Smer si robí s odvodmi, čo chce

Radovan Ďurana kritizoval nový návrh na zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre platenie odvodov. 11.9.2018.

Smer si robí s odvodmi, čo chce

Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa malo spustiť už na budúci rok. Do štátnej kasy malo priniesť v roku 2020 okolo 50 miliónov eur. Návrh novely sociálneho poistenia, ktorý je v parlamente, však jeho zavedenie posúva o dva roky, keďže Sociálna poisťovňa nie je na zúčtovanie pripravená.

 

Zásah Kažimíra cez Vážneho

Minister financií Peter Kažimír chce ale milióny dostať do rozpočtu iným spôsobom – cez zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu až na 11-násobok priemernej mzdy z dnešného 7-násobku. To má priniesť do rozpočtu okolo 50 miliónov eur. Takýto návrh predložil dnes na sociálnom výbore NR SR poslanec za Smer-SD a zároveň šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny spolu s ďalšími štyrmi poslancami. Podľa Ľ. Vážneho sa má vymeriavací základ zvýšiť prechodne, na dva roky. Výbor tento návrh neschválil. Stalo sa tak po príhovore podpredsedu SPOLU - občianskej demokracie Jozefa Mihála, keďže platcovia týchto odvodov by sa to nezískali žiadnu protihodnotu. Nakoniec za vlastný návrh z piatich poslancov Smeru hlasovali len traja.

„Tí, čo zarábajú viac alebo povedzme raz ročne dostanú vyššiu odmenu, ako napríklad vrcholoví športovci, by tak platili vyššie odvody, štát by si z ich príjmu zobral viac ako 50 %. To by možno nebol až taký problém. Problém je to, že za tie vyššie odvody by ľudia nedostali zo Sociálnej poisťovne vyššie dávky,“ povedal J. Mihál.

Odborníčka strany na dane, odvody a podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová spočítala, že od roku 2012, kedy nastúpili vlády Smeru, by už išlo o 26. zvýšenie daní a odvodov.

„Smer v priemere zvyšuje dane a odvody päťkrát ročne,“ konštatovala J. Lukačovičová.

Miroslav Beblavý poukázal na to, že Smer neustále zvyšuje dane a odvody, nafukuje štátny rozpočet, ale občanom za to neponúka lepšie služby.

„Smer nevie nič iné, len vyberať vyššie a vyššie dane a neurobiť za to nič pre zlepšenie životnej úrovne. Nie som milovníkom vysokých daní, ale počas fungujúcich ľavicových vlád sa zvyknú aspoň zlepšovať služby ako zdravotníctvo a školstvo. Politika vlád Smeru ale nie je ľavicová, je len populistická. Máme najvyššie dane a odvody v regióne a zdravotníctvo kolabuje.“

Počas hlasovania na výbore sa zdržala aj koaličná poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD), keďže z návrhu jej nie sú celkom jasné dôvody zmeny. „Takže určite, ak bude predložený návrh do pléna, budem mať k tomu jasnejšie stanovisko," zdôvodnila pre TASR J. Vaľová. Predsedníčke výboru Alene Bašistovej (nezaradená) sa tiež nepáči, že takéto zmeny prichádzajú bez predchádzajúcich rokovaní formou pozmeňujúceho návrhu.

„Princíp solidarity ide na úkor princípu zásluhovosti. S týmto ale nesúhlasím. Pridali sa ku mne aj ďalší kolegovia. Osobne si myslím, že takto závažná záležitosť, ktorá zasiahne hoci aj 7 000 ľudí, ktorí majú istý príjem, tak by mala byť prerokovaná nielen v koalícii, ale mala by byť prerokovaná aj na vláde a tripartite," myslí si A. Bašistová.

Maximálny vymeriavací základ pre sociálne odvody by mal byť podľa návrhu smeráckych poslancov 10 494 eur. Výpočet nemocenských dávok (materská, nemocenské, ošetrovné) by sa ale nemal meniť a zostane len vo výške dvojnásobku priemernej mzdy. Maximálny vymeriavací základ pre výpočet dôchodkov zo Sociálnej poisťovne je a zostane vo výške necelého trojnásobku priemernej mzdy. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na sociálne odvody by tak pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov či živnostníkov znamenalo dodatočné zdanenie ich príjmu.

 

Nie je to prvý návrh

Návrh poslancov napriek hlasovaniu v sociálnom výbore prejsť môže celkom ľahko, ak ho Ľ. Vážny predloží v pléne. Dnes je maximálny mesačný vymeriavací základ 6 384 eur, z toho vyplývajúce poistné je mesačne 2 116,29 eura. K 31. máju platilo poistné z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu 212 SZČO, čo predstavuje 0,10 % z celkového počtu povinne poistených SZČO. V prípade 11-násobku by sa odvody platili z čiastky 10 494 eur, čiže maximálne mesačné odvody by boli až 3 478,76 eura. Zmena by sa nedotkla len pár stoviek najlepšie platených zamestnancov, ale aj ľudí, ktorí odchádzajú z práce s vyplateným niekoľkomesačným odstupným či mimoriadnymi odmenami. Návrh v postate motivuje lepšie zarábajúcich ľudí, aby sa vyhli plateniu odvodov. Napríklad cez živnosť či eseročku. Nie je to prvý raz, čo Ľ. Vážny presadzuje nápady ministra financií. Rovnako postupoval aj v októbri 2016, kedy predložil na rokovanie parlamentného výboru pre sociálne veci pozmeňujúci návrh k novele zákona o sociálnom poistení. Poslanci jeho návrh schválili a od januára 2017 tak zvýšili maximálny vymeriavací základ na platenie odvodov do Sociálnej poisťovne z 5-násobku na 7-násobok priemernej mzdy na Slovensku. Maximálny vymeriavací základ na platenie sociálnych odvodov v sume 4 290 eur tak stúpol na 6 181 eur. Sociálnej poisťovni to prinieslo okolo 70 miliónov. Kým vtedy vzrástol aj denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok z 1,5-násobku na dvojnásobok, a teda sa zvýšilo aj nemocenské, materské a ošetrovné dávky, súčasný návrh s nárastom denného vymeriavacieho základu nepočíta. Ľ. Vážny vtedy túto zmenu označil za kompenzáciu, keďže od januára 2017 sa 1,3 miliónom dôchodcom zdvihli penzie o 8,20 eura. Riaditeľ Sociálnej poisťovne a poslanec za Smer-SD Ľ. Vážny aktuálnym návrhom na zvýšenie maximálneho vymeriavacieho zárobku na 11-násobok už druhýkrát obchádza legislatívny proces. O tomto návrhu nerokoval ani so zástupcami odborov, ani so zamestnávateľmi. Podobnú taktiku na naplnenie štátnej kasy zvolil aj bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker, ktorý presadil zrušenie maximálnych vymeriavacích základov v zdravotnom poistení od roku 2017. Získané finančné prostriedky (okolo 75 miliónov) chcelo ministerstvo zdravotníctva použiť na obnovu nemocníc.

Podľa Radovana Ďuranu, analytika INESS vo vyspelých krajinách by bolo považované za neštandardné, že zvyšovanie daňovej záťaže pracujúcich nepredkladá ani ministerstvo financií ani ministerstvo práce, nediskutuje o tom tripartita, ale návrh pokútne predkladá poslanec vládnucej strany. Na Slovensku sa však takýto postup stal štandardom. Vzhľadom na radikálne zvýšenie daňovej záťaže pracujúcich v období 2012- 2016 by sme mali mať na stole návrhy na zníženie sadzieb odvodov, a nie zvyšovania. R. Ďurana si myslí, že hovoriť o potrebe vykrytia výpadku 50 miliónov eur v situácii, keď príjmy štátu by mali byť o 400 miliónov eur vyššie, ako sa predpokladalo pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2018, je minimálne podivné. Verí, že zamietavé stanovisko sociálneho výboru umožní diskusiu v pléne, a poslanci tento zbytočný, a pravdepodobne protiústavný návrh zastavia. Pripomenul, že český ústavný súd už raz rozhodol, že ak systém je považovaný za poistný, tak musí obsahovať zásluhovosť. Už zvýšenie vymeriavacich základov na 7-násobok nabúralo tento princíp, keďže človek s príjmom 6300 eur viac ako polovicu odvodov zaplatí s tým, že mu nevznikne žiadny nárok na dávku. Pri zvýšení na 11- násobok bude tento problém ešte vypuklejší, a ústavný súd môže rozhodnúť o tom, že štát musí zvýšiť dávky, ak chce požadovať tak vysoké odvody.

„Už dnes je dôchodkový systém silno solidárny. Človek s príjmom 6 000 eur dostane 2,44 krát vyšší dôchodok ako človek s príjmom 1000 eur. Hoci platí šesťkrát viac odvodov, dostane len 2,44 krát viac na dávke. Ešte vypuklejšie to platí pre dávky z fondu nemocenského poistenia a fondu nezamestnanosti,“ pripomenul R. Ďurana.

Pracujúci s vysokými príjmami podľa neho už dnes rozhodujúcou mierou financujú sociálny systém. 10% pracujúcich s najvyššími príjmami zaplatí 30 % odvodov. 25 % pracujúcich zaplatí 50 % odvodov.

„Prečo chce vláda zvyšovať odvodové zaťaženie, keď už dnes títo pracujúci nemajú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, a z časti príjmov platia aj vyššiu, 25 % sadzbu dane?,“ pýta sa R. Ďurana.

Zvyšovanie solidarity cez poistný sociálny systém je podľa neho netransparentné. Pokiaľ vláda presadzuje politiku vyšších daní pre pracujúcich s vyššími príjmami, dá sa to transparentne spraviť cez zvyšovanie sadzby dane z príjmov.

 

Ako sa menili vymeriavacie základy

2016 – 5-násobok priemernej mzdy za rok 2014 (5 x 858), čo je 4 290 eur

2017 – 7-násobok priemernej mzdy za rok 2015 (7 x 883), čo je 6 181 eur

2018 – 7-násobok priemernej mzdy za rok 2016 (7 x 912), čo je 6 384 eur

2019 –11-násobok priemernej mzdy za rok 2017 (11 x 954), čo je 10 494 eur

 

Ako sa menili najvyššie odvody

2016 – 1 422,13 eura

2017 – 2 048,99 eura

2018 – 2 116,29 eura

2019 – 3 478,76 eura

Zuzana Kolárová, etrend.sk, 11.09.2018

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards