Aká je skutočná cena zamestnanca?

Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Politici nadobudli presvedčenie, že je ich úlohou a dokonca aj schopnosťou priamo zvyšovať mzdy ľudí v hospodárstve.

Toto je však ekonomicky nezmysel. Skutočný dôvod prečo majú slovenskí zamestnanci nižšie mzdy, ako ich západní kolegovia, je ich nižšia produktivita práce. A tú politici v parlamente nedokážu zvyšovať ani keby za všetky možné minimálne mzdy, príplatky, poukazy a dovolenky hlasovalo všetkých 150 poslancov dvakrát.

Aká je skutočná cena zamestnanca?

Pekná ukážka tohto mylného presvedčenia je prístup politikov k minimálnej mzde počas posledných piatich rokov. V roku 2014 bola minimálna mzda 352 eur. Počas nasledujúcich 5 rokov vzrástla o skoro 50%. To je viac dvojnásobná rýchlosť oproti rastu priemernej mzdy, ktorá vzrástla v tomto období o cca 20%. Nehovoriac o tom, že produktivita práce narástla cca o 13 %. Minimálna mzda prudko prebiehala rast produktívnej práce aj v predchádzajúcej päťročnici.

Keby od roku 2014 rástla minimálna mzda rýchlosťou priemernej, tak dnes máme minimálnu mzdu 415 eur a nie 520 eur.  Namiesto toho bude minimálna mzda budúci rok 580 eur. A netreba zabúdať na ďalšie pásma - ak sa človek dotkne hotovosti pri práci, tak sa naňho bude uplatňovať druhý stupeň teda skoro 700 eur, čo predstavuje mzdové náklady 950 eur. To však nie je všetko, čo zamestnávateľ platí – je tu aj 13. a 14 plat, gastrolístky, príplatky za prácu v noci, cez víkend alebo sviatky, rekreačné poukazy a v neposlednom rade dovolenky. Takto sa mzdové náklady na zamestnanca vyšplhajú dokonca nad 1000 eur. A teraz si predstavte dlhodobo nezamestnaného človeka, so základnou školou, možno Róma, ktorý sa bude chcieť zamestnať v Poltári v miestnej malej firme. Tento človek bude musieť mesačne vyprodukovať hodnotu viac ako 1000 eur. 

Čo tento závratný rast minimálnej mzdy znamená? Že podnikateľom, ktorí sa nachádzajú v zaostávajúcich regiónoch, zamestnávajú nízko produktívnych ľudí a podnikajú vo vysoko konkurenčných odvetviach ako maloobchod, stavebníctvo, reštaurácie, hotelierstvo a pod. rástli expresne rýchlo mzdové náklady. Tržby týchto podnikateľov však nie sú nafukovacie a priestor na znižovanie ziskov je minimálny, ak nejaký vôbec existuje.

Niet sa potom čomu čudovať, že v dobe ekonomickej expanzie máme stále okresy, kde máme stále viac ako 15% mieru nezamestnanosti, kde na jedno voľné pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných. Kde 9/10 nezamestnaných patrí medzi znevýhodnené skupiny – sú to absolventi, alebo ľudia iba so základným vzdelaním a kde až 70% nezamestnaných je nezamestnaných dlhodobo.

A v tejto situácii prešiel v parlamente návrh poslanca Fica na zavedenie minimálnej mzdy ako 60% priemernej, čo znamená, že ďalší rok sa budeme baviť o raste minimálnej mzdy o ďalších 10%. Analytici Ministerstva Financií odhadujú na budúci rok rast priemernej mzdy v súkromnom sektore na 3,7%. A to zatiaľ stále počítajú, pre niekoho s optimistickým, slušným rastom HDP o 2,3%.

Koľko stojí hodina reálnej práce zamestnanca? Pripravili sme novú kalkulačku cenazamestnanca.sk, ktorá kalkuluje nielen mzdy, dane a odvody, ale aj rekreačné poukazy, príplatky, či dovolenku!

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards