria celú informáciu. Štatistici bojujú s problémom ohodnotenia kvality, najmä v oblasti techniky (spomeňte si na mobil z roku 2000) alebo dostupnosti služieb.

 

Ako vnímajú zdražovanie Slováci

 

Musím si rozmyslieť, čo kúpim Štefan (85), dôchodca, Lučenec

- Určite sa vtedy žilo lacnejšie ako teraz. Za nákup som minul menej a bolo toho viacej aj na výber, bolo viac domácich výrobkov ako mlieko či hydina. Pre nás dôchodcov boli veci prístupnejšie, teraz si musím rozmyslieť, keď idem na nákup, čo si kúpim a čo nie.

 

Som spokojný, aj keď nemám vysoký dôchodok Ján, (82), dôchodca, Bratislava

- Aj vtedy boli nejaké zľavy, ale nie až také ako teraz. Teraz využívam aj vlaky zadarmo. Ak by som to mal zhodnotiť, tak na tú dobu vtedy ten dôchodok stačil. Vtedy boli aj iné ceny, takže je to zhruba jedno. Nemám ten dôchodok ani teraz nejako vysoký, ale ja som spokojný.

 

Neboli sme pod takým silným tlakom nakupovať Andrea (42), prevádzkarka reštaurácie, Poprad

- Pomer výplata a to, čo si môžeme dovoliť a ešte aj odložiť na také ozajstné radosti, ako je dovolenka, bol vtedy lepší. Pred rokom dvetisíc sme neboli pod takým silným tlakom kupovať toľko zbytočných vecí. Reklama, výpredaje, akcie a silná ponuka tovaru nás tlačia do nakupovania.

 

ZVYŠOVANIE CIEN V EÚ

Rumunsko +257 %

Island +108,3 %

Maďarsko +98,0 %

Lotyšsko +86,7 %

Bulharsko +84,6 %

Estónsko +79,5 %

Slovensko +64,1 %

Slovinsko +63,6 %

Litva +52,0 %

Chorvátsko +45,2 %

Luxembursko +45,0 %

Poľsko +44,9 %

Španielsko +42,8 %

Grécko +42,4 %

Veľká Británia +42,2 %

Malta +41,2 %

Česká republika +39,7 %

Portugalsko +39,7 %

Belgicko +38,8 %

Rakúsko +37,6 %

Nórsko +37,2 %

Taliansko +36,5 %

Európska únia +36,5 %

Holandsko +36,1 %

Cyprus +32,8 %

Fínsko +31,8 %

Dánsko +30,5 %

Írsko +29,8 %

Francúzsko +29,7 %

Švédsko +29,1 %

Nemecko +28,6 %

Zmeny cien v rokoch 2000 - 2017 na Slovensku

Jedlo a nealko + 45,7 %

Alkohol a tabak +109,3 %

Nájomné a energie + 139,5 %

Vzdelanie + 172,7 %

Zdravotná starostlivosť + 126,7 %

Reštaurácie a hotely + 101,2 %

Komunikácie + 39 %

Rekreácia a kultúra + 33,2 %

Cestovanie + 20 %

Obuv a oblečenie + 15,5 %

Nábytok -9,1 %

+64,1 % Priemerné celkové zvýšenie

Katarína Kurtanská, Nový Čas, 05.09.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards