Dotácie nie sú fér

Nová poľnohospodárska politika Európskej únie je pred dverami. V júni došlo k tzv. politickej dohode, ktorá predbežne ustanovila základy jej fungovania. Hovorí sa najmä o zelenšej a férovejšej Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP).

Zatiaľ to však vyzerá tak, že revolúcie sa konať nebudú, ale v mene falošnej férovosti to bude aspoň drahé.

Nič nie je také trvácne ako dočasný vládny program – povedal ekonóm Milton Friedman. Takto podobne možno popísať aj začiatky SPP. Po druhej svetovej vojne vládol v Európe hlad a nedostatok, proti ktorým sa štáty zakladajúce dnešnú EÚ rozhodli spoločne bojovať. Hlad a nedostatok v Európe už nie je problémom, napriek tomu SPP stále funguje a tvorí podstatnú časť európskeho rozpočtu. Hoci vtedajšiu SPP formovalo len šesť štátov, rokovalo sa štyri roky a o podobe spoločného poľnohospodárskeho trhu nepanovala ani jasná predstava, ani zhoda. Po niekoľkých rokoch, keď prestimulované poľnohospodárstvo produkovalo povestné hory masla a jazerá mlieka, sa politici ďalšími zásahmi snažili o korekciu svojich vlastných chýb. 63 rokov od svojho vzniku SPP prešla niekoľkými reformami, z ktorých mnohé znamenali úpravu predošlých nedomyslených politík.

Ani posledná reforma SPP za 387 miliárd eur pre 27 členských štátov nie je výnimkou a nerodí sa ľahko. Kým nedostatok a trhové prebytky dnes už nie sú horúcimi témami, veľa sa diskutuje o efektivite a férovosti dotácií, na ktoré sa skladajú všetci daňoví poplatníci. Dostávajú ich totiž aj také farmy, ktoré síce v Európe získavajú čoraz viac pôdy a tým aj štedré dotácie, no neprispievajú k želanej produkcii. Dlhodobo sa hovorí aj o potrebe posilniť ekologické poľnohospodárstvo. Namiesto jasných riešení týchto problémov však pri tvorbe novej SPP dochádza k prílepkom, ktoré so zaručením poľnohospodárskej produkcie majú málo spoločné. Po novom by sa napr. malo prihliadať na tzv. sociálnu podmienenosť, a teda jednotlivé štáty by mali pri vyplácaní dotácií sledovať aj to, či farmári – žiadatelia spĺňajú pravidlá pracovného práva. Slovenská PPA, ktorá má momentálne plné ruky práce aby si udržala akreditáciu, a teda právo vôbec vyplácať dotácie, by dostala ďalšiu úlohu – suplovať inšpektorát práce.

Rozširovanie a zložitosť SPP nie je na škodu len farmárom, ale aj občanom, ktorí hľadajú hodnotu za miliardami, ktoré ich dotačná politika stojí. V spleti priamych platieb, rozvoja vidieka a vnútroštátnych platieb totiž aj odborník stratí prehľad. Bežní občania tak ľahko uveria emočným vyhláseniam o neférovej konkurencii. Napríklad „evergreenom“ medzi vinníkmi zaostávania slovenského poľnohospodárstva v EÚ je nižšia suma priamych platieb pre slovenských farmárov. Ich úroveň dosahuje zhruba 80 % priemeru EÚ a podľa návrhu novej SPP ešte k úplnému vyrovnaniu nedôjde. Rozdiely v dotáciách sú menšie ako rozdiely v tvorbe pridanej hodnoty v poľnohospodárstve, preto nemožno očakávať, že naliatím peňazí dôjde k zázračnému rastu produktivity. No ak predsa chceme objektívne porovnanie farmárskych podmienok, je nutné analyzovať všetky formy podpôr, ktoré európski podnikatelia získavajú. Rozdiely sú totiž aj v mzdových nákladoch a v cenách pôdy.

Problém je, že férovosť v poľnohospodárskych dotáciách bude vždy subjektívna. Nemeckí pestovatelia cukrovej repy napríklad ukazujú prstom práve na slovenských farmárov ako na neférovú konkurenciu, keďže dostávajú za pestovanie repy aj viazané priame platby. Žiadajú preto vyrovnanie platieb alebo ich úplne zrušenie.

Zdroj: Nemecký zväz pestovateľov cukrovej repy. (cit. 2.8.2021). Dostupné z: <https://www.zuckerverbaende.de/unsere-positionen/agrarpolitik/>.

Aj v oblasti národných podpôr nájdeme zmeny, ktoré môžu iné krajiny považovať za neférové. Rakúšania napríklad pod rúškom podpory ekonomiky po koronakríze minulý rok podporili poľnohospodárstvo dodatočnými 400 mil. eur a vláda priznala aj neaktívnym farmárom zvýšenie dôchodkov o 450 eur ročne – a to aj spätne a na dlhodobo. Zhodnotenie a porovnanie, kto dal farmárom viac, je tak prakticky nemožné.

Novinkou v SPP bude vykazovanie výsledkov členských štátov cez výročnú správu výkonnosti. Pokiaľ nepôjde len o formálnu záležitosť, ide o krok správnym smerom – za vynaložené miliardy by sme totiž mali očakávať stanovenú hodnotu. Keď si však predstavíme, ako sa dodržiavajú niektoré rozpočtové ciele EÚ, ponecháme si zatiaľ priestor na skepticizmus. Pointou je, že SPP vždy podliehala populizmu a záujmovým skupinám, ktorí sa nezhodnú na tom, čo je férové. Dokonale férové by bolo prostredie bez štátnej pomoci. Teraz je to veľký súhrn kompromisov, ktorý nikdy nebude ušitý na mieru potrebám slovenských farmárov. Tí viac ako „bruselské“ peniaze potrebujú zdravú konkurenciu, fungujúci trh s pôdou a kvalitné podnikateľské prostredie.

Tento text pôvodne vyšiel na portáli Agrobiznis.