INESS za daňovú konkurenciu v EÚ

V EÚ dlhodobo panuje snaha obmedziť voľnosť členských štátov v tvorbe daňovej politiky. Jedným z nástrojov je odstránenie potreby jednohlasného rozhodovania pri prijímaní nových spoločných európskych daňových zákonov.

INESS za daňovú konkurenciu v EÚ

V rámci konzultácií k tomuto návrhu dostala možnosť vyjadriť sa aj verejnosť. INESS túto možnosť využil, inšpirujúc sa partnermi v rámci siete 4liberty, najmä bulharského inštitútu IME. Naš vyjadrenie (v angličtine) si môžete prečítať tu.

Plné vyjadrenie (vypracované v spolupráci s IME):

V poslednom období vnímame so znepokojením rôzne iniciatívy, ktorých cieľom je odklon Európskej únie od jej pôvodných princípov. Takou iniciatívou je aj návrh „preskúmať, ako by bolo možné zefektívniť rozhodovanie EÚ o určitých daňových otázkach odstránením potreby jednomyseľnej dohody všetkých krajín"

V tomto liste predstavujeme naše argumenty, kvôli ktorým silne odmietame tento návrh. Všetky citácie sú prevzaté z Cestovnej mapy publikovanej Európskou komisiou.

Nie je žiadnym prekvapením, že „od Rímskej zmluvy (1958), rozhodnutia o daniach v rámci Európskej únie, boli prijímané jednohlasne“ a „oblasť daní je poslednou, kde jednohlasnosť pri hlasovaní je jediným pravidlom“. Základné pravidlo, ktoré odráža národnú zvrchovanosť v Európskej únii v oblasti daní, je plne garantované. Inými slovami, nie je možné aplikovať pravidlá na úrovni Európskej únie v oblasti daní (vrátane tých o konkrétnych daňových úrovniach, daňovom základe, daňovej štruktúre, atď.) bez súhlasu všetkých krajín s týmito pravidlami. Toto je základný a kľúčový princíp pre Európsku úniu, ktorý umožňuje daňovú konkurenciu. Veríme, že daňová súťaživosť je extrémne dôležitá v rámci jednotného trhu na vytvorenie tlaku na národné administratívy, aby mali efektívnu a konkurencieschopnú daňovú politiku. Daňová harmonizácia, na druhej strane, odrádza štáty od zlepšovania daňových systémov a pravidiel z hľadiska konkurencieschopnosti a efektívnosti. Namiesto toho sú štáty ponechané na pasívnom prijímaní pravidiel a regulácií zo strany Európskej únie.

To neznamená, že harmonizácia nie je možná v niektorých oblastiach, ako napríklad v oblasti spotrebných daní. Existujú spoločné pravidlá v oblasti spotrebných daní v Európskej únii, ktoré sú veľmi špecifické, vrátane pravidiel o konkrétnych úrovniach, štruktúre spotrebnej dane, minimálnych úrovniach spotrebnej dane a podobne. Všetky krajiny sa dohodli na týchto pravidlách a začali ich uplatňovať. Oblasť spotrebnej dane je jednou oblasťou, kde členské krajiny Európskej únie majú spoločnú dohodu v oblasti harmonizácie, ktorá sa vzťahuje aj na oblasť implementácie.

Inštitút INESS bol veľmi negatívne zaskočený, keď si prečítal, že jedným z cieľov nového návrhu je umožniť „efektívnejšiu tvorbu zákonov v oblasti daní“, nakoľko „jednohlasnosť v oblasti daní je prekážkou efektívneho rozhodovacieho procesu“. Zdá sa, že sa nevenujeme daňovým opatreniam a ich dopadom, ale zameriavame sa čisto na administratívne záležitosti odstránenia „prekážok“ daňovej harmonizácie. Návrh ďalej tvrdí, že hoci sú rôzne príklady daňovej harmonizácie – „spoločné pravidlá o základoch dane z pridanej hodnoty, minimálne úrovne spotrebných daní alebo pravidlá zabraňujúce dvojitému zdaneniu firiem“, tieto pravidlá boli dohodnuté „v čase, kedy mala Európska únia menej členských krajín a jednohlasnosť bola dosiahnutá oveľa jednoduchšie“. Zdá sa, že tento spôsob myslenia sa pozerá na nové členské krajiny nie ako na rovnocenné krajiny, ale ako na „prekážky“.

Veríme, že potenciálne zrušenie pravidiel jednohlasnosti je zjavne cielené na oblasti priameho zdaňovania – zdaňovanie ziskov a príjmov, čo je priamom rozpore s daňovou konkurenciou. Nemôže existovať daňová konkurencia, pokiaľ väčšina krajín, ktoré nie sú konkurencieschopné v oblasti daní z dôvodov vlastnej fiškálnej politiky, môže uvaliť pravidlá na ostatné krajiny, ktoré sú fiškálne zodpovedné a môžu ponúknuť lepšie daňové podmienky pre zamestnancov a firmy. Podľa nášho názoru to nie je „jednohlasnosť v otázkach daní“, ktorá by šla proti efektívnemu Jednotnému trhu, ale práve také návrhy, ktoré obmedzujú daňovú konkurenciu. Je takisto úplne jasné, že za posledných pár rokov sa daňová politika Európskej únie sa zameriavala na znižovanie výhod daňovej konkurencie rôznych krajín (ako Írsko, Holandsko, Cyprus), ktoré dokázali pritiahnuť významné zahraničné investície, najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, práve vďaka priaznivým daňovým pravidlám. Je pravdepodobné, že ak sa jednohlasné rozhodovanie stane vecou minulosti, do minulosti pôjde aj komparatívna výhoda malých liberálnych ekonomík.

Na základe hodnotenia návrhu, by sme chceli pripomenúť, prečo je daňová konkurencia prospešná pre ekonomiku Európskej únie. Daňová súťaž nie je pokusom oklamať alebo kompromitovať nejakú imaginárnu spravodlivosť. Naopak, umožňuje krajinám poskytnúť najlepšie podmienky svojim občanom a podnikom na prácu, zatiaľ čo daňová harmonizácia bráni ich schopnosti tak urobiť. Práve z tohto dôvodu by mala Európska únia byť veľmi opatrná pri pokusoch zmeniť súčasné podmienky a rozhodovací proces, keďže tieto zmeny môžu poškodiť konkurencieschopnosť celkovej ekonomiky Európskej únie.

Veríme, že na to, aby Európska únia prosperovala ako politický, hospodársky alebo spoločenský konštrukt. EÚ potrebuje byť viac súťaživá – vrátane oblasti daňovej politiky a tiež z hľadiska rešpektovania suverenity a nájdenia jednohlasne dohodnutých riešení v hlavných otázkach. Iniciatívy zamerané na obmedzenie súťaživosti a snaha obísť zvyčajné procesy, tak ako boli zapísané v Zmluvách o Európskej únii, idú proti zdieľaným hodnotám Európskej únie.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards