Nové pravidlá posúvajú Slovensko na spodok
Tesne pred Vianocami sa nemakalo len na slovenskom rozpočte, ale aj na reforme rozpočtových pravidiel EÚ. Komisia pripravila ich návrh už v apríli minulého roka, no až do 20.decembra trvalo, kým sa na kompromisnom riešení zhodla rada z ministrov financií.
Rozpočtové pravidlá členským štátom určujú rámec, ako veľmi sa môžu zadlžovať . Za stolom preto sedeli oproti sebe najmä tradiční oponenti v tejto otázke: prísne Nemecko a „flexibilné“ Francúzsko. Výsledkom je kompromis. Všetci chcú udržateľné verejné financie, ale aj priestor na investície.
Jadrom pravidiel ostávajú známe limity 60% dlh a 3% deficit, ktoré majú už 30 rokov – a presne toľko rokov ich štáty nedodržiavajú. Aktuálne 17 krajín porušuje aspoň jedno z nich. Fiškálne pravidlá poskytujú povinný návod, ako sa k týmto číslam dopracovať. A tento návod sa bude teraz meniť.
Zásadné zmeny majú štáty vykonať v 4-ročnom období, ktoré môže byť výmenou za dodatočné reformy predĺžené na 7-ročné. Krajiny s deficitom nad 3% sa automaticky ocitnú v režime nadmerných deficitov. Do roku 2027 sa do deficitu nebudú zarátavať platby úrokov. A ďalšie a ďalšie detaily, ktorými vás nebudem trápiť. Našťastie známy inštitút Bruegel si to odmakal za nás a pripravil analýzu dopadov týchto nových pravidiel, vrátane prehľadu dopadov na jednotlivé krajiny.
Krajina s najhorším štartovacím deficitom v celej EÚ je... áno, uhádli ste. Nielen deficit, ale aj ďalšie štrukturálne faktory následne prispeli k tomu, že Slovensko podľa analýzy bude musieť v najbližších štyroch rokoch zamakať najviac zo všetkých členských štátov. A to výrazne. Fiškálna konsolidácia Slovenska by mala byť 1,65% HDP ročne. Druhé najhoršie Belgicko by sa malo pripraviť na 1,19% a tretie Taliansko 1,15%.
Premenené na eurá, znamená to konsolidáciu zhruba 2,2 miliardy ročne. Veľmi veľa. V posledných rokoch na našom rozpočte veľa slaniny, ale toľkoto dokáže orezať len zručný mäsiar.
Problém však je, že zručný rozpočtový mäsiar tu nie je. Minister financií udržateľné verejné financie vyhlásil za svoju prioritu. Ale pohľad na dotácie hypoték, zvyšovanie 13. dôchodkov, ani extrémne dotácie energií hovorí, že si z nás robí bláznov.
Jasnou stratégiou bude najskôr vydrankať si 7-ročné obdobie a následne sa spoliehať na nominálny rast HDP, teda na „vyrastanie“ zo sociálnych balíčkov. No vláda bude musieť stratiť aspoň časť apetítu rozdávať. Dokáže to?