Sociálnu oblasť vnímala vláda len cez preferencie

Radovan Ďurana sa v rozhovore pre SME vyjadril k sociálnej oblasti. 14. 02. 2020.

Sociálnu oblasť vnímala vláda len cez preferencie

Aj keď povestné sociálne balíčky sa prijímali ešte za minulej vlády, s viacerými opatreniami v tejto oblasti prišla aj tá súčasná. Svoje funkčné obdobie končí s dôchodkovým stropom, naviazanou minimálnou mzdou a minimálnym dôchodkom, na konto si pripísala aj rekreačné poukazy a bezplatné obedy pre školákov. O význame a zmysle sociálnych opatrení sa Index zhovára s analytikom inštitútu INESS Radovanom Ďuranom. Ako hovorí, väčšina noviniek bola schválená bez toho, aby sa vyčíslili ich dosahy. Jediné, čo sa prepočítavalo, bol vplyv na preferencie koaličných politických strán.

Súčasná vládna koalícia presadila zvýšenie príplatkov za prácu cez sviatok a cez víkend, zaviedla rekreačné poukazy, cestovanie vlakom majú študenti a dôchodcovia naďalej zadarmo. Prečo by sme tieto opatrenia mali považovať za negatívne?

Problém je, že zvyšovanie sociálnych výdavkov nebolo premyslené a nebolo postavené na dlhodobej stratégii. Vláda sa nepozrela na to, ktoré skupiny obyvateľstva sú ohrozené alebo v nevýhode. Naopak, sociálne balíčky sú poskladané na základe popularity opatrení, ktorú môžu vláde či jednotlivým stranám zabezpečiť.

Prečo sú podľa vás problematické napríklad rekreačné poukazy?

Rekreačné poukazy len presunuli časť spotreby zamestnancov do cestovného ruchu. Čísla dokazujú, že spotreba v cestovnom ruchu a reštauráciách rástla na úkor bežnej spotreby. Z toho dôvodu nemôžeme hovoriť, že rekreačné poukazy pomáhajú ekonomike, pretože len presúvajú rast z jedného sektora do iného.

A minimálna mzda? Je predsa každoročnou témou a v princípe sa jej naviazaním na 60 percent priemernej mzdy aspoň ušetrí boj v rámci tripartity.

To je provokatívna otázka. Je pravda, že boj na úrovni tripartity sa každý rok odohráva, ale je to nerovnomerný boj, lebo vláda už má dopredu vybraného víťaza, ktorým sú odbory. Zamestnávatelia ťahajú za kratší koniec už tri volebné obdobia.

Prečo je automatické zvyšovanie minimálnej mzdy zlým konceptom?

Opäť je výsledkom populizmu. Takto vysoko nastavená minimálna mzda bude mať negatívny dosah na nízkokvalifikovaných ľudí, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní. Podobne to bude aj u zamestnaných v prípade, že ekonomika spomalí a ich pridaná hodnota nebude rásť. Budú prví, ktorých zamestnávateľ prepustí.

Kritici tiež hovoria, že zo zvýšenia minimálnej mzdy profituje najmä štát vo forme daní a odvodov.

Najmä nie je správne slovo. Rastie aj čistý príjem zamestnanca, aj príjmy štátnej kasy. Ale s tým ja osobne nemám problém.

Prečo?

Celkové daňovo-odvodové zaťaženie obyčajného pracujúceho je okolo 50 percent (zaratúva sa doň daň z príjmu, odvody a spotrebné dane –, pozn. red.), čo je približne na úrovni priemeru EÚ. Veľký sociálny štát, ktorý Slovensko má, niekto platiť musí. Nemôžeme chcieť, aby človek s minimálnou mzdou neplatil žiadne odvody, pretože má nárok na tie isté služby ako zamestnanec s priemernou mzdou. Zníženie odvodov pri minimálnej mzde by malo zmysel len v prípade, že by rozdiel medzi dávkou v hmotnej núdzi a minimálnou mzdou bol relatívne malý. V súčasnosti je 2,5-násobný, čo znamená, že pracovať sa oplatí. Odvody a dane by sa podľa mňa mali znižovať všetkým zamestnancom.

Ako by teda podľa vás mala byť nastavená minimálna mzda?

Ideálne by bolo, keby ju neurčovala tripartita, lebo v takom prípade sa vybraná skupina veľkých zamestnávateľov stretne s veľkými odborármi a dohadujú sa na nejakom čísle. Problém je, že takto určená minimálna mzda platí aj pre tých najmenších zamestnávateľov. Radšej by som zvolil sektorové vyjednávanie minimálnej mzdy, ktorá by platila len pre veľkých zamestnávateľov.

Ak by ste mali minimálnu mzdu predsa len na niečo naviazať, na čo by to bolo?

Na rast produktivity práce. Priemerná mzda na Slovensku v minulosti rástla aj v čase krízy, keď zároveň rástla nezamestnanosť. V čase krízy viazať minimálnu mzdu na priemernú nedáva zmysel.

Dôchodkový systém je neudržateľný

Ako hodnotíte opatrenia vlády v oblasti dôchodkov?

Keď porovnáme priemerný dôchodok s priemernou mzdou, tak na Slovensku sme v porovnaní s Českom štedrejší. Z hľadiska príjmovej situácie dôchodcovských domácností sú na tom horšie napríklad matky samoživiteľky s deťmi. Problémom sú skôr dôchodcovia, ktorí ostanú v domácnosti sami. V každom prípade, väčší problém pre dôchodcov než výška dôchodku je dostupnosť sociálnych služieb, ktorých systém sa mení len v malej miere. Pokiaľ ide o naviazanie minimálneho dôchodku na priemernú mzdu vo výške 33 percent a zastropovanie veku odchodu do dôchodku, považujem ich za klince do rakvy udržateľnosti dôchodkového systému.

Prečo?

Keby sme chceli takto nastavený systém udržať, tak len sociálne odvody by sme museli zdvihnúť takmer o šesť percentuálnych bodov. To znamená, že namiesto 9,4 percenta, ktoré odvádza zamestnanec z hrubej mzdy do Sociálnej poisťovne, by to bolo 15,4 percenta. Toto občanom vláda nepovedala a spolieha sa na to, že to bude riešiť iná vláda v budúcnosti.

Ako by sa mal podľa vás upraviť dôchodkový systém, aby mohol odzrkadľovať starnutie obyvateľstva?

Dôchodkový systém bude ohrozený vždy, a to kvôli politikom, ktorí ho využívajú na svoj marketing. V princípe je to pyramídová hra, pretože politici chcú krátkodobú popularitu za budúce náklady. V mojom svete by som dôchodky riešil základnou dávkou a zvyšok by mal byť z úspor zhodnocovaných akýmkoľvek spôsobom.

Hovoríte o druhom a treťom pilieri?

Áno, ale nielen. Garantovaná by mala byť len suma peňazí na prežitie, ale výška dávky by mala byť nižšia ako súčasný priemerný dôchodok. Paradoxne, k tomu smeruje súčasné nastavenie minimálneho dôchodku, ktorý bude v budúcnosti poberať viac ako polovica dôchodcov. To znamená, že to smeruje k systému, v ktorom bude vyššia zásluhovosť, ako je dnes.

Obedy zadarmo nepomáhajú

Ako vnímate obedy pre školákov zadarmo?

Opäť jedno z opatrení, ktoré prešlo bez analýzy a pomenovania problému. Aj predtým sme mali takzvanú dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom, ktorá slúžila na financovanie obedov detí, a to v školách, v ktorých bolo viac ako 50 percent detí z rodín v hmotnej núdzi. Z tejto dávky sa 90 percent utratilo v Košickom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. To je jasný signál, že problém nie je na Slovensku rozložený rovnomerne a akákoľvek plošná dávka bude znamenať neefektivitu. Už sa ukázala – vo forme ďalších peňazí, ktoré boli potrebné na financovanie obedov zadarmo pre všetky deti.

Čo s tým plánujú po voľbách spraviť politické strany?

Napríklad SAS chce obedy zadarmo pretransformovať do zvýšenia daňového bonusu. Čo je na jednej strane dobré, pretože keď dieťaťu v súčasnosti nechutí jedlo v jedálni, tak nemá na výber, inde obed zadarmo nedostane. Na druhej strane, množstvo domácností na Slovensku nemá dostatočný príjem na to, aby si mohli uplatňovať daňový bonus, keďže sú nezamestnaní.

Súčasná koalícia presadila aj zvýšenie daňového bonusu na deti do šiestich rokov, nižšiu DPH na potraviny a zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ako to hodnotíte?

Zvýšenie nezdaniteľnej časti mohlo byť aj radikálnejšie, keby tomu predchádzala diskusia o tom, ako budeme financovať samosprávy. Aspoň by sa prišlo na to, že financovanie samosprávy predovšetkým z dane z príjmu fyzických osôb nie je dobré nastavenie. Znížená DPH na vybrané druhy potravín je zbytočne komplikované riešenie. Namiesto toho, aby sme ju aplikovali plošne, tak si len vyberáme, ktoré potraviny áno a ktoré nie. Daňový bonus sa obhajoval tým, že rodinám s malými deťmi sa zvýši čistý príjem. Problémom je, že teraz ho chcú aj rodiny so staršími deťmi a politické strany to vo svojich programoch sľubujú. V prvom rade by to znamenalo veľké náklady pre štátny rozpočet a v druhom rade zníženie daňového zaťaženia pracujúcich ľudí. Nepracujúci rodičia z toho nič nemajú.

Ako by ste v konečnom dôsledku hodnotili poslednú vládu?

Ako vládu premeškaných príležitostí. Keď ju daňoví poplatníci zasypávali daňovými príjmami, tak nedokázala vyrovnať rozpočet verejnej správy. Ďalšej vláde odovzdáva rozpočet s miliardovou sekerou, a to v období dobrého hospodárskeho rastu a historicky najnižšej nezamestnanosti. Sekera pritom nie je výsledkom rozpracovaných infraštruktúrnych projektov, ktoré by mohli ekonomiku posunúť dopredu.

Pomerne tradičnou témou predvolebnej kampane je rómska problematika. Myslíte si, že politici v nej ponúkajú dobré riešenia?

Ľudia by predovšetkým nemali veriť politikom, že sa problém dá vyriešiť v jednom volebnom období. Vyžiada si oveľa dlhší čas. Okrem toho, myslím si, že by sa mal riešiť na lokálnej úrovni, pretože problémy v Plaveckom Štvrtku sú iné ako v Letanovciach. Súhlasím s tým, aby finančná podpora neziskoviek, ktoré sa problému venujú, bola výraznejšia.

Čo má riešiť nová vláda

INESS pred voľbami pravidelne hodnotí kvalitu programov politických strán. Ktorá vyhráva v sociálnej politike?

V oblasti sociálnej politiky dávame viac bodov stranám, ktoré smerujú k dlhodobej udržateľnosti sociálnej politiky a skôr ku komunitnej spolupráci než k centralizovaným riešeniam. Viac bodov teda dostávajú strany, ktoré otvorene hovoria o dôchodkovom strope a o probléme s dôchodkami. Len päť z jedenástich strán, ktoré majú v prieskumoch preferencií nad päť percent, sa vyjadrilo, že zruší alebo zmení dôchodkový strop. Smer a Sme rodina sú za jeho zachovanie, ĽSNS ho chce znížiť na 60 rokov (v súčasnosti je nastavený na 64 rokov, pozn. red.). Zaujímavé je, že nikto nediskutuje o minimálnom dôchodku, ktorý je tiež ohrozením udržateľnosti verejných financií.

Na čo sa politické strany zameriavajú?

Väčšinou na rodinnú politiku. Pozitívne vnímam, že veľa strán chce riešiť problémy v poskytovaní sociálnych služieb. Nie je v nich dostatok peňazí a výsledkom je, že 30-tisíc opatrovateliek je v zahraničí. Nedostupnosť sociálnych služieb je problémom aj pre rodiny s deťmi. Mnohí rodičia riešia, ako sa po ôsmich hodinách v práci dostať na druhý koniec mesta a vyzdvihnúť dieťa zo škôlky. Vypočítali sme, že napríklad rodičia s dvoma deťmi dostanú za päť rokov od štátu celkovo 55-tisíc eur, pričom päťtisíc eur je len zvýšenie daňového bonusu. Aj v iných štátoch vidieť, že zvýšenie daňového bonusu nezvyšuje reprodukciu. Preto si myslím, že treba riešiť jasle a škôlky.

Ako?

Legislatíva v oblasti zriaďovania by sa mala zjednodušiť. Zároveň by malo byť pre zamestnávateľa výhodné, keby mohol prevádzkovať škôlku a poskytoval ju ako benefit zamestnancom. Naopak, štát stále reguluje aj také oblasti, ako je vzdialenosť vešiakov v škôlke v skrinkách či výška umývadiel. A pomaly od každého človeka, ktorý sa stará o viac ako tri deti, žiada vysokoškolský titul.

Čo by mala robiť budúca vláda ako prvé?

Nová vláda dostane dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém a deficitný rozpočet. Jej prvou úlohou bude poradiť si s týmto. V sociálnej oblasti by mala prebehnúť diskusia o zvyšovaní dávky v hmotnej núdzi a financovaní sociálnych služieb a vyriešení ich nedostupnosti. Napríklad sociálny systém by som viac decentralizoval a preniesol poskytovanie dávok na regióny. Myslím si, že ľudia na úrovni miest či krajov lepšie vedia, aké majú problémy. Niektoré dávky by som určite zrušil, napríklad pohrebné, ktoré nepokryje ani štvrtinu nákladov na pohreb. Zároveň zvyšovaním daňového bonusu diskriminujeme nepracujúcich a napríklad Rómov, keďže naň nemajú nárok. Okrem toho, daňový bonus a prídavky na dieťa priznávame aj rodičom, ktorých deti už po dvadsiatke majú vlastný príjem.

Celý článok vyšiel v tlači.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards