Na tie najchudobnejšie deti sa znova zabudlo

Ťažko nájdete analytika, ktorý by pochválil novú vládu za starý typ sociálneho balíčka. Rozdávať všetkým, keď nie je z čoho, je ako pri topení sa vyťahovať za vlastné vlasy. Snaha sa môže ceniť, ale bude márna.

V balíčku však bolo jedno opatrenie, ktoré vzbudilo zmiešané reakcie. Zrušenie plošných obedov zadarmo. Pre ekonomických analytikov chápajúcich, že zdroje sú vzácne, to bolo správne opatrenie. A treba priznať, že odvážne. Nie je príliš veľa politikov, ktorí dokážu zrušiť niečo, čo iný politik začal rozdávať bezplatne.

Dalo sa to aj lepšie

Na druhú stranu sa našli ľudia, ktorí začali toto zrušenie kritizovať. Argumentujú, že plošné obedy zadarmo pomáhali chudobným deťom a ich zrušenie im pohorší. Aj napriek tomu, že som pri zavádzaní bezplatných obedov stál v opozícii proti takýmto argumentom, pri ich súčasnom zrušení im dávam tak trochu za pravdu. Minimálne v tom zmysle, že zrušenie plošných obedov zadarmo chudobným deťom nijak nepomôže. A to je problém. Pretože pri ich zavádzaní odborná verejnosť neriešila obed zadarmo pre dieťa podnikateľa zo Žiliny, IT zamestnanca z Košíc alebo poslanca z Bratislavy. Riešilo sa ako najlepšie pomôcť chudobným deťom. A na to sa nejak zabudlo.

Súčasná vláda síce zrušila plošné obedy zadarmo, ale peniaze. ktoré takto ušetrila sa rozhodla poslať naspäť rodičom strednej a vyššej triedy vo forme bonusu na dieťa. Znova plošne a neadresne. A na chudobné deti si už nikto nespomenul. Pritom ide o veľké peniaze.

Bezplatné obedy stáli štát ročne okolo 120 mil. eur. Pri ich zavádzaní som tvrdil, že toto sú tak veľké peniaze, že ak chceme pomôcť chudobným deťom, zabudnime na plošné obedy a poďme sa pozrieť ako lepšie zachytiť chudobné deti, ktoré dnes systém prehliada a zaplatiť im ešte aj raňajky a večeru. A nie len to. Ostane dosť peňazí aj na škôlky, ktoré tieto deti nenavštevujú. Analytici hodnoty za peniaze odhalili silnú koreláciu medzi výskytom rómskych osád a chýbajúcimi škôlkami. A zároveň vieme, že práve týmto deťom by tie škôlky v skorom veku výrazne pomohli. Z týchto peňazí sme mohli budovať škôlky, centrá pomoci a zamestnať odborných pedagógov, asistentov alebo zaplatiť náklady rôznym neziskovkám a dobrovoľníkom, ktorí už majú dnes výborne výsledky pri pomoci týmto deťom.

Dnes na toto všetko nie sú peniaze. Štát dáva dlhodobo na pomoc tým najchudobnejším deťom niečo medzi 10 – 20 mil. eur ročne. Smiešna suma, zvlášť keď zoberieme slimačie tempo valorizácie dávok v hmotnej núdzi a donedávna rýchle tempo rastu priemernej mzdy. Tí, čo kritizujú zrušenie plošných obedov zadarmo by mali skôr kritizovať, že ušetrené peniaze nejdú naspäť do adresnej sociálnej pomoci, ale idú sa rozdať mediánovému občanovi.

Dva argumenty proti rušeniu

Zástancovia plošných obedov majú dva argumenty: slabá penetrácia a psychologický efekt. Začnime tým prvým. Argumentom za plošné obedy je aj neschopnosť súčasného systému založeného na pomoci v hmotnej núdzi zachytiť všetky chudobné deti. A tak k približne polovici z nich sa bezplatný obed nedostane.

Toto je ale argument proti súčasnému nastaveniu systému, nie za zavedenie plošných opatrení. Z medzinárodných skúsenosti vieme, že existujú aj iné charakteristiky, ktoré sa dajú sledovať a dokážu lepšie zachytiť chudobu detí. Napríklad najvyššie dosiahnuté vzdelanie rodičov, nezamestnanosť rodičov alebo odlišný materinský jazyk detí. Alebo môžete vyhlásiť súťaž pre neziskovky, ktoré budú odmeňované za identifikáciu chudobných detí, ktoré doteraz nedostali bezplatný obed. So 100 mil. euro ročne sa dajú robiť veľké veci.

Druhý argument vyzdvihuje psychologický vplyv plošných bezplatných obedov na statusovú atmosféru v triedach. Jeho zástancovia tvrdia, že ten moment, keď všetci žiaci sedia spolu v jedálni, jedia rovnaký obed a vedia, že všetci ho majú zadarmo, vytvára jedinečnú situáciu, keď sú si detí rovné.

Tento pohľad však podľa mňa silno zveličuje a až romantizuje do akej miery deti riešia, či niekoho rodičia zaplatili šek za obed, keď podáva farebný lístok tete so žufanou. Pri signalizácii sociálneho statusu tieto deti skôr zaujíma značka tenisiek, kvalita oblečenia, či má niekto iPhone alebo čínsky android a motívy akej rozprávky majú na školskej taške, či peračníku. Minimálne štyri prestávky denne majú tieto signály na očiach a diskutujú o nich, a spoločný obed to má zmeniť?

Ale aj keby tento problém existoval a skutočne by platenie obedov hralo nejakú rolu v statusovej hre detí, otázka tu ostáva: skutočne stojí za to zaplatiť za jeho odstránenie 100 mil. eur ročne? Keď vieme, koľko veľa týmto chudobným deťom chýba a ako moc by im všetky tie škôlky, pedagógovia, dobrovoľníci, pomôcky a strava navyše mohlo pomôcť v ich budúcom živote?

Komentár bol uverejnený v Denníku N