Market Finesse 6/2020

Tohtoročná letná sezóna rozhodne nie je uhorková. Na financiách sa maká na pláne obnovy, ktorého príprava je nevyhnutnou podmienkou pre získanie 7,5 miliardy eur z EÚ. Na práci došlo k „dohode“ o zvýšení minimálnej mzdy, keď odborári na protest opustili rokovaciu miestnosť.

 Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF), ktorý je súčasťou celého finančného rámca Next Generation EU (zapamätajte si skratku NGEU, zrejme sa s ňou do roku 2058 stretnete neúrekom – dovtedy ho budete vy a vaše deti, a možno aj vnúčence splácať) je zapeklitá záležitosť. V médiách ste iste zachytili oslavné ódy na tento veľký balík pomoci, ktorý má Covidom postihnuté európske ekonomiky znovu naštartovať a zároveň reformovať tak, aby sa krajiny vystrábili zo svojich chronických problémov.

„Reformy sa však nerobia míňaním peňazí, ale manažérskymi rozhodnutiami a politickou odvahou,“ písali sme v minulom čísle v tlačovej správe, ktorú sme pri ohlásení kontúr pomoci zverejnili a v ktorej sme artikulovali naše obavy nielen z toho, na čo budú s veľkou pravdepodobnosťou peniaze minuté, ale aj z podkopania budúceho ekonomického rastu kvôli novým daniam, z ktorých sa pomoc do roku 2058 má zaplatiť. V tomto čísle nájdete na strane 3 text s názvom Na účet Next Generation, v ktorom vyjadrujeme znepokojenie z toho, ako je po korone aj napriek horiacej ekonomike nálada hojnosti a ako sa z európskych byrokratov stali bohatí strýkovia pre národných politikov.

Minimálna mzda sa od budúceho roku zvýši na 623 eur. Odborári, ktorí požadovali 656 eur, z tripartitného stretnutia na protest urazene odišli. Minister práce a sociálnych vecí už spochybnil reprezentatívnosť odborárov ako zástupcov zamestnancov (200-tisíc členov verzus 2 milióny zamestnancov) a avizoval zmeny v tripartite, ktorá sa dekády na trh práce valila ako sociálno-demokratický valec z kopca, z ktorého vlajkami mávali vlády Smeru. Vráťme sa ale k vyššej minimálnej mzde.

Ak „kompromisné riešenie“ 623 eur predstavuje jej nárast o 7,4 % – čo je viac ako dvojnásobok oproti očakávanému rastu priemernej mzdy (3,1 %) – cesta, ktorú vydláždil Smer, sa teda až tak nezmenila. Stávame sa európskymi lídrami v podiele minimálnej mzdy na priemernej (54 %). To je vysoko nad hranicou, ktorú odporúčajú medzinárodné organizácie ako bezpečnú. A to nie je veru dobrá správa pre krajinu s veľkými regionálnymi rozdielmi a večnými problémami s dlhodobo nezamestnanými. O tom, že sa to celé deje v covidovom období, kedy je akákoľvek ekonomická predikcia neistá, snáď ani netreba hovoriť. Zodpovedný minister mal ohlásiť, že v súčasných ekonomicky neistých časoch si jednoducho nemôžeme dovoliť zvyšovať náklady práce pre malých a stredných zamestnávateľov.

Pred pár dňami sme oznámili výsledky Indexu Zdravie za peniaze pre rok 2020. Unikátny medzinárodný index sme vytvorili v minulom roku s cieľom podporiť debatu o kvalitatívnych výsledkoch – alebo ak chcete efektivite – zdravotníctva, so zameraním na zdravie pacientov. V tohtoročnej edícii indexu sme spracovali 23 ukazovateľov zo svetových databáz a porovnali 25 rôznych krajín – európskych členov OECD vrátane Slovenska. Oproti minulému roku sme zahrnuli aktuálny ukazovateľ týkajúci sa pandémie COVID19.

Výsledky Slovenska sú nelichotivé a hodnota indexu Zdravie za peniaze je u nás jedna z najhorších spomedzi zahrnutých krajín. O tom, prečo to tak je a čo by mali slovenskí politici spraviť pre zlepšenie kvality a efektívnosti slovenského zdravotníctva sa dočítate na strane 4. V tomto čísle sa venujeme ako vždy viacerým témam – okrem vyššie spomínaným predovšetkým školstvu a verejným financiám, ale nájdete v ňom aj optimistický text s názvom Globalizácia porazí koronavírus, z ktorého je aj citát vľavo hore. Prajem vám všetkým inšpiratívne čítanie!

Celý Market Finesse si môžete prečítať v PDF tu.

Richard Ďurana