Nerobme z PISA posvätnú kravu

Pri podrobnejšom pohľade na PISA testovanie však tento naratív stratí značnú časť svojho čara.

Zoberme si napríklad Poľsko. Táto krajina sa označuje za „PISA zázrak“. V prvom testovaní PISA z roku 2000 dosiahlo Poľsko podpriemerné výsledky. Toto bol zároveň rok veľkých poľských reforiem školstva. A hneď v nasledujúcom testovaní o tri roky sa už Poľsko dostalo na priemer krajín OECD. O ďalšie tri roky sa dokonca dostalo v čítaní medzi top 10 krajín sveta.

Odvtedy dosahuje Poľsko nadpriemerné výsledky.

Nerobme z PISA posvätnú kravu

Ilustračné foto. (Zdroj: SME - Ján Krošlák)

Čo urobili poliaci

Čo za zázračnú reformu spravili Poliaci, že si dokázali takto výrazne polepšiť v PISA? Ich reforma pozostávala z viacerých krokov. Tým najdôležitejším však bolo vytvorenie nového, špeciálneho stupňa základnej školy (tzv. gimnazjum).

Poliaci mali pôvodne len jeden stupeň trvajúci 8 rokov. Tento sa následne skrátil na 6 a pridali sa 3 roky druhého stupňa. Doňho nastúpili všetky deti, čo predlžilo ich pobyt na základnej škole o jeden rok. Vďaka tomuto predĺženiu zachytilo PISA testovanie poľských žiakov ešte na základnej škole.

Navyše pri zakladaní týchto nových škôl bol dôraz na racionalizáciu siete. To znamená, že sa zdroje koncentrovali do väčších miest, kde vznikli školy s dostatkom ľudských, organizačných aj finančných kapacít. Na týchto školách sa prednostne vyučovali základné predmety ako matematika, rodný jazyk a cudzí jazyk. Napríklad v roku 2000 len 1 % žiakov malo viac ako štyri hodiny rodného jazyka do týždňa. V roku 2006 to už bolo 76 % žiakov.

No a v neposlednom rade sa na konci tohto nového stupňa zaviedla nová, špeciálna celoštátna skúška. A táto nemala len informatívny charakter, ale stala sa bránou pre ďalší postup na strednú školu. To vytvorilo prirodzený tlak na to, že na nových školách sa obsah vyučovania začal viac sústreďovať na úspešné realizovanie testov.

 

Echo PISA

V jednom rozhovore učiteľka z Poľska vysvetľuje, ako žiaci pred koncoročnou skúškou musia absolvovať aspoň štyri testy na nečisto. Vznikli dokonca špecializované súkromné spoločnosti, ktoré tieto testy pripravujú a aj ich elektronicky vyhodnocujú a učiteľom posielajú spracované analýzy o jednotlivých žiakoch. Tie upozornia učiteľov, ktoré otázky žiakom idú dobre, ktoré slabšie a kde musí učiteľ pridať.

V Poľsku dostal tento ošiaľ testovaním aj svoj názov – tzv. „echo PISY“. Učitelia začali skúmať zadania PISA testovania a vyučovať v podobnom štýle na hodinách a prispôsobili sa mu aj spomínané testy. Nehovoriac o tom, že testy PISA sa realizujú podobnom termíne ako oficiálne štátne testy.

Všetky tieto faktory spolu vytvorili predpoklady na rýchle zlepšenie sa poľských žiakov v PISA testovaní. Odrazu dostali rok navyše neodborného štúdia, kde preberali učivo prispôsobené testovaniu a mohli si testovanie opakovane natrénovať. Nehovoriac o tom, ako sa zvýšila ich motivácia pristupovať k testom, keďže ten posledný rozhodol o ich osude – kam sa dostali na strednú školu.

Tieto závery potvrdila aj štúdia, ktorá využila to, že žiaci sa postupne zapájali do reformy a zároveň postupne prechádzali testami PISA. Vďaka tomu dokázali autori štúdie zo Svetovej banky a Center for Social and Economic Research odizolovať vplyv predĺženia základnej školy o jeden rok ako aj ďalších faktorov. Ich záver znie jasne – veľká časť zlepšenia testov v PISA bola spôsobená odložením odchodu žiakov na stredné školy.

Ale čo je ešte zaujímavejšie, keď niektorí žiaci nakoniec prešli na stredné odborné školy, ich výsledky z testov sa po roku, dvoch znova zhoršili. Príprava na testy v nových školách tak zlepšuje výsledky testovania, ale len dočasne.

 

Príklad Fínsko

Ďalší článok by sa dal napísať o Fínsku. To je krajina, ktorej reformy sa snažia odkopírovať mnohé ministerstvá školstva po celom svete. Vrátane Slovenska.

Fínski žiaci sa však posledných 12 rokov stabilne zhoršujú vo všetkých ukazovateľoch PISA. Znamená to teda, že veľké reformy vo Fínsku nakoniec neboli také úžasné? Alebo to znamená, že PISA nedokáže zachytiť zmenu kvality školstva? Alebo to dokonca znamená, že sú pri vzdelávaní dôležitejšie aj iné veci ako samotné školstvo?

Z tohto všetkého by malo byť zrejmé, že alfou a omegou reformy školstva zďaleka nemôže byť len sústredenie sa na nejaké výsledky PISA testovaní. Tie sa dajú totižto zvýšiť aj bez toho, aby sme výrazne ovplyvnili celkovú kvalitu žiakov.

Na Slovensku by napríklad stačilo konečne zaviesť od roku 2014 sľubované nahradenie príjimačiek na stredné školy Testovaním 9, zaviesť viac vyučovacích hodín pre základné predmety a skúšobne testovať žiakov aspoň štyrikrát.

Určite by na Slovensku testom pomohlo aj to, keby viac ako polovica žiakov v čase PISA testovania nebola už rok na stredných školách, ktoré sa výraznejšie venujú odborným predmetom.

No a v neposlednom rade by určite stálo za to realizovať racionalizáciu siete škôl - aspoň na druhom stupni.

 

SME, 5.12.2019

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards