Stanovisko INESS k Návrhu Európskej Komisie o hlásení cien v potravinovom dodávateľskom reťazci

V máji 2019 Európska Komisia predložila návrh o hlásení cien potravinárskych výrobkov v rôznych štádiách dodávateľského reťazca do otvorenej databázy. Vykazovanie cien sa predpokladá pre väčšinu poľnohospodárskych výrobkov a pre všetky hospodárske subjekty dodávateľského reťazca na týždennej a mesačnej báze.

Stanovisko INESS k Návrhu Európskej Komisie o hlásení cien v potravinovom dodávateľskom reťazci

Ako poznamenala EK, cieľom tohto návrhu je priniesť väčšiu transparentnosť cien na trhu poľnohospodárskych produktov a umožniť nazeranie na spôsob, akým sú určované ceny.

Konečným cieľom celej iniciatívy je posilniť postavenie farmárov v rámci dodávateľského reťazca, spoločne s nedávno implementovanou smernicou, ktorou sa zakazujú nekalé obchodné praktiky a zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa organizácii výrobcov.

1.    Postavenie farmárov v rámci reťazca je chabé. Avšak cenová databáza je tiež slabým nástrojom na posilnenie ich postavenia. Poľnohospodárstvo funguje na inom princípe, ako ostatné podnikateľské odvetvia v rámci EÚ. Je podporované, dotované a zaobchádza sa s ním mimoriadnym spôsobom. A napriek tomu ani toto nezabezpečuje dostatočne vysokú efektivitu, či postavenie hlavných aktérov v rámci sektora. Súčasná politika nevedie k posilneniu obchodných modelov farmárov a navrhované opatrenia sú len ďalšími administratívnymi zásahmi.

2.    Trh s poľnohospodárskymi produktmi je neefektívny a navrhované riešenia situáciu ešte zhoršia. Trhové ceny sa neustále menia a papierový indikátor, tváriaci sa ako „skutočná cena“ produktu, ktorý je ovplyvnený netrhovými silami, skresľuje informácie v reťazci a vedie k zníženiu efektívnosti a bráneniu inováciám.

3.    Vytváranie ceny produktu je základnou súčasťou podnikania. Mení sa na základe komplexnosti podnikania, štádia jeho rozvoja, veľkosti, typu, umiestnenia a iných špecifických faktorov podnikania, ako aj súčasného stavu v podnikateľskom prostredí: veľkosť trhu, úroveň konkurencie, vzory spotreby, a ekonomická situácia (rast, stagnácia, alebo recesia). Preto ohlasovanie cien ovplyvní nielen samotnú cenu produktov, ale podnikateľské správanie ako také. Nevyhnutne to umelo ovplyvní produkčnú štruktúru v odvetví.

4.    Ak sa proces tvorby cien stane explicitným a prestane sa uplatňovať obchodné tajomstvo, mechanizmy hospodárskej súťaže prestanú správne fungovať. Presne takto sa formujú kartely, za ktoré sú súkromné subjekty intenzívne pokutované. V tomto prípade by kartel vznikol na základe právnych predpisov.

5.    Ako ďalší výsledok zverejňovania informácií o tvorbe cien pravdepodobne vznikne riziko cenových regulácií. Je to pravdepodobné najmä preto, že medzi cieľmi návrhu je naznačená „spravodlivosť“. Cenové regulácie sú v rozpore so základmi súčasného hospodárskeho usporiadania v EÚ a spôsobili by, že agropotravinársky sektor by bol ešte menej zaujímavý pre investorov a inovácie.

6.    Cenová transparentnosť nevyhnutne neznamená dôveru. Môže zúžiť a skresliť výber spotrebiteľov. Keďže vnútorné procesy moderných podnikov sú mimoriadne zložité (z dôvodu obsiahlych právnych predpisov, tak na úrovni EÚ, ako aj na lokálnej úrovni, a po druhé, vďaka globálnej konkurencii), nie je možné, aby spotrebitelia alebo podniky pochopili a odhadli všetky náklady a riziká v rámci hodnotového reťazca. Ak spotrebitelia nerozumejú nákladom, nemôžu správne ohodnotiť cenové rozdiely, čo môže viesť k prehnanému tlaku na zdôraznenie nízkych cien. To by poškodilo najmä inovatívne, ekologické, zdravé a kvalitné potraviny a naopak propagovalo lacnejšie potraviny. To všetko je v rozpore s nadradenými cieľmi zdravia obyvateľstva a prevencie chronických chorôb, ako aj trvalo udržateľného poľnohospodárstva.

7.    Cenová transparentnosť nevyhnutne nevedie k rozhodnutiam založených na lepších informáciách. Vzhľadom na pomerne značnú citlivosť či už na sezónne, alebo medziročné zmeny môže byť cenová databáza tiež veľmi zavádzajúcim zdrojom informácií.

8.    Množstvo údajov a periodicita podávania správ predpokladaná v návrhu sú veľmi rozsiahle. To povedie k zvýšeniu administratívneho zaťaženia (aj keď by bolo vykazovanie zorganizované verejným sektorom vysoko efektívne, čo je krajne nepravdepodobné) tak pre účastníkov trhu s potravinami, ako aj pre administratívne inštitúcie. Účinnosť celého odvetvia sa zníži a náklady sa zvýšia. Okrem toho majú výrobcovia a maloobchodníci tiež rôznu veľkosť a trhovú silu. Všetky ďalšie požiadavky na podávanie správ, ako aj zverejňovanie cien, budú v porovnaní s väčšími neúmerne poškodzovať havne menších poľnohospodárov, výrobcov a maloobchodníkov.

9.    Výber reprezentatívnych cien je vždy svojvoľnou akciou. V prípade štandardizovaných výrobkov môže lepšie odrážať realitu, ale výrobky, ktoré sú z hľadiska zdravia obyvateľstva najprirodzenejšie a najcennejšie (s rôznymi kvalitatívnymi prívlastkami), nie sú štandardizované. Reprezentatívny systém cien by ich prinútil, aby sa štandardizovali a stratili významnú časť svojej pridanej hodnoty.

10.    Podniky vo všeobecnosti, a najmä ak ide o agropodniky, vykazujú veľké množstvo údajov. Používajú sa rôzne klasifikácie, administratívne zdroje, nie je zriedkavé, aby sa odlišné veci porovnávali ako podobné. Dodatočné nové údaje, ktoré má nový systém poskytovať, zvýšia zaťaženie a zmätok z dôvodu protichodných a neporovnateľných údajov.

11.    Sila poľnohospodárov sa môže zvýšiť iba vtedy, ak sú výrobné a maloobchodné trhy konkurencieschopnejšie. S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť výrobných a maloobchodných trhov sú potrebné priaznivé podmienky pre tieto podniky, predovšetkým menšie administratívne zaťaženie a menšie narušenie cien v dôsledku intervenčných opatrení. To by viedlo k väčšej diverzifikácii trhu, pokiaľ ide o kvalitu a cenu, a teda k väčšiemu výberu spotrebiteľa.

Stanovisko pripravené s spolupráci s Lithuanian Free Market Institute.

Wordová verzia dokumentu tu.

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards