Pozemkové úpravy – cesta k naštartovaniu slovenského poľnohospodárstva

Rozdrobené pozemky, problém s povodňami či suchom, alebo neprístupné polia – realita slovenskej pôdy. Riešením týchto problémov sú pozemkové úpravy, ktorým ale chýba politická ako aj verejná podpora. Konferencia „Slovensko – krajina neznámych vlastníkov“, ktorá sa konala 11. - 12. októbra 2018 v Nitre, vytvorila priestor pre diskusiu na túto mimoriadne dôležitú tému a poskytla návrh niekoľkých ciest ako naštartovať proces pozemkových úprav. Konferencie sa zúčastnili aj Monika Budzák a Martin Vlachynský z INESS.

Pozemkové úpravy – cesta k naštartovaniu slovenského poľnohospodárstva

V paneloch a diskusných príspevkoch sa diskutovalo o prekážkach napredovania pozemkových úprav, ktorými sú hlavne financie a nečinnosť verejných orgánov. Okresné pozemkové úrady, ktoré sú hlavnými aktérmi pri pozemkových úpravách, patria pod Ministerstvo vnútra a zamestnanci sú riadení Ministerstvom pôdohospodárstva, čo je vraj hlavným dôvodom prieťahov v konaniach. Hoci sú pozemkové úpravy spomenuté v programových vyhláseniach vlády, nedochádza k výraznému posunu v ich spracovaní. Za posledných 9 rokov nebol zadaný ani jeden projekt pozemkových úprav, čo je v porovnaní s Českom žalostný stav. U susedov zadajú v priemere 200 projektov pozemkových úprav ročne, na ktoré každý rok vyhradia financie zo štátneho rozpočtu. Momentálne majú ukončených asi 2000 pozemkových úprav a ďalších 1000 v procese. Slovensko má ukončených 418 komplexných pozemkových úprav z vyše 3500 katastrálnych území. Ministerstvo pôdohospodárstva pracuje na tendri za 44 miliónov eur, z ktorého majú byť financované pozemkové úpravy a tiež na národnej koncepcii, ktorá má zaistiť záväzok tejto aj budúcich vlád, pracovať na pozemkových úpravách. Komora pozemkových úprav je napriek týmto prísľubom skeptická, keďže už v minulosti sa úpravy kvôli iným prioritám posunuli do úzadia.

Nielen malým farmárom ale aj veľkým poľnohospodárskym podnikom spôsobuje rozdrobená pôda problémy. Uzatvárať nájomné zmluvy s niekoľkými stovkami vlastníkov je časovo náročné až nemožné. Obe strany tak ťahajú za kratší koniec. Pri dlhších nájomných zmluvách je vlastník znevýhodnený ak po čase dôjde k zhodnoteniu jeho pozemku. Pri krátkych nájomných zmluvách musí nájomca častejšie kontaktovať veľké množstvo vlastníkov pre uzavretie nových nájomných zmlúv.

Okrem politickej vôle býva aj komunikácia s verejnosťou náročná. Ľudia sú po minulých skúsenostiach nedôverčiví a napriek jasným benefitom scelených a upravených pozemkov spochybňujú transparentnosť a spravodlivosť celého procesu. Budovanie dôvery je tak ďalším z kľúčových krokov pri riešení rozdrobenosti slovenskej pôdy. Práve jej sprístupnenie a jasné zadefinovanie vlastníckych a užívateľských vzťahov umožní zvýšiť konkurencieschopnosť slovenského poľnohospodárstva. Vo svojej prednáške zdôraznil Martin Vlachynský  dôležitosť vlastníckych práv pre prosperovanie ekonomiky a prepojil ich s problémami v slovenskom poľnohospodárstve. Noví farmári majú problém dostať sa k pôde a aj napriek masívnej podpore sa poľnohospodárska produkcia nachádza na chvoste krajín V4 čo sa týka pridanej hodnoty na hektár.

Chaos v pozemkovom vlastníctve umožňuje aj neoprávneným vlastníkom a užívateľom dostať sa k agrodotáciám. Pre vyriešenie problémov neoprávneného čerpania dotácií či nízkej konkurencieschopnosti slovenských výrobkov sú pozemkové úpravy nevyhnutným prvým krokom.

 

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards