Rodinná politika je pre politické strany šport. Chcú vyhrať tak, že sa pretekajú, kto dá viac

Keď politici predstavujú zmeny pre rodiny, nehovoria o tom, koľko dnes stojí rodinná podpora. Chýbajú aj analýzy, ktoré by dokázali rozlíšiť, aké sú výpadky príjmov domácností v štádiu skorého rodičovstva a pri výchove starších detí. 

Denník N uverejnil rozhovor s analytikom Radovanom Ďuranom, v ktorom vysvetľuje aj to:

• aká rodina dnes najviac profituje z dávok,
• prečo je náš systém dávok v rodinnej politike štedrejší ako v Českej republike,
• problémom tehotenskej dávky je, že nie je jasné, načo vlastne existuje,
• ako by sa mali zmeniť materská dávka, prídavky na deti a rodičovský príspevok.

Koľko nás dnes stojí podpora rodiny?

Výdavky na rodinnú politiku dosahujú 2,34 miliardy eur ročne, čo je približne rozpočet na celé základné a stredné školstvo.

Aká rodina na Slovensku získava zo štátneho systému najviac?

Ak sa pozrieme na čistý príjem z podpory, rodina s dvoma deťmi, kde rodičia poberali priemernú mzdu, získala počas piatich rokov vyše 7-tisíc eur. Rodina s minimálnou mzdou by získala dokonca 16 224 eur. Rodina bude mať po 5 rokoch o toľko vyšší čistý príjem, ako keby obaja rodičia normálne pracovali.

Aký je systém podpory rodiny na Slovensku, kde je jeho najväčší problém?

Jeho zásadný problém je, že nemá cieľ.

Čo to znamená?

Štát nepomenoval, čo chce systémom dávok dosiahnuť. Je to výsledok toho, že rodinná politika je marketingový šport pre všetky politické strany, ktoré sa dostali k moci. Je to šport, v ktorom sa dá vyhrať len vtedy, ak dá niekto viac.

Strany si vo svojich programoch a potom aj počas vládnutia vyberajú jednotlivé oblasti rodinnej politiky, ktoré sú v súlade s ich hodnotami. Niektoré preferujú daňový bonus, ktorý je zameraný na pracujúcich ľudí, iné zvyšujú prídavky na deti – tie sú plošné a dostávajú ich všetci rodičia. A ďalšie sa zase snažia zvyšovať náhradu čistého príjmu počas rodičovskej dovolenky.

Takže chýba základná vec, odpoveď na otázku, čo chceme dávkami dosiahnuť v sociálnej politike?

Áno, potom je výsledkom to, že veľa dávok dostávajú rodiny, ktoré ich v skutočnosti nepotrebujú. A, naopak, tie rodiny, ktoré by potrebovali viac podpory, sa k nej nedostanú.

Vedeli politici niekedy v minulosti, čo chcú v rodinnej politike dosiahnuť?

Jednu vec vedia veľmi dobre. A to je, že chcú byť opäť zvolení. Často argumentujú, že ich cieľ je zvýšenie pôrodnosti. To však nefunguje na základe toho, že sa zvýšia dávky. Rodičia nekalkulujú, či sa im v tomto čase finančne oplatí založiť si rodinu. Takto to nefunguje. Málo krajín má stratégiu rodinnej politiky premyslenú.

UNICEF sa snažil zoradiť krajiny podľa toho, ako ju majú nastavenú. Porovnáva sa nielen výška dávok, ale aj kvalita služieb pre rodiny. Škandinávske krajiny majú v rodinnej politike najlepšie výsledky, ale aj tam zaznamenali pokles v pôrodnosti aj napriek tomu, že majú najlepšie rodinné politiky spomedzi krajín v OECD.

Kde sa pohybuje v tomto rebríčku Slovensko?

Sme v ňom za dvadsiatym miestom spolu s Českou republikou.

Jedným zo záverov vašej analýzy je, že systém dávok je neadresný. Pri ktorých dávkach je to najväčší problém?

Dávky, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa, napríklad materské, sú naviazané na predchádzajúci príjem. Zohľadňuje sa zásluhovosť. Platí, že čím vyšší príjem mala matka, tým vyššiu dávku dostane, keďže ide o poistný systém.

Pôvodne bolo materské inak nastavené, bolo nižšie a vyplácalo sa kratšie. Dnes ide o druhú najdlhšie vyplácanú dávku v Európe a matky dostávajú 100 percent svojho čistého príjmu.

Čo sa týka prídavku na dieťa, namiesto toho, aby sme viac podporili napríklad rodiny s jedným rodičom, tak prídavok 25 eur vyplácame aj rodinám s vysoko nadštandardnými príjmami. Oni túto dávku naozaj nepotrebujú.

Príjmy poberateľov prídavkov na deti by sa mali testovať podobne ako v Českej republike. Nemali by sa vyplácať rodinám s najvyšším príjmom. Hranica by mohla byť nastavená tak, že výdavky na prídavky by klesli o 30 %, čo by znamenalo úsporu 118 miliónov eur ročne.

Takto získané úspory by sa mohli použiť na zníženie daňovo-odvodového zaťaženia pracujúcich vrátane tých, ktorí živia rodiny. Časť tejto úspory môže byť použitá aj na podporu rodín, ktorých príjmy len mierne prekračujú hranicu nároku na dávky v hmotnej núdzi.

Ako dosiahnuť adresnosť pri prídavkoch na deti? Politici argumentujú, že sa to nedá, alebo že testovanie príjmov by bolo veľmi drahé.

Je to falošný argument. Určite sa to dá. Príkladom je Česká republika, kde sa všetky príjmy rodiny testujú. O prídavok musí rodina požiadať a preukázať, že má nižší príjem. Dnes v Česku získa nárok na prídavok len približne polovica rodín.

Kde by mohla byť u nás nastavená hladina príjmu rodiny, aby mala na prídavok nárok a aby bol systém spravodlivý, a pomoc dostal ten, čo ju naozaj potrebuje?

Je to politické rozhodnutie. Myslím si, že človek s čistým príjmom od 900 eur dnes nie je odkázaný na mesačný prídavok 25 eur na jedno dieťa.

Hovoríte, že náš systém dávok v rodinnej politike je štedrejší ako v Českej republike. Tam rovnaký model rodiny získa o 17 % nižšie dávky.

Je to tak. Majú menej štedrú otcovskú dávku, kratšiu materskú a prídavok na dieťa nedostane už rodina s priemernou mzdou.

Čím by sme sa mohli inšpirovať okrem adresnosti a testovania príjmov pri prídavkoch na deti?

U nás sa môže rodičovský príspevok vyplácať do troch rokov dieťaťa, okrem toho môže žena dostávať príspevok na starostlivosť o dieťa, ak ide opäť pracovať.

Prejavujú sa tu veľké regionálne rozdiely. V Bratislavskom kraji sa ženy vracajú do práce omnoho skôr ako vo zvyšku Slovenska. Je to tak preto, že v týchto regiónoch nie sú pracovné podmienky také atraktívne a ľudia v štátnom sektore sú tu často lepšie platení ako v súkromnom.

V Českej republike má matka možnosť rozhodnúť sa, za aké obdobie vyčerpá rodičovský príspevok. Túto flexibilitu preferujú najmä ženy s vyšším príjmom, ktoré sa chcú skôr vrátiť do práce. Avšak aj tu je otázka, či tie peniaze, ktoré si môžu vyčerpať za štyri roky, aj potrebujú.

Nie je príčinou dlhšej rodičovskej dovolenky na Slovensku aj to, že nemáme dosť jaslí a škôlok?

Škôlky chýbajú najmä vo veľkých mestách. Platí, že rozbehnúť dnes škôlku je dosť náročný biznis, keďže nemáte garantovaný prílev detí. Štát by mal preto zakladanie predškolských zariadení zjednodušiť a nastaviť ich fungovanie tak, aby to mohla byť flexibilná služba pre rodiny. Ak z regiónu odíde veľký zamestnávateľ, o pár rokov sa to prejaví aj v škôlke. Stavanie veľkých betónových škôlok preto nie je cesta.

Problémom sú jasle, ktoré sme prakticky zrušili. Štát by sa mal zamyslieť nad tým, ako by mohol podporiť vznik týchto zariadení u väčších zamestnávateľov.

Vláda zaviedla od apríla novú dávku – tehotenské. Vo vašej analýze hovoríte, že by sa mala zrušiť. Prečo? Rodiny si možno povedia, že každé euro je pre ne dobré.

Môže to tak byť. Štát však nemá vlastné peniaze. Rodina by mala myslieť na to, že štát jej najskôr to euro z jedného vrecka vyberie a potom jej ho do druhého vráti. Nevieme, načo existuje táto dávka, to je jej hlavný problém. Pre ženy, ktoré musia zo zdravotných dôvodov počas tehotenstva odísť skôr z práce, je tam flexibilita materskej dávky alebo nemocenská dávka.

Ročne by na túto dávku malo ísť 62 miliónov eur. Aj tieto peniaze by sa mohli radšej použiť na zníženie odvodového zaťaženia.

Ako by ste riešili situáciu tehotnej vysokoškoláčky, ktorá zo zákona nie je nemocensky poistená a na materské nemá nárok? Toto je jedna skupina žien, ktorá tehotenské privítala.

Otázka je, čo má tehotenské riešiť. Vysokoškoláčka je dieťa rodičov, ktorí na ňu dostávajú daňový bonus a prídavky na dieťa. Môže sa stať, že rodičia tehotnej vysokoškoláčky majú nízky príjem, alebo sú už na dôchodku. Potom by vysokoškoláčka mala mať nárok na podporu počas štúdia. Nárok na tehotenské by však nemal byť automatický. Mohla by dostať tehotenské, avšak mala by o dávku požiadať a preveroval by sa príjem rodiny.

Navrhli ste aj skrátenie poberania materskej dávky zo súčasných 28 na 20 týždňov. Cieľom bolo len ušetriť alebo sa vám nepozdáva aj jej dnešné nastavenie?

Máme druhú najväčšiu materskú dávku v Únii. Problém nielen tejto dávky je, že nereaguje na zvyšujúce sa náklady na deti tak, ako deti rastú. Najvyššie dávky poskytujeme paradoxne na dvoj-, trojročné deti. Váha nákladov je však oveľa vyššia pri pätnásťročnom dieťati ako pri päťročnom.

Tieto zmeny by umožnili znížiť výdavky na materskú o 30 %. To znamená, že by bolo možné znížiť odvodové zaťaženie všetkých pracujúcich o 116 miliónov eur ročne.

Medzi vašimi návrhmi je aj skrátenie rodičovskej dovolenky na dva roky. Nebolo by lepším riešením, aby si rodič mohol čerpať rodičovský príspevok flexibilne? Vyčerpal by si ho napríklad za rok a pol.

Je strategická otázka, akým spôsobom zmeniť trojročnú paradigmu. Pre mnohé ženy môžu byť tri roky starostlivosti o dieťa hodnotou a pre nich je návrat do práce až druhá vec, ktorú riešia. To nemôžeme ignorovať.

Navrhli sme skrátenie rodičovskej dovolenky do 2 rokov dieťaťa (prechodné obdobie do 2,5 roku dieťaťa). Legislatívne by sa mohla zaviesť možnosť predĺženia neplatenej rodičovskej dovolenky po dohode so zamestnávateľom o ďalší rok. Vzniknutá úspora dosiahne 30 % a umožní ďalej znížiť daňové zaťaženie pracujúcich o 200 miliónov eur. Tento krok musí byť ale podmienený zmenou legislatívy a podporou vzniku nových zariadení, ktoré by poskytli starostlivosť pre súvisiaci počet detí.

Flexibilita by mohla byť v tom, že skrátime rodičovskú dovolenku na dva a pol roka s tým, že žena bude môcť vyčerpať rodičovský príspevok aj za rok a pol. Aby to bolo prínosné aj pre štátny rozpočet, výška čerpaného príspevku by bola o čosi nižšia.

V analýze ste dali politikom odporúčania, že by sa mali zamyslieť nad tým, akú relatívnu a absolútnu náhradu príjmov rodiny chcú dosiahnuť a v ktorom období rodičovstva im má štát pomáhať. Čo by ste odpovedali na tieto otázky vy?

Našou analýzou sme chceli pomôcť politikom, aby mali predstavu o tom, čo sa dnes rodinám vypláca. Vyšlo nám, že čím má rodina nižší príjem, tým je náhrada príjmu vyššia a rodičom sa oplatí zostať doma. Dáva zmysel presunúť časť zdrojov do neskoršej etapy výchovy detí. Pri dávkach by mala platiť podmienka testovania príjmov rodiny.

Ktoré skupiny rodín dnes potrebujú väčšiu pomoc?

Vždy sa hovorí o rodinách s jedným rodičom. Ak matka sama vychováva dieťa, patrí do ohrozenej rodiny. Opakujem, testovanie príjmov rodiny je najjednoduchším spôsobom, ako zistiť, koho by štát mal viac podporovať.

Treba podľa vás viac podporovať pracujúcich rodičov alebo tých, ktorí majú nízky príjem a sú bez práce?

Na Slovensku sme zažili veľký rast miezd a minimálnej mzdy. Tá je dnes veľmi vzdialená od výšky dávok v hmotnej núdzi, ktoré dostáva rodina bez príjmov. Narážame na tento problém a už sa diskutuje o tom, ako by sa malo zmeniť životné minimum a základné dávky v hmotnej núdzi.

Myslím si, že prídavok na dieťa by sa mal zvyšovať ako prvý, až potom by mal rásť daňový bonus. Tam dnes platí nezmyselná konštrukcia, keď je daňový bonus na malé dieťa do 6 rokov vyšší ako na staršie dieťa.

Čo hovoríte na chystané zmeny rodinnej politiky, ktoré prezentoval ako súčasť daňovej revolúcie minister financií? Jeho súčasťou by mal byť prídavok na dieťa 50 eur, služby deťom 70 eur, na daňový bonus by malo ísť 70 eur a na rekreačný bonus 30 eur. Pracujúce rodiny by dostali 200 eur a nepracujúce 100 eur.

Z týchto návrhov vidieť, že najskôr bolo stanovené, akú sumu dáme rodinám, a potom z toho vzniklo, komu ju dáme. Nikto sa nezamýšľal nad tým, čo sú skutočné problémy rodín. Návrhom nepredchádzala diskusia napríklad o tom, čo môže priniesť príspevok štátu na krúžky detí.

Podpora mimoškolskej aktivity detí by bola prospešná najmä v chudobných regiónoch a v marginalizovaných komunitách. Aktívne by tu však mali byť najmä samosprávy. Jeden model a jedna cena pre všetkých nemôže fungovať. Je veľký rozdiel dávať 70 eur na krúžok v Bratislave a niekde pri Kežmarku. V regiónoch je nedostatok takýchto služieb a mnoho krúžkov dnes funguje len ako dobrovoľná činnosť.

To, že pri prídavkoch na deti a daňovom bonuse opäť chýba testovanie príjmov, to sa opäť vezieme v starom probléme.

Denník N, 15.2.2022