Nezničme budúcnosť internetu

Richard Ďurana pre SME komentoval nové regulácie týkajúce sa internetového prostredia. 01. 10. 2018.

Nezničme budúcnosť internetu

Europarlament môže pochovať európske startupy.

Keď už Európa nie je lídrom v inováciách, bude aspoň lídrom v reguláciách. Toto si zrejme povedal Axel Voss, predkladateľ kontroverznej európskej smernice o autorskom práve na jednotnom digitálnom trhu, ktorú v opakovanom hlasovaní schválil Európsky parlament. Ak sa niekto pýta, prečo google, facebook, amazon, eBay a iné veľké internetové platformy nevznikli (a už ani nevzniknú) v Európe, táto smernica je jednou z odpovedí. Jednou z kontroverzií je článok 11, ktorý zavádza daň z prelinkovania. Vydavateľom tlače vraj google, facebook a ďalšie giganty „kradnú“ obsah, na ktorom zarábajú na ich úkor. Článok 11 má preto pomôcť vydavateľom zabezpečiť „spravodlivý podiel“ z príjmov internetových platforiem.

Zlá správa pre internet

Dovolím si tvrdenie, že schválenie tejto smernice nie je dobrá správa pre internet v Európe a jeho používateľov. Môže sa dokonca stať, že internet, ako ho poznáme dnes, sa môže zásadne zmeniť – smerom k horšiemu. Môže sa stať, že mnohé platformy sa jednoducho v Európe „vypnú“. Navádza na to reakcia mnohých amerických webov, ktoré v reakcii na európsku smernicu GDPR svoje stránky pre Európu jednoducho zavreli. Medzi kritikov smernice patrí aj „otec“ WWW Tim Berners-Lee, podľa ktorého je článok 11 útokom na samotnú podstatu internetu – hypertextové odkazy a deľba o informácie. Neprekvapuje, že vydavatelia argumentujú hlavne veľkými hráčmi ako Google alebo Facebook. Aj socialistické vlády ukazujú pri snahe o zvyšovanie daňových príjmov prstom najskôr na najziskovejšie firmy (pozri špeciálne „odvody“ v regulovaných odvetviach). Vydavateľom klesá príjem z reklamy, platformám stúpa. Preto by vraj mali platformy platiť vydavateľom za linkovanie na ich články. Pozor, nie za zverejnené články, ale za link s krátkym perexom. V skutočnosti je to presne naopak: platformy vydavateľom naháňajú čitateľov, ktorých potom môžu monetizovať za čítanie linkovaných článkov. Ekonomickou rečou: platformy dramaticky redukujú transakčné náklady pre nájdenie prieniku medzi dopytom čitateľa a ponukou vydavateľstva. Nemali by teda náhodou platiť vydavatelia platformám? Alebo začnú vydavatelia súdiť aj trafiky a pýtať podiel z ich zisku, keďže si okoloidúci môžu prečítať úryvky článkov vyložených novín?

Trest pre malých

Takáto úprava najťažšie dopadne na malé vydavateľstvá, pre ktoré je presmerovanie používateľov na ich obsah kľúčové. Len si spomeňme, aký prepad návštevnosti zažili menšie a začínajúce vydavateľstvá, keď Facebook na nejaký čas zaviedol Prieskumníka a facebookovské stránky sa v newsfeede používateľom facebooku na Slovensku nezobrazovali. Na začiatku odznela otázka, prečo technologické a informačné giganty nevznikajú v Európe. Po prijatí tejto smernice to budú mať startupy, ktoré by chceli v budúcnosti konkurovať gigantom, ako sú Google alebo Facebook, ešte ťažšie. Dobre to dokumentuje aj príklad zo Španielska, kde už podobnú legislatívu majú a viaceré tamojšie startupy skrachovali (a vydavateľstvám sa prepadli príjmy, keďže Google tam jednoducho vypol svoju službu Google News). V Španielsku sa o niečo podobné pokúšali už skôr, v roku 2002 však nápad kartelizácie vydavateľstiev a povinných platieb zamietol Tribunál na ochranu trhovej súťaže. Ekonómovia vedia, že mediálny trh horšie funguje tam, kde je viac regulovaný. Vyplakávanie nad poklesom príjmov z reklamy vydavateľstiev tiež neobstojí. Zadávatelia reklamy neprešli k platformám pre linkované články. Nestali sa veľkými pre obsah vydavateľov. Stali sa nimi vďaka inováciám a priblíženiu sa k dokonalosti pri cieľovaní reklamy. Reklama vás zasahuje personalizovane na základe analýzy obrovského množstva dát o vašom správaní, nie ako priemerného návštevníka stránky. „Veľkosť“ platforiem, prípadne vyhýbanie sa plateniu daní, nemôže obstáť ako argument na odsávanie časti zisku cez copyrightovú smernicu. Tu sa dostávame k druhému zásadnému problému, ktorý v diskusii o tejto smernici úplne absentuje.

Patentové peklo

Je ním nepochopenie, prečo je napríklad Google taký veľký. Už dávno to nie je LEN preto, že ponúka najlepší produkt. V máji roku 2017 bol Google držiteľom 52 724 patentov. V rokoch 2016 a 2017 získal viac patentov ako napríklad Apple. Dominancia Googlu je teda „poistená“ právami duševného vlastníctva, ktorými efektívne bráni vstupu potenciálnej konkurencie. Niektorí ekonómovia súčasný stav v oblasti práv duševného vlastníctva (patentov) dokonca označujú ako feudálny. Keby chcel Google vzniknúť ako garážová firma dnes, nemal by v súčasnom patentovom pekle žiadnu šancu. Problém spôsobený právami duševného vlastníctva chcú teda vydavatelia a zákonodarcovia prebiť ešte silnejšími právami duševného vlastníctva. Vtipným vyvrcholením hlasovania v europarlamente bol nález švédskeho novinára, ktorý prišiel na to, že do smernice sa dostalo aj ustanovenie o tom, že si už ani ako súkromná osoba nebudete môcť nahrať video futbalového zápasu svojho syna či tanečné vystúpenie vašej dcéry a nahrať ho na internet. Predkladateľ smernice Voss na to s prekvapením odpovedal, že ani nevedel, že to tam je. Zároveň nevie, ako sa to do smernice dostalo. Ide podľa neho zrejme o omyl a „nadprácu“ výboru JURI, cez ktorý smernica išla. Predstavte si, že by sa v smernici ocitlo analogické ustanovenie, ktoré by obmedzovalo fotenie/natáčanie celebrít. Nezarábajú tiež náhodou vydavatelia na obsahu zo životných príbehov, úspechov či osobných tragédií slávnych osobností? Budúcnosť internetu v Európe sa určí začiatkom budúceho roka, keď má prísť k finálnemu hlasovaniu o schválení smernice. Nezničme si ho.

Keby chcel Google vzniknúť ako garážová firma dnes, nemal by v súčasnom patentovom pekle žiadnu šancu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards