Cena za dôchodkový kompromis so Sme rodina je privysoká

Ak tento nešťastný krok nezastaví koalícia, malú nádej ešte máme v Ústavnom súde.

Keď sme pred piatimi rokmi vydávali publikáciu s názvom Dôchodky v politickom ohrození, nevedeli sme, aký prorocký názov to bude. Ukázali sme, že zvýšenie veku odchodu do dôchodku a zníženie štedrosti dôchodkov sú nástroje, ktorými sa dá udržať deficit dôchodkového systému na znesiteľnej úrovni. No zároveň sme varovali, že bez politickej vôle to nepôjde.

Vôľa však odišla na mnohoročnú dovolenku a nahradila ju chuť rozdávať a to radikálne. Najprv zavedenie minimálneho dôchodku, potom dôchodkový strop a nakoniec skorozavedenie 13. dôchodku. Po voľbách nastúpil analytický optimizmus, dúfajúci v návrat politickej vôle opäť v dôchodkoch upratať.

Časť analytikov chválila zavedenie len polovične drahého 13. dôchodku, no zjavne vtedy netušila, že môže prísť ešte niečo drahšie. Na zrušenie ústavného stropu veku odchodu do dôchodku tou istou stranou, ktorá ho pôvodne podporovala, nestačili scenáre katastrofického deficitu. Cenou za udržateľné dôchodky sa stal rodičovský dôchodok.

Náklady na rodičovský dôchodok sú porovnateľné s cenou 13. dôchodku. Dôchodcom pridá viac ako pol miliardy ročne. Je to hodnotový návrh, ktorý vychádza už zo 14 rokov starého návrhu Vladimíra Palka, vtedy člena KDH. V susednom Česku sa zhodou okolnosti vedie rovnaká debata. Parlamentom už prešiel návrh na zavedenie rovnakej dávky 500 Kč za každé vychované dieťa, pričom poberať ho budú na 90 percent len ženy. I napriek tomu, že tento návrh priniesla ľavicová strana ČSSD, bude oproti slovenskému návrhu o 40 percent lacnejší.

Slovenský návrh podporí rovnakou sumou aj mužov, aj ženy. Akurát ženy bude podporovať dlhšie, viac sa dožívajú. Je plne zásluhový, to znamená, viac zarábajúce deti budú odmeňovať výchovu rodičov štedrejšie. Výchova, ktorej výsledkom sú pracujúce deti v zahraničí, alebo zdravotne postihnuté, nepracujúce deti, sa neodmeňuje. Bohvieako si nepolepšia ani rodičia, ktorých deti pracujú za minimálnu mzdu napríklad v sociálnych službách.

Pravičiari sa môžu na tento návrh pozerať ako na zníženie daňového zaťaženia- veď z tohto „výchovného“ sa veľmi pravdepodobne stane vreckové, ak nie pre deti, tak pre vnukov. Tento pohľad je však krátkozraký. Po prvé, rodičovský bonus zvýši odvody, po druhé, čaká nás daňová reforma.

Ministerstvo práce chce urobiť to, čo si nedovolili ani Ficove vlády. Zrušiť strop na sociálne odvody. Používa na to dva zavádzajúce argumenty. Vraj aj úrazové poistenie nemá strop, takže aj na dôchodky sa dá prispievať bez obmedzenia príjmov, ktoré je dnes na úrovni sedemnásobku priemernej mzdy. Problém je, že na rozdiel od dôchodkového poistenia, kde je poistencom zamestnanec, úrazovo je poistený zamestnávateľ. Nie je to teda identická situácia, veď úrazové poistenie musí platiť zamestnávateľ za študenta aj vtedy, keď si uplatňuje úľavu na dôchodkové poistenie.

Druhý argument je zvýšenie solidarity. Solidarita a spravodlivosť sú najobľúbenejšie politické kladivá. Nemajú mierku, nedajú sa merať, a teda „zvyšovať solidaritu“ možno donekonečna. Politické perpetuum mobile. Lenže už dnes sú ľudia s vysokými príjmami veľmi solidárni a to hneď trikrát.

Do výpočtu dôchodku sa berie len vymeriavací základ do výšky trojnásobku priemernej mzdy, zhruba tritisíc eur. Všetko, čo človek odvedie zo sumy medzi tromi až siedmimi tisícmi eur (súčasný strop odvodov), je čistá daň. Človek so mzdou 7000 eur solidárne prispeje 1400 eur mesačne, ktoré sa na jeho dôchodku nijako neprejavia. A nielen to, najvyššie dôchodky sú navyše krátené.

Maximálny dôchodok teda nie je trojnásobok dôchodku človeka s priemernou mzdou, ale len 2,44 násobok. To je ten druhý stupeň solidarity. Mohli by sme pridať aj tretí stupeň, ktorý je na úrovni dane z príjmov fyzických osôb. Efektívna daňová sadzba dobre zarábajúcich ľudí je 20 percent, kým sadzba priemernej mzdy len okolo desať percent. To však ministerstvo práce nemusí zaujímať, veď má na starosti odvody, nie dane.

Solidarita sa však vždy dá „zvýšiť“, a tak ministerstvo navrhlo zrušenie stropu úplne. Aby mohol človek s príjmom desať tisíc eur odviesť solidárnu daň 2400 eur. Čítate dobre v jeho prípade ide o 24-percentnú sadzbu z hrubej mzdy. Je to viac, ako tento človek zaplatí na dani z príjmov. Nový návrh má tejto skupine pracujúcich zobrať 180 miliónov eur ročne.

Ľudí s vysoko nadštandardnými príjmami zúfalo potrebujeme. Sú to vysokopostavení manažéri zahraničných firiem, vlastníci slovenských firiem, investori, podnikatelia. Zrušenie stropu môže ich, ako aj celé centrály vyhnať do zahraničia. Zvyšovaním daní sa noví zahraniční investori nelákajú.

Ak tento nešťastný krok nezastaví koalícia, malú nádej ešte máme v Ústavnom súde. Ten by mohol rozhodnúť podobne, ako ten český pred desiatimi rokmi. Rozhodoval o pomere výšky invalidných odvodov a zaplatenej sume odvodov. Českej vláde jasne vysvetlil, že ak chce mať poistný systém, nemôže byť rozdiel medzi zaplatenými odvodmi a výškou dávok taký vysoký. V Česku pritom nešlo o úplné zrušenie stropov, len o nepomer v dávkach a česká vláda nakoniec musela dávky dobre zarábajúcim zvýšiť. Slovenský návrh na zrušenie stropov by český súd určite odmietol, pokiaľ by vláda dôchodkový systém neprekopala od základu, a prestala hrať hru na poistenie a zásluhovosť.

Okrem zrušenia stropov navrhlo ministerstvo ešte znížiť štedrosť dôchodkov a to tak, že novopriznávané dôchodky budú o niekoľko percent nižšie, ako pred reformou. Je to jeden z mála nástrojov, ktorými sa dá deficit dôchodkov znižovať. Bohužiaľ, výnos tohto určite nepopulárneho opatrenia má byť použitý na krytie nákladov nových rodičovských dôchodkov.

Dôchodkovú novelu nemôžeme odmietnuť ako celok, veď predsa definuje zrušenie dôchodkového stropu, čo je fiškálne najdôležitejší krok. Cena tejto povinnej jazdy, závisia od nej peniaze z plánu obnovy, je však príliš vysoká. Kompromisné riešenie však existuje. Zníženie nákladov rodičovského dôchodku na polovicu, ponechanie stropov odvodov a zrušenie dôchodkového stropu by prinieslo nielen žiadané politické body, ale aj zníženie deficitu v dlhodobom horizonte, zachovanie súčasnej atraktivity daňového systému, a absenciu rozhodovania Ústavného súdu.

DENNÍK E. 11.8.2021