Ako podporovať klimatickú úzkosť

Informovanie o vývoji a dopadoch klímy je v médiách často jednostranné. Všetkým novým „zlým“ rekordom je venovaná pomerne veľká pozornosť, všetci dobre vieme, že minulý rok bol najteplejší v dejinách meraní. Menej pozornosti sa venuje opačným rekordom a postupným adaptáciám, čo skresľuje celkový pohľad na dopady otepľovania. Média vás neinformujú napríklad o tom, že podľa FAO (organizácie OSN) by mala byť tento rok historicky najvyššia úroda obilnín. Alebo ste nezachytili správu, že napriek rastúcej hladine mora rozsah súše neubúda, ale vďaka sedimentom z riek stále pribúda.

Ako podporovať klimatickú úzkosť

Okrem nevyváženosti reportovania o klíme sa nezriedka ignoruje kontext, do ktorého by správy mali byť zasadené. Ako príklad uvediem text, ktorý publikoval portál Euractiv s názvom Kým Poľsko radikálne mení kurz v prospech klímy, Slovensko nechce podľahnúť „zelenej ideológii. Z textu sa dozvieme, že by nová poľská vláda chcela nastaviť cieľ zníženia emisií o 90% už v roku 2040. Odhliadnime teraz od toho, že jedna vec je stanoviť cieľ, a druhá vec je ho aj dosiahnuť. Kto iný, ako Poľsko by malo uvažovať o radikálnej zmene kurzu? 

Emisie CO2 pripadajúce na obyvateľa Poľska boli v roku 2022 vyššie, ako v roku 2002. Tento rok som pre porovnanie nevybral náhodne. Vtedy boli emisie na Poliaka rovnaké ako na Slovenku. Odvtedy ale slovenské emisie klesli o 22%. Za obdobie týchto 20 rokov boli kumulatívne emisie Poliaka vyššie  o 5 násobok súčasných ročných emisií Slováka. Nie je to prekvapujúce, Poľsko má suverénne najviac emisií vo výrobe elektriny v celej EÚ. 

Porovnávať ambicióznosť stanovenia cieľov znižovania emisií Slovenska a Poľska tak nedáva celkom zmysel. Autori textu veľmi dobre vedia, že emisie Slovenska dlhodobo klesajú a s ukončením ťažby na Hornej Nitre tento rok a otvorením ďalšieho reaktora v Mochovciach opäť významne klesnú. Naopak, Poľsko bude na uhlie odkázané minimálne ďalších desať rokov, prvá jadrová elektráreň tam skôr nebude. Za nižšími emisiami Slovenska stoja pritom nemalé náklady a investície do nových zdrojov, či zvyšovania efektivity výroby v priemysle.

Svojím textom sa autori akoby snažili vytvárať očakávanie, že optimálnou politikou znižovania emisií je ich „radikálny“ pokles, bez ohľadu na úroveň, na akej sa aktuálne vyskytujú a bez ohľadu na podiel priemyselnej výroby danej krajiny. Vytvárajú dojem, že ak slovenský plán znižovania emisií nie je dostatočne „radikálny“, tak akoby nebol v „prospech klímy“. Takýchto textov v slovenských médiách nie je rozhodne málo. Nie som psychológ, ale takto by som si predstavoval komunikačnú stratégiu s cieľom vytvárať silné znepokojenie až úzkosť. 

„Prispieť“ ku klimatickej úzkosti na Slovensku sa rozhodla asi aj Európska komisia. Vyjadrením nesúhlasu s návrhom cieľa Národného energetického a klimatického plánu, v ktorom minulá vláda predpokladala zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov na 23%.

Podľa komisie by to malo byť minimálne (!) 35% do roku 2030. Pozor, nebavíme sa o podiele OZE na výrobe elektriny, ale o podiele OZE na finálnej spotrebe energie. Tam patrí všetko, aj ropné palivá, aj zemný plyn. V roku 2021 bol podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energií 17,4%. To si vážne Komisia myslí, že toto číslo môžeme za 7 rokov zdvojnásobiť? Podiel všetkej elektriny z vody predstavuje len 2,7% hrubej domácej spotreby energie. Pre ilustráciu, potrebovali by sme na to cca 7 ďalších gabčíkovských elektrární. Alebo nainštalovať státisíce tepelných čerpadiel, aby sme zredukovali spotrebu plynu o štvrtinu a k tomu vymeniť polovicu spaľovacích áut za elektrické. To je z ríše snov, ani len by to nemal kto fyzicky urobiť. Len jedinej krajine v EÚ, Švédsku, sa za posledných 7 rokov podarilo zvýšiť podiel OZE o viac ako 10%, a to o 13%. Komisia, očakáva od Slovenska nárast až o 17%. 

Súčasný cieľ 23% predstavuje podľa tohto Národného plánu investície za 5,3 mld. eur, a v týchto investíciách je zarátané nízko visiace ovocie. Inak povedané projekty, ktoré vieme zrealizovať a s vysokou efektivitou. Každé ďalšie percento podielu OZE bude náročnejšie. Komisia si asi predstavuje, že niekde v štátnej, ale aj súkromnej kase existuje ďalších 10-15 mld. eur, ktorými nové OZE zafinancujeme. Aj keby náhodou existovali, tieto zdroje by zúfalo chýbali v iných sektoroch ekonomiky. 

V tomto kontexte bude pochopiteľné, ak slovenskí predstavitelia budú rezervovaní k sprísňovaniu týchto cieľov. Veď už aj súčasný, tretinový nárast podielu OZE, nie je rozhodne malý.  Nestáť v prvej rade na „odvážnejší“ cieľ ale neznamená, že sa nedá vyvíjať snaha na jeho prekonanie. Tá je však podmienená uprataním si na vlastnom dvore. Je to práve štátna regulácia (zákon o EIA  a neschopnosť štátu dodržiavať vlastné lehoty), ktorá často brzdí súkromné investície do OZE. 

Komunikovanie klimatických tém alarmujúcim tónom a stanovovanie neprimeraných cieľov sa môže škaredo nevyplatiť. Na jednej strane to chápem, otepľovanie je plazivý problém, ktorý ľahko zmizne v šume prekotených semaforov. Ale príliš veľa alarmujúceho kriku môže nielen skutočne vyvolávať úzkosť, ale nakoniec aj únavu a apatiu (spomeňte si na COVID). A ak je tá spojená s vysokými nákladmi domácností, môže nakoniec dopadnúť odporom a odmietnutím, ako to teraz pozorujeme na štrajkoch  v Nemecku.

https://ourworldindata.org/co2/country/poland

 

24. 01. 2024, SME Komentáre

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards