Poučme sa od tých najslabších

V jednej obci dali žiakom tretieho až piateho ročníka prečítať vetu „pes má meno Dunčo“ a vypočítať príklad „46 mínus 17“. Tri štvrtiny zlyhali. Títo žiaci sú z domácností, kde nemajú prístup k základnej hygiene, občas hladujú a ich rodičia nemajú prácu. Žijú v generačnej chudobe. Títo žiaci síce navštevujú školu mnoho rokov, ale po jej dokončení ostanú funkčne negramotní.

Nie, toto nie je ďalší text o problémoch s vylúčenými rómskymi komunitami. Toto je text o rurálnych oblastiach rozvojového sveta. Život tam je však podobný tomu, ktorí žijú Rómovia na Slovensku, vrátane výsledkov vo vzdelávaní. S jedným rozdielom. Neziskovky a rôzni podnikatelia v týchto rozvojových krajinách už dekády skúšajú rôzne prístupy ako zlepšiť vzdelávanie a následne ich akademici vo veľkých terénnych experimentoch testujú. 

Vďaka tomu sa za posledné roky podarilo vykryštalizovať dva veľmi úspešné prístupy, ktoré sa opakovane ukazujú ako funkčné. Odporúčajú ich akademici v nedávnej štúdii (2023) publikovanej v Cambridgskom časopise „Journal of Benefit-Cost Analysis“, kde hľadajú najefektívnejšie a najefektnejšie prístupy, ako zlepšiť vzdelávanie v rozvojom svete. Tieto dva prístupy prinášajú významné vzdelávacie výsledky (čo nie je bežné vo vzdelávacích politikách) a navyše sú aj nákladovo-efektívne (čo je už úplná rarita). Tieto dva prístupy sa stali top odporúčaniami aj vo veľkom reporte od Global Education Evidence Advisory Panel (2023) zloženého z nobelistov a odborníkov z UNICEF-u, Svetovej banky a ďalších svetových inštitúcií. V tomto veľkom reporte preskúmali 550 prevažne experimentálnych štúdií a prišli k záveru, že dva spomínané prístupy sú to najlepšie, čo máme.

Dúfam, že som vás dostatočne navnadil na závažnosť a podobnosť problému, ktorému čelíme u nás a v rozvojovom svete. A predovšetkým na dva prístupy, ktoré sa rysujú ako možné riešenia problémov vzdelávania. Tak teda, prvým prístupom je tzv. „Učenie na správnej úrovni“ a druhým štruktúrovaná pedagogika. V krátkosti vysvetlím, o čo ide. 

Učenie na správnej úrovni znamená, že namiesto delenia žiakov do tried na základe arbitrárneho roku narodenia ich začnete deliť na základe úrovne ich vedomostí a zručností. Môže sa tak diať aj len pár vyučovacích hodín do dňa. Počas školy alebo po nej. Učiť môžu učitelia škôl alebo dobrovoľníci z komunity a využívať pri tom digitálne pomôcky alebo aj nie. Dôležité je, že deti sú vystavené vyučovacej látke, ktorá je presne na úrovni ich vedomostí a zručností, a preto im veľmi účinne pomáha posúvať sa ďalej. 

Štrukturovaná pedagogika znamená, že učiteľom poskytnete na rôznu úroveň predpripravené vyučovacie hodiny (žiadne objavovanie kolesa zo strany učiteľov), zabezpečíte im špecifické a na prax zamerané tréningy, ako tieto lekcie aplikovať do vyučovania (žiadne všeobecné a abstraktné omáčky) a budete ich neustále monitorovať a mentorovať (žiadne ponechanie na voľný spád).

Účinnosť týchto dvoch prístupov nedávno potvrdila aj nová (2024) veľká experimentálna štúdia realizovaná na 16-tisíc domácnostiach v piatich rozvojových krajinách sveta. Testovali v nej, či tieto prístupy fungujú aj v prípade, keď sa zatvoria školy počas pandémie. Štruktúrované učenie na správnej úrovni prebiehalo cez 20-minútové individuálne telefónne rozhovory raz do týždňa na základe postupov, s ktorými prišla neziskovka Young Impact. A výsledky znova priniesli jednoznačný a významný pozitívny vplyv.

Takže vieme, čo máme robiť u nás. Vedieť však nestačí. Tieto dva prístupy je veľmi náročne aplikovať v školstve, ktoré je pevne zviazané štátnym kurikulom a kde v školách pracujú systémom zomletí zamestnanci, ktorým sa roky nedarí posúvať žiakov a už si na to aj zvykli. V zahraničí takéto problémy štátneho školstva riešia umožnením zakladať tzv. autonómne školy. To sú verejne financované, ale súkromne riadené školy, ktoré sú bezplatné a majú vysokú mieru slobody skúšať nové veci. No musia niesť zodpovednosť za dosahovanie dobrých výsledkov svojich žiakov v základných gramotnostiach. Takéto školy zvyknú zakladať ľudia mimo školstva, ktorí však majú drive a chuť zmeniť veci - ale nemajú chuť sa presekávať húštinou byrokracie a obmedzení tradičného školského systému. 

Vytvorenie tohto typu škôl by znamenalo výbornú úrodnú pôdu pre testovanie a adaptovanie dvoch vyššie pomenovaných prístupov na slovenské podmienky. Bola by to jedinečná šanca pre žiakov z vylúčených rómskych komunít konečne zažiť vo vzdelávaní úspech.

02.08.2024, SME Komentáre