Sme tretí od konca – ale pred Švajčiarmi!
Plesne na stenách, zbytočné úmrtia pacientov, ale aj úteky z hrobárovej lopaty špičkovými zákrokmi. Diskusia o slovenskom zdravotníctve je nadmieru živá, plná emócií a anekdotických skúseností.
Pravidelných, medzinárodných porovnaní kvality zdravia a zdravotníctva, postavených na dátach, nie je veľa. Také, ktoré hodnotia aj „hodnotu za peniaze“ je zhruba nula.
Preto INESS vydal nový medzinárodný index Zdravie za peniaze. Možno ste už zachytili jeho šprint slovenskými médiami. Do tlačovej správy sa nedá napchať všetko, preto v tomto blogu ponúkame aj hlbší pohľad.
Spôsob výpočtu
Porovnávali sme 26 európskych štátov OECD, alebo inak – klubu bohatých. Áno, Slovensko je členom. Na hodnotenie sme vybrali 23 ukazovateľov, ktoré nájdete nižšie v tabuľke.
Použili sme čo najčerstvejšie dáta, čo znamená 2016-2017. Občas medzi ne zablúdil aj ročník 2015, či 2018.
Každý ukazovateľ sme zindexovali na škále 0-1. Tie, ktoré sa dosť korelujú (neo-, peri- a novorodenecká úmrtnosť, ischemická a hemoragická mozgová príhoda) sme spriemerovali. Pri osýpkach sme použili 5-ročný priemer.
Tieto hodnoty sme následne sčítali a vyšlo nám niečo takéto:
Žiadne prekvapenie. Superbohaté krajiny majú super výsledky. Slovensko na chvoste a s ním väčšina východnej Európy. Takéto porovnanie nám toho moc nepovie.
Nebudeme plakať nad tým, že Slovensko s výdavkom na zdravotníctvo na obyvateľa 1100 eur dopadlo horšie, ako Švajčiarsko s takmer 9000 eurami na hlavu. Preto sme tieto výsledky prevážili nominálnymi výdavkami na zdravotníctvo na obyvateľa.
Ak by sme sa zastavili tu, zase by bol problém s cenovými hladinami, konkrétne so mzdami. Lotyšská nemocnica s 500-eurovými platmi by automaticky vychádzala lepšie, ako nemecká s 5000 eurami, lebo 10-krát horšie výkony Lotyšský systém predsa len nepodáva.
Preto sme 70% (čo je zhruba podiel miezd na nákladoch v zdravotníckych zariadeniach) výdavkov ďalej upravili o výšku priemerných miezd v krajine.
Výsledky
Slovensko skončilo na 23. z 26 miest. Než sa dostaneme k tomuto výsledku, pozrime sa na dve ďalšie krajiny. Pochopenie ich pozície nám pomôže spraviť si závery o tom, čo tento index hovorí.
Asi tušíte, že tými dvoma krajinami mám na mysli Grécko a Švajčiarsko.
Víťazstvo Grécka bolo spôsobené jedným zásadným faktorom – krízou. Gréci zatlačení k múru od 2010 škrtali tak, ako sa nám na Slovensku nikdy ani nesnívalo.
Len výdavky na zdravotníctvo v krajine klesli behom pár rokov o tretinu.
To je ako keby sme na Slovensku v zdravotníctve zrušili skoro dve miliardy eur.
Zároveň však zatiaľ neprišlo k žiadnemu zníženiu ukazovateľov. Slovíčko „zatiaľ“ je dôležité.
Zníženie výdavkov sa môže prejaviť v nadchádzajúcich rokoch. Alebo aj nie.
Potvrdia sa teórie tých, čo tvrdia, že životný štýl je pre zdravie dôležitejší ako zdravotníctvo. Bude zaujímavé to sledovať.
V tomto momente však Gréci za svoje zdravie platia do systému veľmi málo peňazí, čo ich v rebríčku vynieslo hore.
Švajčiari v nominálnom hodnotení skončili na 6. mieste, no hodnotenie „hodnoty“ich poslalo razom na predposlednú priečku.
Za kvalitu dávajú gigantické množstvo peňazí – aj vďaka tomu, že v krajine je rozvinutý systém súkromného poistenia a spotrebitelia môžu míňať svoje peniaze na zdravotníctvo aj na základe vlastného uváženia, nielen na základe rozhodnutia ministerstva financií.
Aj v zdravotníctve však platí, že každé dodatočné euro vám prinesie relatívne menšiu hodnotu.
Príklad – môžete si dať operovať slepé črevo za 1000 eur v obyčajnej nemocnici, alebo za 10 000 euro v špičkovej nemocnici. Druhá operácia bude asi lepšia, ale sotva bude 10-krát lepšia.
Ak ste bohatí, zvolíte si druhú možnosť a za malé zlepšenie si veľa priplatíte. Len niektorí sme totiž zberatelia starých áut, ale prakticky všetci sme zberateľmi dodatočných dní zdravého života.
Slovensko
Logiku Švajčiarska však nemôžeme aplikovať na Slovensko. U nás si za drahé peniaze nedokupujeme dezert k skvelému obedu. Za drahé peniaze si kupujeme základ.
Slovenský pacient dostane za svoje peniaze menej, ako český, alebo poľský.
Zvýšenie výdavkov do zdravotníctva síce prinesie zlepšenie, ale to zlepšenie bude drahé. Alebo ešte inak – s peniazmi, čo sú v systéme dnes, by sa dali dosahovať lepšie výsledky.
Prečo Slováci s vysokým tlakom tak často končia v nemocnici? Prečo diabetici? Prečo s rakovinou hrubého čreva zomierame tak často?
Môže za to vybavenie, manažment pacienta, vzdelanie personálu, správanie pacientov, alebo len jednoducho reportujeme zlé dáta?
Ak treba viac peňazí, tak kde presne ich dať? Ako tam pomôžu? Nemáme odpovede na všetky tieto otázky. Ale presne o nich by mala prebiehať diskusia.
Ideálne aj so stanovením cieľov, ktoré by rešpektovala táto, aj ďalšie vlády. Keď sa dal stanoviť cieľ dostavba diaľnice do roku 2010, dali by sa stanoviť ciele aj v zdravotníctve. Stojí nás o dosť viac, ako tie diaľnice.