HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik R. Ďurana o rizikách predvolebného balíčku

Radovan Ďurana sa v rozhovore pre TA3 vyjadril k predvolebnému balíčku. 18. 02. 2020.

HOSŤ V ŠTÚDIU: Analytik R. Ďurana o rizikách predvolebného balíčku

Marek Mašura, moderátor: "Pripravovaný vládny balíček kritizujú odborníci z Klubu ekonomických analytikov. Jeho členmi sú analytici bánk, ale aj ďalších inštitúcií. Jedným z nich je aj Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS, ktorého som si dnes pozval do štúdia, aby nám povedal viac o tom, ako pripravovaný balíček ovplyvní hospodárenie v našej štátnej kase. Pán Ďurana, prajem príjemný dobrý deň, vitajte."

Radovan Ďurana, analytik INESS, (hosť v štúdiu): "Dobrý deň, ďakujem."

Marek Mašura: "Poslanci by mali dnes hlasovať o 13. dôchodku, dvojnásobných prídavkoch na deti, ale aj o zrušení diaľničných známok. Vysvetlite, prosím, našim divákom, prečo renomovaní ekonómovia vnímajú tieto opatrenia kriticky?"

Radovan Ďurana: "Na jednej strane je to spôsob, akým k hlasovaniu o týchto návrhoch má dôjsť, a na druhej strane je to obrovský finančný náklad, ktorý zasiahne verejné financie bez toho, aby sa o tom vopred diskutovalo, aby sa zvážili alternatívy, a hlavne, aby sa pripravili zdroje, z ktorých majú byť tieto výdavky financované."

Marek Mašura: "Aký dosah bude na verejné financie, aké sú vaše odhady?"

Radovan Ďurana: "Ten dosah je viacmenej vypočítaný už v doložkách, ktoré samotné ministerstvo predstavilo, a v tom súčasnom roku by to malo byť okolo pol miliardy eur, v nasledujúcom roku už takmer 0,8 miliardy, 800 miliónov eur. Toto sú veľké čísla, za ktorými si občania obyčajne nevedia, čo si majú predstaviť, ale keby sme si povedali, že napríklad tohtoročné výdavky zafinancujeme škrtnutím stredného školstva, tak to stredné školstvo nedostane nič z rozpočtu. Jedna miliarda eur ide ročne na lieky, ktoré dávame, a budúci rok by to mohlo stáť 800 miliónov eur. Takže, ak si to porovnáme s týmito balíkmi, tak vidíme, že ide o obrovský objem peňazí."

Marek Mašura: "My sme v príspevku hovorili, že vláda aj tento rok by mala minúť viac, ako dostať, ten odhadovaný deficit je na úrovni pol miliardy eur. Keď k tomu pripočítame aj tie opatrenia, teda ten 13. dôchodok, ktorý začne platiť už v tomto roku, aký deficit môžme teda v tomto roku mať?"

Radovan Ďurana: "No, dôležité je si povedať, že aj ten súčasný deficit je veľmi optimistický, tých 0,5 percenta HDP, a aj Rozpočtová rada upozorňuje, že my vlastne potrebujeme prijať opatrenia za jedno percento HDP, aby sme vyrovnali tie riziká, ktoré tam sú, a tie riziká sú nadhodnotené nedaňové príjmy, alebo podhodnotené výdavky Sociálnej poisťovne, alebo viaceré iné chýbajúce výdavky."

Marek Mašura: "No, keď hovoríme o opatreniach vo výške 1 percenta HDP, skúsme to rozmeniť na drobné, o čom hovorí?"

Radovan Ďurana: "Jedno percento HDP je, teraz sa to bude veľmi dobre počítať, pretože sa bavíme o miliardy eur, a ako hovorím, miliarda je veľmi veľa peňazí, miliarda ide na lieky a na platy všetkých zamestnancov verejnej správy, ide 8 až 9 miliárd, takže keby sme napríklad spätne zrušili to 10-percentné navýšenie platov zamestancov verejnej správy, tak potom by sme tie prostriedky mali, a by sme si mohli dovoliť zafinancovať tieto nové výdavky, ale toto, si myslím, že vláda, tá súčasná vláda nechce, a že ona chce vlastne tie prostriedky preniesť do deficitu, pretože aj z tohto doterajšieho správania, veď Slovensku už akoby nedodržalo pravidlá o znižovaní deficitu, pretože aj v tohtoročnom rozpočte sme museli zaviesť tzv. výdavkový limit, strop na výdavky..."

Marek Mašura: "Vo výške tých 500 miliónov eur."

Radovan Ďurana: "Vo výške tých... on vlastne definuje celkový objem výdavkov..."

Marek Mašura: "Deficit, ktorý bol naplánovaný na tento rok, takpovediac."

Radovan Ďurana: "Áno, a že my vlastne nemôžeme prekročiť tie celkové výdavky, pretože sme porušili nejaké pravidlá, vláda za uplynulé roky sa nesprávala zodpovedne k udržateľnosti verejných financií..."

Marek Mašura: "A odchýlili sme sa od cesty k vyrovnanému rozpočtu..."

Radovan Ďurana: "Áno, a teraz hľadáme..."

Marek Mašura: "A teraz je otázka, či ten deficit bude vyšší, alebo nie tento rok, a aké je riziko."

Radovan Ďurana: "Tak, ja by som určite sa vedel staviť, že to bude vyššie."

Marek Mašura: "O koľko?"

Radovan Ďurana: "Nechcem hovoriť úplne presne o koľko, pretože to bude do značnej miery závisieť od toho, aká nová vláda bude. Ak by pokračovala tá vláda, ktorú máme, tak tam to hraničí s istotou, že ten deficit by bol vyšší, pretože postoj súčasnej vlády k medzinárodným pravidlám, alebo k dodržiavaniu udržateľnosti verejných financií bol veľmi slabý."

Marek Mašura: "Ja by som rád opustil túto politickú rovinu a rozprával sa ekonomicky, keďže o tom je vlastne naša relácia."

Radovan Ďurana: "Môžme sa baviť o 2 percentách HDP..."

Marek Mašura: "Prečo práve o tomto?"

Radovan Ďurana: "No, pretože, ako ten, ak by prešli tieto súčasné pravidlá, a vzhľadom na to, že sú tam ďalšie riziká za 1,2 percenta HDP, tak sa môžme dostať až k takto vysokej sume, a..."

Marek Mašura: "Čiže deficit 2-percentný tento rok podľa vás."

Radovan Ďurana: "Áno. A videli sme aj v uplynulých rokoch, že vlády ako nevedia šetriť, nevedia tam hľadať tie opatrenia a jediný spôsob, ktorý vlády vedeli použiť, je, že nutné výdavky odsunuli na neskôr, to je takzvané to viazanie kapitálových výdavkov, že rozbitú cestu neopravíme tento rok, ale počkáme, keď bude ešte viacej rozbitá, a potom za ňu ešte viacej zaplatíme."

Marek Mašura: "Vy to hovoríte tak kriticky, ale nie je viazanie výdavkov cesta, ako udržať ten deficit v tých medziach, ktoré stanovuje naplánovaný rozpočet?"

Radovan Ďurana: "To je ako s autom. Vy nechcete jazdiť na pokazenom aute a hovoriť si, že tak budem jazdiť trošku pomalšie a ušetrím na benzíne, keď sa vám to auto aj tak rozbije a nakoniec zastaví. Vy proste isté investície do toho auta musíte dať, aby to auto mohlo kontinuálne jazdiť, a keďže... verejný sektor má dlhodobý dlh, vo všetkých možných sektoroch, od školstva cez zdravotníctvo, infraštruktúru, je to, ako keby sme si povedali, že chceli by sme viacej horiacich vlakov na železniciach, ako máme dnes? Tak, keď odložíme tie nevyhnutné investície, tak to dosiahneme."

Marek Mašura: "Sú ale aj iné cesty, ja si pomôžem teraz citátom predsedu Smeru Roberta Fica, ten pred niekoľkými týždňami, keď hovoril o 13. dôchodkoch, povedal, že peniaze na dôchodky sa musia vždy nájsť aj za cenu šetrenia inde, a spomenul napríklad výdavky a obranu. Tam by sa podľa niektorých odborníkov dalo ušetriť niekoľko stoviek miliónov eur, a tým by sme sa mohli dostať k tomu naplánovanému deficitu. Ako vnímate tieto názory?"

Radovan Ďurana: "O dôchodkoch sa musíme vždy baviť v dvoch rovinách. Jedna je, čo sa stane tento rok s týmto rozpočtom, a druhá je, ako vyzerajú dôchodky v dlhodobom horizonte, pretože aj váš dôchodkový vzťah so štátom bude trvať ešte 40 rokov, takže vás nezajímajú len dôchodky tento rok, ale čo bude ďalej. Takže, čo sa týka toho súčasného roku, alebo budúceho roku, tak časť výdavkov na obranu sa dá samozrejme zastaviť, alebo časť investícií, koniec koncov, my, nám chýba 3-tisíc vojakov z toho počtu, ktorý by sme chceli, takže ani toľko techniky tých zvyšných 13-tisíc nepotrebuje..."

Marek Mašura: "Čiže je tu teda priestor..."

Radovan Ďurana: "Takže ten priestor tam je, ale zároveň to otvára otázku, ako vnímame náš záväzok vo vzťahu k nejakým medzinárodným štruktúram."

Marek Mašura: "Čiže napríklad NATO."

Radovan Ďurana: "Ako je NATO. Ale teraz tá dlhodobá udržateľnosť, a to už zverejnili analytici ministerstva financií, Inštitút finančnej politiky, že tá dlhodobá udržateľnosť ešte bez týchto opatrení bude v podstate horšia, ako sme mali v dôchodkovom systéme v roku 2012, keď vláda pod vedením Roberta Fica prijala tie opatrenia, a to boli tie dobré opatrenia, to bol postupný rast veku odchodu do dôchodku, dôchodcovská inflácia, a boli dobré v tom, že mali postupný nábeh. Teraz ich tá istá vláda zrušila, alebo tá súčasná vláda ich zrušila a ešte chce dať 13. dôchodok, takže tá sekera sa nám otvorí a do budúcnosti sa zase dostaneme do tej istej situácie, ako sme boli v roku 2012, akurát už tie opatrenia budú omnoho bolestivejšie, pretože ten stav, priznané dôchodky a priznané sľuby budú väčšie a drahšie, ako boli vtedy v roku 2012, takže to sú len zlé správy."

Marek Mašura: "Pán Ďurana, vráťme sa ešte k tomu, čo ste povedali pred chvíľou, aj keby teda vláda nenašla tie rôzne opatrenia, o ktorých sme tu hovorili v teoretickej rovine, ako by teda dostala ten deficit na tých sľúbených 0,5 percenta výkonu ekonomiky, ak by bol teda ten deficit, ako vy hovoríte, 2 percentá výkonu ekonomiky, čiže podstatne väčší, než je naplánovaný. Skúsme to aj pre našich divákov povedať, v čom je rozdiel, prečo by ich to malo zaujímať, či deficit je 0,5, alebo 2 percentá výkonu ekonomiky?"

Radovan Ďurana: "Každý deficit v konečnom dôsledku pre občanov znamená budúce zvyšovanie daní, a pokiaľ, kým dôjde k tomu zvyšovaniu daní, tak je to zvyšovanie dlhu. My už dnes viac ako miliardu eur z verejných rozpočtov platíme nielen slovenským, ale aj nemeckým bankám, penzijným fondom, rakúskym, ktoré vlastne kupujú náš dlh..."

Marek Mašura: "... sme si požičali."

Radovan Ďurana: "Čo sme si požičali, to sú tie predchádzajúce deficity, a my im teraz za to musíme platiť ten výnos úrokový, a každým deficitom sa ten dlh zvyšuje, až sa dostávame na niečo, čo by sme mohli nazvať grécka, alebo venezuelská cesta, kde sa tvárime, že môžme si požičiavať donekonečna..."

Marek Mašura: "... dlhovú brzdu, a tá podľa niektorých odborníkov zabraňuje tej gréckej ceste."

Radovan Ďurana: "Áno, dlhová brzda je tak nastavená, že my by sme vlastne mali mať dlhodobo udržateľný dlh na úrovni 40 percent HDP, ale teraz sme blízko 50-ky, a toto nastavenie súčasné rozpočtu, aj tieto dodatočné opatrenia, tie nás posielajú úplne opačným smerom."

Marek Mašura: "Ja sa ešte vrátim na záver, máme ešte priestor na poslednú otázku, k tomu vášmu materiálu, ktorý vypracoval Klub ekonomických analytikov, odborníci sa zamysleli aj nad kompenzačnými opatreniami, ktoré by mohli vyvažovať ten dosah 13. dôchodku, alebo dvojnásobného rodičovského príspevku na štátnu kasu, povedzme si o tom viac, k čomu ste dospeli."

Radovan Ďurana: "Tak to bola taká nevyhnutná otázka, že tak skúsme si predstaviť teda, že skutočne vláda tieto veľmi drahé a v zlom čase prijímané opatrenia v situácii bez analýz, bez všetkého v zásade, ťažko sa nájde analytik, ktorý by ich podporil a sám navrhol, tak ako by mali byť teda zafinancované, a tá otázka je o tom, že čo by boli najškodlivejšie druhy daní, z ktorých by sa to malo financovať, a tie odpovede sa obyčajne opakujú, sú to majetkové dane, alebo nepriame dane, spotrebné dane. Aby sa nezaťažovala aktivita, ktorá je, a aby sa nezvyšovala daň z príjmu firiem, pretože to vytvára ekonomický rast, alebo je kľúčové pre ekonomický rast, nepriame dane, majú tých negatívnych vplyvov o trošku menej."

Marek Mašura: "Čiže odpoveďou na tieto opatrenia na tieto vyššie výdavky, ktoré dnes možno schvália poslanci, je ako keby zvýšiť niektoré dane, a to je ako keby odpoveď pre budúcu vládu, rozumiem tomu správne?"

Radovan Ďurana: "Tak, budúca vláda bude mať možnosť sa rozhodnúť a tie opatrenia zvrátiť, akurát to bude politicky veľmi komplikované, pretože sú to tzv. jednosmerky, tak ako z vlakov zadarmo, ani z obedov zadarmo v školách sa už nedá vystúpiť, alebo len veľmi ťažko, tak aj z 13. dôchodku sa nebude dať vystúpiť. A na druhú stranu tá budúca vláda, možnože tam prídu noví ľudia, ktorí skutočne budú chcieť zvýšiť efektivitu verejnej správy, znižovať počet zamestnancov verejnej správy, odpredávať prebytočný majetok, efektívnejšie obstarávať, nekupovať diaľnice, ktoré, kde si z jedného eura kupujeme 40 centov a podobne, takže tie formy sú aj iné, a to zvyšovanie daní, ja dúfam, že bude až posledné riešenie, a skôr sa bude zameriavať na to, aby tie verejné výdavky robili to, čo majú."

Marek Mašura: "Toľko Radovan Ďurana, analytik INESS, k pripravovanému vládnemu balíčku, ktorý by mali dnes schváliť poslanci. Pán Ďurana, ďakujem veľmi pekne za váš čas, aj za váš názor."

Radovan Ďurana: "Ďakujem, pekný deň."

Celý rozhovor si môžete pozrieť tu.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards