Zrušenie identifikačných kariet

21. februára 1952 nová konzervatívna vláda Winstona Churchilla, ktorá viedla kampaň pod heslom "Set free people", zrušila národné identifikačné karty ako súčasť kampane proti reguláciám a kontrole.

Identifikačné Karty (občianky) boli zavedené v roku 1939 ako vojnové opatrenie, ktoré predvídalo presúvanie obyvateľstva spôsobené mobilizáciou a masovou evakuáciou. Povojnová labouristická vláda ich ponechala, pričom uviedla, že ich potrebuje na registráciu do Národnej služby (National service), poskytovanie prídelov, zdravotnú službu, rodinné prídavky a povojnové kredity. Aj pracovníci pošty, ktorí si neboli istí identitou zákazníka, mohli požadovať, aby sa nimi ľudia preukázali.

Polícia si zvykla na ich kontrolu a to aj pri triviálnych záležitostiach, ako je napríklad prekročenie zaplateného času na parkovisku. V parlamente sa rozmohol všeobecný pocit, že toto bolo nebritské a pripomínalo praktiky totalitných krajín. Známy súdny prípad ale pomohol kampaniam na zrušenie.

Keď bol manažér suchého čistenia Clarence Willcock zastavený políciou na základe podozrenia z prekročenia rýchlosti, polícia požiadala o jeho preukaz totožnosti. Z princípu odmietol a bol odsúdený a pokutovaný na mestskom súde. Odvolal sa k  odvolaciemu súdu a hoci rozsudok proti nemu bol potvrdený, Lord Godardard  (Chief of Justice, najvyšší sudca) uviedol, že zákon bol určený na núdzové použitie a teraz sa nemá uplatňovať na triviálne veci. Ďalej poznamenal, že požiadavka na výrobu karty sama osebe mala tendenciu "premeniť subjekty dodržiavajúce zákony na porušovateľov zákona, čo je najhorší možný stav vecí." Hoci potvrdil rozhodnutie nižšieho súdu, odmietol udeliť úhradu nákladov Willcockovi.

V roku 1952 konzervatívny minister zdravotníctva, Harry Crookshank, oznámil zrušenie a povedal: "Už nie je potrebné požadovať, aby verejnosť vlastnila a používala preukaz totožnosti alebo oznamovala zmenu adresy na účely národnej registrácie." Polícia, verejní činitelia a úradníci za prepážkami boli zodpovedajúcim spôsobom poučení, aby používali iné spôsoby identifikácie, ako sú pasy, vodičské preukazy a sezónne lístky.

Schovával som si vlastnú „občianku“ po mnoho desaťročí, zničenú a opotrebovanú, ako suvenír reštriktívnejších čias. Labouristická vláda v roku 2006 schválila zákon na opätovné zavedenie identifikačných kariet, pričom to zdôvodňovala obavami o národnú bezpečnosť. Tento krok vyvolal mohutný odpor ľudí, odhodlaných konať v mene obrany občianskych slobôd. Nátlaková skupina NO2ID, ktorá sa k odporu pripojila, viedla úspešnú kampaň a v roku 2010 konzervatívna koaličná vláda zrušila zákon a zničila databázu národného registra identifikačných kariet, ktorú vytvorila.

Madsen Pirie, písané pre blog Adami Smith Institute

The abolition of Identity Cards

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards