Seminár rakúskej ekonómie IX. – Ďalšia kríza pred dverami?

V dňoch 14. – 17. 11. 2019 sa už tradične v priestoroch Kaštieľa Mojmírovce uskutočnil deviaty ročník Seminára rakúskej ekonómie (SREK), ktorý organizuje INESS. Hostili sme 25 študentov aj pracujúcich z rôznych kútov Slovenska, ktorí mali možnosť počúvať a diskutovať s lektormi nielen zo slovenského prostredia.

Seminár rakúskej ekonómie IX. – Ďalšia kríza pred dverami?

Seminár otváral v prvý večer Radovan Ďurana z INESS s neformálnym privítaním účastníkov. Tí sa mohli v priebehu prvej hry navzájom predstaviť a zoznámiť. Následne si v štvorčlenných skupinách overili svoje vedomosti nielen z ekonomických tém prostredníctvom kvízu, ktorý si pre nich pripravili ďalší inessáci Róbert Chovanculiak a Martin Vlachynský. Odpovedali na otázky ohľadom štátneho rozpočtu, dejín ekonomických škôl ale aj atraktivity vybraných ekonómov. Najlepší tím bol ocenený ekonomickou literatúrou a potleskom svojich konkurentov.

Ako sa už stalo zvykom, každý deň bol ukončený neformálnym posedením účastníkov s prednášajúcimi, ktoré sa nieslo v atmosfére búrlivých diskusií a dych berúcich príbehov. Práve tieto diskusie považujú mnohí účastníci za jedno z najväčších pozitív Semináru. 

Ďalší deň otváral Radovan Ďurana so svojou prezentáciou o Cene štátu a Welfare state. Účastníci sa dozvedeli o tokoch výdavkov štátu financovaných z daní a odvodov a fungovaní sociálneho systému. Diskutovanou témou bola taktiež udržateľnosť verejných financií, ako sa stáva z poistného systému systém sociálneho sporenia a univerzálny príjem ako alternatíva k aktuálnemu systému.

Druhú prednášku viedol prof. Josef Šíma, rektor VŠ CEVRO Institut v Prahe. Na SREKu sa zúčastnil už po niekoľkýkrát a jeho prednes a pestrý obsah prednášok opäť upútal veľkú časť publika a to nielen účastníckeho. Prvou piatkovou prednáškou otvoril brány rakúskej ekonómie pre študentov. Ozrejmil základné piliere a predpoklady, na ktorých stojí. Vyzdvihol najväčších mysliteľov a ekonómov, ktorí ju formovali. Spomínal množstvo literatúry, a mená ako Menger, Böhm-Bawerk, Mises, Hayek, Rothbard a mnohých ďalších.

Poobedný blok prednášok zahájila Marianna Sádecká s prednáškou o kryptomenách. Účastníkov vniesla do sveta kryptomien a blockchainu. Venovala sa výhodám kryptomien ako alternatíve k fiat peniazom. Vyzdvihla decentralizáciu a skutočnosť, že na rozdiel od fiat peňazí, ktoré sú inflačné, je bitcoin deflačný. Prednášku zakončila praktickými radami pre používanie kryptomien a obozretnosti v bezpečnosti. 

V nasledujúcej prednáške Martin Vlachynský hovoril o problémoch súčasného systému zdravotnej starostlivosti a predstavil riešenia založené na vpustení viac trhu do tohto preregulovaného sektora.
 
Poslednú prednášku poobedného bloku mal opäť prof. Josef Šíma, ktorý účastníkov zaviedol do témy anarchie ako konzervatívneho ideálu. Bola to prednáška plná údivu študentov, ktorá sa premietla aj v búrlivej diskusii. Prednášajúci hovoril o motivácii jednotlivcov konať v prospech ostatných za účelom dosiahnutia svojho cieľa. Na pilieroch Adama Smitha a Ludwiga von Misesa postavil argumentáciu, prečo anarchia spĺňa kritéria konzervativizmu, kdežto súčasný systém ich rozvracia. Anarchiu nedefinuje ako absenciu práv, ale ako absenciu politickej-mocenskej hierarchie.

Záverečnou témou piatkového dňa bola prednáška od Jozefa Martiniaka – minuloročného účastníka SREKu - na tému úlohy podnikateľa v spoločnosti. Prednášajúci ako podnikateľ zdieľal s účastníkmi jeho skúsenosti a prekážky s ktorými sa musí stretávať. Taktiež zdôraznil tlak na podnikateľov a ich prezentáciu ako nepriateľov a zlodejov, kým v skutočnosti poskytujú prácu a zázemie mnohým ľuďom. 

Sobotu zahájil prof. Josef Šíma prednáškou o ekonómii životného prostredia. Rozoberal snahu štátov a jednotlivcov k zmierneniu klimatickej zmeny. Pre študentov znázorňoval a vysvetľoval prístup k efektívnosti vynaložených financií a zdrojov, ktoré majú otázny výsledok. Mohli sme počuť ako nové technológie nielenže zlepšujú náš život, ale sú aj šetrnejšie k životnému prostrediu. Na druhej strane štátne opatrenia často nevychádzajú z reality a poskytujú riešenia, ktoré sú populárne, avšak ich výsledok je takmer zanedbateľný. 

V druhej prednáške sme sa dočkali hlavného prednášajúceho IX. ročníka Seminára. Privítali sme Roberta Murphyho z Mises Institute v USA.  Študentom priblížil rozpory medzi rakúskou ekonomickou školou a keynesianskym mainstreamom. Hovoril o rozdielnych prístupoch k hospodárskej politike, metodike a iným. Poslucháčom objasnil rozdiely medzi jednotlivými školami a svoje argumenty prečo sa identifikuje práve s rakúskou školou. 

Poobedný blok otvoril taktiež Robert Murphy prednáškou o teórii hospodárskeho cyklu (ABCT). Venoval sa intervenciám národných bánk a ich dopadom na hospodársky cyklus. Vyjadril sa k postojom rôznych ekonomických prúdov, no hlavne rozporu medzi rakúskou školou a keynesianskym prístupom. Obhajoval, prečo je prístup rakúskej školy správny a ako zásahy štátu do ekonomiky krivia trh, na ktorom sa následne vytvárajú kolízie. 

Na Roberta Murphyho nadviazal Juraj Karpiš z INESS, autor knihy Zlé peniaze, ktorý sa venoval téme monetárnej politiky a otázke: čo by ste mali vedieť pred ďalšou krízou? Zameral sa na vývoj peňazí od čias, kedy fungoval barter, cez peniaze vo forme komodít ako napríklad mušle až po fiat peniaze, ktoré používame dnes. Vyjadril sa k výzvam, ktoré čakajú na euro a tiež jeho udržateľnosti. Diskutovanou témou sa stala monetárna politika ECB, kryptomeny ako forma alternatívy k fiat peniazom a investície. Prednášku zakončil praktickými radami pred nasledujúcou krízou a jeho prednáška sa zaradila medzi jedny z najobľúbenejších.

Posledná prednáška poobedného bloku patrila taktiež Robertovi Murphymu. Hovoril o veľmi zložitej a neintuitívnej téme - teórii úroku. Vysvetlil, čo je to úrok a aká je jeho úloha v trhovej ekonomike. Vo svojej prednáške prešiel viacero teórií, ktoré sa zaoberali úrokmi, a vysvetľoval ich chyby, alebo naopak prínosy.

Večerný program zobral do vlastných rúk Juraj Bednár z Paralelnej polis. Účastníkom predstavil svoj pohľad na tému slobody v súčasnej spoločnosti. Porozprával o koncepte Paralelnej Polis ako aj o spôsobe opt-outu zo súčasných inštitucionalizovaných štátnych štruktúr. Účastníkom tiež porozprával o svojej najnovšej knihe, ktorá nesie príznačný názov – Hackni sa.

Prvú prednášku posledného dňa mal Richard Ďurana, ktorý sa venoval duševnému vlastníctvu a patentom ako prekážke pre inovácie. Spochybnil ich prínos a zdôraznil skutočnosť, že jeden vynález má v priebehu histórie prakticky vždy viacerých vynálezcov v tom istom čase v iných častiach sveta. Monopol na jeho používanie však dostane len jeden. Na mnohých príkladoch ilustroval, ako patenty brzdia technologický pokrok a slúžia na elimináciu konkurencie a rent-seeking. Jeho prednáška bola podľa účastníkov jedna z najviac obohacujúcich.

IX. ročník intelektuálneho dobrodružstva, ako SREK účastníci radi nazývajú, uzavrel svojou prednáškou Róbert Chovanculiak. Je autorom čerstvo vydanej knihy Pokrok bez povolenia, ktorá je už dostupná na pultoch kníhkupectiev, ako aj priamo v INESS. Hovoril o vplyve technológií na náš každodenný život a zmene, ktorú prináša zdieľaná ekonomika, kryptomeny a crowdfunding. Venoval sa tiež poriadku v internetovej anarchii. Vyzdvihol schopnosť týchto platforiem bez vplyvu štátu poskytovať bezpečnú a spoľahlivú službu na základe privátnych regulácií a reputačných mechanizmov. Vysvetlil, prečo sú tieto regulácie efektívnejšie než štátne regulácie, ktoré sú často zastarané a nekorešpondujú s realitou rýchlo sa meniaceho sveta.

Po poslednom spoločnom obede si účastníci prebrali od riaditeľa INESS Richarda Ďuranu certifikáty o úspešnom absolvovaní seminára. Atmosféra bola príjemná a študenti boli plní nových vedomostí no zároveň radi, že si budú môcť po náročných 3 dňoch oddýchnuť a spracovať nové poznatky.

Všetci uchádzači získali balíček odbornej literatúry a rôznych študijných materiálov, ktoré im budú slúžiť v ďalšom štúdiu. Týmto ďakujeme Nadácii Tatra Banky za podporu, bez ktorej by sa seminár nemohol uskutočniť.

Galéria:

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards