Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov

Pri príležitosti 20. výročia členstva SR v EÚ je vhodné si pripomenúť, čo je ekonomicky najdôležitejšia súčasť členstva v EÚ. Je ním prístup slovenských podnikateľov na bezcolný jednotný trh.

Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov

Jednotný trh bol zavedený na základe predpokladov, ktoré ekonomická veda vyučuje stovky rokov. Voľný obchod, bez colných a rôznorodých prekážok zvyšuje blahobyt všetkých jeho účastníkov.

 V najnovšej štúdii s názvom Sila trhu – Ako posilniť jednotný trh EÚ na ďalších 30 rokov (link) hodnotíme nielen dopady prístupu na jednotný trh z pohľadu Slovenska, ale zároveň navrhujeme opatrenia, ktoré zvýšia jeho efektivitu.

Ekonomické benefity jednotného trhu mnohonásobne prevyšujú objem získaných prostriedkov z európskeho rozpočtu, podrobne ich popisujeme v prvej kapitole. Vďaka voľnému obchodu je dlhodobá úroveň HDP o 15-19% vyššia, akoby bola, ak by Slovensko stálo mimo voľný trh. Je to dané tým, že Slovensko je otvorená ekonomika s rozsiahlym exportom a importom, z ktorých 80% končí, alebo má pôvod práve v EÚ.

Graf 1: Odhadovaný pokles HDP v scenári s opätovne zavedenými clami a netarifnými prekážkami


Zdroj: in 't Veld (2019)

Pre porovnanie z rozpočtov EÚ získala Slovenská republika počas obdobia členstva kumulatívne 37 mld. eur. Ak odrátame zaplatené odvody do rozpočtu EÚ v sume 11,5 mld. eur, čistá pozícia dosahuje 25,5 mld. eur, v priemere 1,3 mld. eur ročne (1,1% HDP). To je neporovnateľne menej, ako pozitívny dopad jednotného trhu na ekonomiku SR.

Úplná realizácia jednotného trhu bez akýchkoľvek prekážok pravdepodobne nikdy nebude možná, okrem iného aj kvôli značným jazykovým, kultúrnym alebo geografickým rozdielom medzi členskými krajinami. Vo fungovaní jednotného trhu však existuje mnoho oblastí, kde naďalej podnikateľom, pracujúcim, či kapitálu bránia v pohybe zbytočné byrokratické bariéry, rôzne požiadavky na získanie povolení a licencií, ale aj smernice, ktoré bránia rozvoju mnohých odvetví ekonomiky. Týmto bariéram je venovaná druhá kapitola štúdie.

V tretej kapitole uvádzame odporúčania, ktoré majú za cieľ jednotný trhu EÚ posilniť a zlepšiť, aby sa ešte viac zvýšili výhody pre členské krajiny EÚ a ich obyvateľov.

Pravidlá jednotného trhu sa „píšu“ v Bruseli, ale na ich znení sa podieľajú predstavitelia všetkých členských štátov. Naše odporúčania sú tak adresované nielen predstaviteľom Európskej komisie, ale aj slovenskej vláde, parlamentu a relevantnej verejnej správe. Tieto odporúčania môžeme zhrnúť do nasledujúcich bodov:

  • Pozitívne prínosy jednotného trhu budú len tak veľké, ako to dovolia členské štáty. Slovensko profituje z jednotného trhu najviac, preto by malo vytvárať najväčší tlak v EÚ na zlepšovanie podmienok jednotného trhu. Voľný obchod a pohyb tovarov, či osôb by mali byť politickou prioritou slovenskej vlády.
  • Budovanie jednotného trhu sa začína „doma“. Rušenie zbytočných regulácií, odstraňovanie nepotrebných licencií, redukcia byrokratickej záťaže, či dôsledné predchádzanie gold-platingu. Tieto nástroje má vláda a parlament vo vlastných rukách.
  • Ekonomický rast nevytvárajú politici, ambiciózne ciele a strategické materiály, ale podnikatelia a pracovití ľudia. Poskytovanie štátnej pomoci a protekcionizmus členských štátov možno prináša krátkodobé výhody, z dlhodobého hľadiska ale zvyšuje ceny pre všetkých.
  • Legislatíva Európskej únie je postavená na premise, podľa ktorej komplexná regulácia vytvára podmienky na dobré podnikanie. Ignoruje ale fakt, že každá regulácia tlmí inovácie. Chatrný ekonomický rast únie je dôkazom, že byť svetovým lídrom v reguláciách neznamená byť lídrom v digitálnych technológiách a nových službách. Prehnaný dôraz na ochranu spotrebiteľa, či pracovníka znižuje jeho blahobyt. Inovácie potrebujú voľnosť, nie precízne ušitú kazajku.
  • Najslabšími miestami jednotného trhu sú voľný pohyb služieb a kapitálu. Trhy členských štátov je potrebné otvoriť konkurencii. Európske burzy sú štyrikrát menšie, ako americká. Nedostatok dostupného kapitálu brzdí investície európskych firiem.
  • Jednotný trh EU by sa nemal končiť hranicami  okrajových členských štátov. Do voľného trhu treba zapojiť obchodnými dohodami čo najviac krajín sveta.

Táto publikácia vznikla v spolupráci so združením Epicenter Network, ktoré spája významné ekonomické think-tanky Európy. V rámci spolupráce vznikla publikácia Market Force: Revitalising the Single Market for the next 30 years, ktorá hodnotí prínosy a výzvy jednotného trhu z pohľadu regiónu strednej a východnej Európy.

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards