Štúdia odhalila 40 trhových prekážok, ktoré brzdia úsilie o dekarbonizáciu v strednej a východnej Európe

Zmena klímy je nepopierateľná a ľudská činnosť v nej zohráva významnú úlohu. Súčasné politiky v oblasti klímy však nedokážu naplno využiť potenciál súkromného sektora - investorov, podnikov a spotrebiteľov - na účinné riešenie tohto problému. To je hlavný argument nedávno uverejnenej správy siedmich protrhových think tankov z Poľska, Bulharska, Rumunska, Českej republiky, Slovenska, Maďarska a Ukrajiny, ktoré koordinuje poľský Warsaw Enterprise Institute.

Štúdia s názvom „Nakopnutie energetického sektora v strednej a východnej Európe“ (dostupná v ang. jazyku tu) zdôrazňuje, že konkurenčné trhy s elektrickou energiou sa dekarbonizujú o 66 % rýchlejšie ako nekonkurenčné trhy. Napriek tomu región strednej a východnej Európy (SVE) ešte nedokázal naplno využiť potenciál trhu. Výskumníci identifikovali 40 rôznych prekážok, ktoré bránia hospodárskej súťaži, zvyšujú náklady podnikov a odrádzajú súkromné investície, čím spomaľujú dekarbonizáciu v týchto krajinách.

Ekonomická sloboda sa v regióne SVE líši. Najvyššie sa umiestnila Česká republika, ktorá má relatívne liberalizovaný trh, menej prekážok vstupu na trh a transparentnejšie predpisy. Aj tu však pretrvávajú významné prekážky. Napríklad dokončenie projektu veternej farmy trvá kvôli byrokratickým prieťahom najmenej sedem rokov. Rumunsko s miernymi prekážkami predstavuje vo všeobecnosti priaznivé investičné prostredie. Naopak, Maďarsko je najmenej ekonomicky slobodné, vyznačuje sa rozsiahlou vládnou kontrolou a častými legislatívnymi zmenami, čo vytvára nestabilné prostredie pre investorov. Bulharsko aj Slovensko čelia značným problémom vrátane vysokej byrokracie a regulačnej nestability, čo ďalej limituje súkromné investície. V Poľsku je trh s energiou v skutočnosti znárodnený, pričom štátne spoločnosti vyrábajú približne 70 % energie v krajine, čo marginalizuje súkromné investície. Rozhodovacia právomoc vládnych úradníkov tiež blokuje súkromné investície do nových energetických kapacít, ako sú malé modulárne reaktory (SMR).

Spoločným problémom všetkých krajín strednej a východnej Európy je infraštruktúra. Na tento región pripadá len 13 % vnútornej prepojovacej kapacity EÚ napriek tomu, že tvorí 28,64 % obyvateľstva EÚ, 15 % jej HDP a 17 % jej dopytu po elektrickej energii. Slovensko je so svojimi vysokokapacitnými cezhraničnými prepojeniami v tomto hodnotení výnimkou, investície ale budú potrebné do infraštruktúry vo vnútri krajiny. Modernizácia sietí a zlepšenie prístupu k pozemkom a pripojeniam sú nevyhnutné na uľahčenie energetického prechodu.

Štúdia kriticky skúma vplyv politík EÚ v oblasti klímy na hospodársku súťaž na trhoch s energiou v strednej a východnej Európe. EÚ síce podporuje otvorenosť a integráciu trhu, ale zároveň umožňuje programy, ktoré v snahe znižovania emisií zasahujú do trhových rozhodnutí firiem, ako napríklad systém obchodovania s emisiami (ETS) a mechanizmus úpravy hraníc emisií oxidu uhličitého (CBAM).

Štúdia navrhuje „Pakt slobody“ medzi krajinami SVE s cieľom integrovať ich hospodárske politiky týkajúce sa trhu s energiou, pričom si predstavuje strednú a východnú Európu ako jednotnú osobitnú hospodársku zónu. Tento rámec by harmonizoval právne predpisy a daňové riešenia, čím by sa podporil súdržný, vzájomne prepojený energetický ekosystém pre viac ako 110 miliónov ľudí a znížili by sa emisie CO2.

Medzi hlavné odporúčania správy patria:

- Odstránenie prekážok pre investície: Zjednodušenie regulačných rámcov a zníženie byrokracie s cieľom prilákať súkromných investorov.

- Vytvorenie finančných stimulov: Vypracovať finančné nástroje na nasmerovanie kapitálu do výskumu, vývoja a modernizácie energetickej infraštruktúry.

- Postupné zrušenie dotácií: Odstrániť narušenia trhu a podporiť spravodlivú hospodársku súťaž postupným zrušením dotácií.

- Prehodnotenie politiky EÚ v oblasti klímy: Vyhodnotiť účinnosť ETS a CBAM a upraviť sadzby DPH s cieľom znížiť zaťaženie spotrebiteľov.

Odhaduje sa, že na zmiernenie nepriaznivých účinkov zmeny klímy je potrebných 100 miliárd USD ročne na výskum a vývoj čistej energie, čo je cieľ, ktorý môže pomôcť dosiahnuť súkromný kapitál. Aj za súčasných nepriaznivých podmienok investuje 77 % spoločností v regióne strednej a východnej Európy do rozvoja podnikov, pričom súkromný kapitál predstavuje takmer 70 % investícií do obnoviteľných zdrojov energie. Tento trend poukazuje na potenciál trhovo orientovaných politík prilákať viac súkromného kapitálu, čo povedie k zníženiu cien energie a zmierneniu energetickej chudoby, ktorá je v regióne významným problémom.

Štúdia na stiahnutie

Partneri štúdie:

Warsaw Enterprise Institute, hlavný partner, PL

INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, SK

Centrum globálnych štúdií „Stratégia XXI, UKR

Civitas Institute, HU

Inštitút politického a ekonomického výskumu Compass, HU

Inštitút pre trhovú ekonomiku, BG

Inštitút ekonomických štúdií Európa, RO

Liberální Institut, CZ

Kochański and Partners, PL