Digitálnou parou vzad!

Nobelista Paul Krugman sa v jednej zo svojich predpovedí poriadne sekol. Keď sa ho v roku 1998 pýtali na budúcu úlohu internetu, odpovedal: „Rast internetu sa drasticky spomalí... a v roku 2005 už bude jasné, že vplyv internetu na hospodárstvo nebude väčší ako vplyv faxu.“

Digitálnou parou vzad!

Vtedy vážne braná predpoveď, dnes úsmevná anekdota je zrkadlom komplexnosti a dynamiky sveta. Dnes je digitálna ekonomika jednou z najrýchlejšie rastúcich sektorov hospodárstiev naprieč všetkými krajinami a pred očami sa nám odohrávajú zmeny, ktoré nám menia životy. A počas pandémie aj mnohé zachraňujú.

Digitálna ekonomika prináša nové biznis modely s obrovským geografickým dosahom, bez nutnosti fyzickej prítomnosti v tej-ktorej krajine. Na jednej strane vlády rozumejú benefitom digitálneho vývoja pre spoločnosť a ekonomiku, na druhej strane však pozorujeme stret starých inštitúcií a nových technológií. Digitálny svet totiž zmazal hranice štátov a v digitálnej ére je úplne jedno, odkiaľ je zákazník. Vzdialenosť prestala existovať.

Politikom, ktorí majú kontrolu nad štátnymi kasami, sa to samozrejme prestáva páčiť. Vlastne sa im to znepáčilo už pred dvomi dekádami, kedy sa na pôde OECD prvýkrát objavila téma nového zdaňovania digitálnej ekonomiky. Keďže téma dlho ležala ladom, pohár trpezlivosti najskôr pretiekol Talianom, ktorí svoju verziu digitálnej dane (ďalej len DST podľa anglického Digital Services Tax) zaviedli v roku 2013, nasledovali Maďari v roku 2014 a po nich Francúzi v roku 2016.

Európsky návrh smernice na zavedenie digitálnej dane z marca 2018 rezolútne zamietli viaceré členské krajiny v roku 2019 a už sa začal uberať na smetisko dejín. Niektoré ďalšie krajiny, nespokojné s takýmto vývojom, začali DST zavádzať unilaterálne, a medzinárodnú iniciatívu nad DST opäť prevzala OECD. Potom však do Európy dorazil malý čínsky vírus a napáchal veľkú devastáciu jej ekonomík. Európska únia už v máji 2020 zareagovala a nad rámec biliónového európskeho rozpočtu pre roky 2021-2027 ako odpoveď na pandémiu do jednotlivých ekonomík vypustí pod hlavičkou Next Generation EU (NGEU) dodatočných 750 miliárd eur. Samozrejme, peniaze nie sú mana, ktorá sama padá z neba, a my už aj máme zoznam minimálne siedmich nových daní a daňových opatrení, ktorých výnosy majú splatiť významnú časť NGEU. A hoci má NGEU trvanie „len“ 7 rokov, cez nové dane ho Európania budú splácať minimálne do roku 2058. Keďže politici zvyknú byť v presadzovaní nových daní celkom vytrvalí, neprekvapuje, že na stole máme opäť návrh na zavedenie DST, lebo vraj 1) technologický sektor neplatí „férový podiel“ daní, 2) zdaňovať by sa malo tam, kde sa vytvára hodnota, a 3) OECD postupuje v tejto oblasti príliš pomaly.

Veľmi stručne: DST by (podľa pôvodného návrhu smernice) mala byť plošná európska 3 % daň z obratu (!) pre digitálnych gigantov s ročným globálnym obratom nad 750 miliónov eur a s obratom nad 50 miliónov eur v rámci EÚ. Komisia očakáva, že celoeurópsky výnos z tejto dane by mohol byť okolo 5 miliárd eur ročne (11 eur na občana EÚ).

Kvôli rozsahu článku teraz preskočíme fakt, že IT firmy, vrátane IT gigantov, platia vyššie efektívne dane než „tradičné“ podniky. Aj to, že od samého počiatku je jasné, že Európska komisia svojim DST návrhom a stanovením hranice tržieb mierila na americké nadnárodné technologické giganty. Francúzi sa ani nehanbia svoju DST priamo pomenovať GAFA daň – Google, Amazon, Facebook, Apple daň. Dôležité budú dopady na európskeho spotrebiteľa a na európsku ekonomiku a spoločnosť.

Každý, kto si myslí, že DST bude platiť nejaká „tretia“ strana, ergo napr. americká firma, ešte nedostal bozk ekonomického poznania. Náklady každej dane totiž ponesie tá strana, ktorá je menej elastická, inými slovami menej ochotná zmeniť správanie v reakcii na zmenu ceny. A tou bude práve európsky spotrebiteľ. Pre tých, ktorí neveria ekonomickým teóriám, tu mám zopár príkladov: po zavedení DST vo Francúzsku tam Amazon zvýšil v roku 2019 províznu sadzbu pre predajcov presne o 3 %, keďže nebol ochotný novú daň absorbovať a zároveň pokračovať v investíciách do infraštruktúry. Rovnako postupoval Amazon v Británii v roku 2020, kde sa k nemu pridali aj Google a Apple. Google zvýšil ceny reklám v ďalších krajinách, ktoré zaviedli DST – v Rakúsku a Turecku – presne o sadzbu dane. Je jasné, že ceny sa zmenia aj pri iných poskytovateľoch digitálnych služieb, počnúc Spotify, končiac Uberom. Novú daň teda zaplatíme cez vyššie ceny produktov a služieb my všetci.

Ďalším logickým dôsledkom zavedenia DST bude nepriaznivý účinok na digitalizáciu a robustnosť celého IKT sektora, znížená miera investícií a teda aj nižšia kvalita produktov a služieb, menej výskumu a inovácií, demotivácia startupov od pôsobenia v EÚ a nižší ekonomický rast. Teda aj menej nových pracovných miest a nižšie platy. Digitálne firmy sa budú musieť vysporiadať s novými komplikovanými pravidlami (problémom bude aj určiť miesto výroby a spotreby takýchto služieb, keďže geografická lokalizácia je nemožná a bude musieť byť určená úradne), nezodpovedanou otázkou zostáva vymožiteľnosť (čo ak sa napríklad čínske firmy rozhodnú nespolupracovať?). Pokojne sa môže stať, čo sa stalo po zavedení iného komplikovaného a nákladného európskeho vynálezu – GDPR. Že niektoré firmy jednoducho európskych spotrebiteľov od niektorých svojich služieb odstrihnú. A to by bolo – hlavne v pandemickej dobe, kedy aj Európe pomohla pri adaptácii na „nový normál“ nejedna americká platforma - pílenie si konára pod vlastným zadkom.

Zabúdať by sme nemali ani na narušenie krehkej obchodnej rovnováhy budovanej mnoho dekád. Napr. USA už oznámili v súvislosti so zavedením DST vo Francúzsku odvetné opatrenia - až 100 % clá na viaceré tradičné francúzske výrobky.

Nepokazme si digitalizáciu. Nie je náhoda, že najsilnejší odpor voči zavedeniu DST pochádza z krajín, ktoré sú európskymi digitálnymi lídrami: škandinávskych krajín, Írska a Luxemburska. Tieto krajiny nielenže priťahujú najviac kapitálových investícií digitálnych firiem, ale pravidelne obsadzujú popredné priečky v rebríčku DESI (Digital Economy and Society Index).

Keďže by sme boli radi, aby medzi tieto krajiny patrilo aj Slovensko, my v INESS navrhujeme DST snahy zastaviť a ponechať daňové otázky plne v kompetencii jednotlivých krajín.

Vyšlo v .týždni. 10.4.2021

 

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards