Najnižšie mzdy od januára porastú na 380 eur. Chudobu to však nezníži (Trend)

Podľa INESS takéto extrémne navýšenie minimálnej mzdy, ktoré takmer dvojnásobne predbieha rast priemernej mzdy aj produktivity práce, môže spôsobiť rozsiahly zánik pracovných miest. Preto by malo byť podmienené schválenou a platnou odvodovou úľavou, cituje INESS dňa 15.10.2014 týždenník Trend.

Najnižšie mzdy od januára porastú na 380 eur. Chudobu to však nezníži (Trend)

Ľudia pracujúci za minimálnu mzdu by si mali od januára polepšiť. Vláda schválila jej zvýšenie z 352 na 380 eur. Na 2,184 eura sa zvýši aj minimálna hodinová mzda. Od existencie minimálnej mzdy ide o najvyšší nárast - až o 7,95 percenta.

Ministerstvo práce ním chcelo dosiahnuť, aby čistá minimálna mzda bola vyššia, než je hranica chudoby. Tá je podľa výsledkov štatistického zisťovania EU SILC za rok 2013 v čistom 337 eur mesačne. Posunutím najnižšej mzdy na hranicu 380 eur sa ministerstvo k tomuto cieľu priblížilo.

Podľa Martina Kahanca, spoluzakladateľa a riaditeľa pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) v Bratislave nie je isté, či zvýšenie minimálnej mzdy naozaj zníži mieru chudoby.

„Môže totiž viest k strate pracovných miest a tiež môže zmeniť distribúciu príjmov a tým aj štatistickú hranicu chudoby. Preto je potrebné, aby dopady takýchto opatrení vyhodnotil nezávislý výskum.
Zamestnávatelia nie sú nadšení

Vláda návrh schválila napriek tomu, že rokovanie tripartity sa skončilo rozporom. So zvýšením minimálnej mzdy na úroveň 380 eur sa nezmierila Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení a Republiková únia zamestnávateľov. Zástupcovia zamestnávateľov tvrdia, že už v minulosti po neadekvátnom zvýšení najnižších platov prišlo o prácu približne 20 až 30 percent ľudí, ktorí skončili na úrade práce ako dlhodobo nezamestnaní. Práve zníženie nákladov na prácu pri nízko príjmových skupinách obyvateľov podľa zamestnávateľov rozhoduje o ich udržaní sa v pracovnom procese. Za minimálnu mzdu pracujú na Slovensku zamestnanci najmä v textilnom priemysle, stavebníctve či poľnohospodárstve.
Odpočet odvodov možno len na rok

Vláda chce zásadné zvýšenie minimálnej mzdy zamestnávateľom vykompenzovať zavedením odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné odvody. Odvody by sa pri minimálnej mzde 380 eur neplatili a potom by odpočítateľná položka klesala až do príjmu 494 eur. Zatiaľ však v parlamente návrh na jej zavedenie nie je.

Ak by ho parlament aj schválil, odvodová výnimka by mala platiť už v roku 2015. Ministerstvo práce sľubuje, že ide o začiatok systémových zmien, ktoré budú platiť aj v budúcnosti. Zamestnávatelia však majú obavy, že pôjde len o dočasné riešenie a v roku 2016 zvýšenie minimálnej mzdy pocítia naplno.

Zvýšenie minimálnej mzdy by sa malo podľa ministerstva práce dotknúť 110 270 pracovných miest. Zamestnávateľom by sa mali zvýšiť mzdové náklady o 33,8 milióna eur ročne. “Tento výpočet je však vzdialený od reálnych dopadov, ktoré budú podstatne negatívnejšie,“ tvrdí Ján Dinga, analytik trhu práce Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdii INESS.

Ministerstvo v dopadovej časti podľa inštitútu ignoruje fakt, že slovenská legislatíva v skutočnosti pozná až 6 pásiem minimálnej mzdy. „V hraničných pásmach vyšších minimálnych miezd (najmä v druhom a treťom) sa pritom nachádza ďalších 100-tisíc zamestnancov. Dopadom na mzdové náklady týchto zamestnancov sa pritom ministerstvo vôbec nezaoberalo. Ich zamestnávanie sa predraží o desiatky eur aj po realizácii zamýšľanej odvodovej úľavy, čo bude mať za následok negatívny vplyv na trh práce.“

Zamestnávatelia tvrdia to isté. Odvodová výnimka vykompenzuje zvýšenie minimálnej mzdy len zamestnancom so mzdou v prvej tarifnej triede. Mzdové náklady však porastú desaťtisícom pracovných miest, ktoré sa pohybujú vo vyšších mzdových pásmach, ktoré už odvodová odpočítateľná položka nepokrýva.

Podľa INESS takéto extrémne navýšenie minimálnej mzdy, ktoré takmer dvojnásobne predbieha rast priemernej mzdy aj produktivity práce, môže spôsobiť rozsiahly zánik pracovných miest. Preto by malo byť podmienené schválenou a platnou odvodovou úľavou. So schválením minimálnej mzdy by mali byť zrušené aj stupne jej náročnosti. Ak by ostali zachované, ani odvodová úľava by nezabránila ohrozeniu desaťtisícov pracovných miest.

Zvýšenie minimálneho platu bude mať ekonomický dopad aj na pracovnú pohotovosť mimo pracoviska. Náhradou je tu najmenej 20 percent hodinovej sadzby minimálnej mzdy za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska. Súčasné minimum 0,41 eura sa od januára sa zvýši na 0,44 eura.
Minimálna mzda provokuje aj inde

Vo väčšine krajín OECD sa minimálna mzda pohybuje medzi 30 až 45 percentami priemernej mzdy v krajine. M. Kahanec hovorí, že my sa po zvýšení minimálnej mzdy na 380 eur dostávame na hornú hranicu tohto rozpätia. Členovia OECD s vyššou minimálnou mzdou v pomere k priemernej mzde by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky.

„Preto s ohľadom na zamestnanosť v najchudobnejších regiónoch a na tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, mladých a nízko vzdelaných, odporúčam pri zvyšovaní minimálnej mzdy opatrný prístup ako aj podporu zamestnanosti takýchto ľudí opatreniami znižujúcimi ich daňové a odvodové zaťaženie.“

Debata o zvyšovaní minimálnej mzdy rezonuje aj v iných krajinách. Nižšiu minimálnu mzdu presadzuje najväčší francúzsky zväz zamestnávateľov MEDEF. Dnes je najnižší plat v tejto krajine 1 445 eur, francúzskym zamestnávateľom sa to zdá veľa a navrhujú nižšiu minimálnu mzdu. Tá má, spolu s odstránením obmedzenia pracovnej doby na 35 hodín týždenne, zvýšením veku odchodu do dôchodku a zrušením dvoch sviatkov podporiť hospodársky rast a znížiť chronicky vysokú nezamestnanosť. Francúzsky premiér Manuel Valls povedal, že neplánuje zmenu minimálnej mzdy.

Najnižší plat bude od januára zvyšovať aj Česká republika. Pridá zamestnancom k platu 700 korún. Minimálna mzda tak bude 9 200 korún mesačne, čo je približne 335 eur. Minimálna mzda u našich susedov sa od roku 2007 zvyšovala o 500 korún len v auguste 2013. A teraz od januára porastie až o 8,2 percenta. Nižšia cena práce môže byť pre slovenské firmy dôvodom, aby si zakladali spoločnosti v Česku.

Debata o minimálnej mzde prebieha vo väčšine krajín a rovnako ako u nás je často zaťažená ideologickými dogmami.

„Z ekonomického hľadiska ide o kontroverzné opatrenie, ktoré síce zvýši príjmy časti pracovníkov, ale môže tiež ohroziť zamestnanosť práve najzraniteľnejších skupín. Aj preto je minimálna mzda problematickým nástrojom v boji proti chudobe. Aj keď celkovo efekty zvýšenia minimálnej mzdy o pár percent nie sú dramatické, práve pre svoju kontroverznosť a ideologický náboj, ale tiež pomerne jednoduchú realizáciu a okamžité efekty na mzdy, je minimálna mzda medzi politikmi obľúbenou témou,“ dokladá M. Kahanec.

Názory odborníkov na to, či skutočne môže zvýšenie minimálnej mzdy o osem percent ohroziť firmy a spustiť prepúšťanie zamestnancov, nie sú jednoznačné. M. Kahanec hovorí, že analýza dát ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje mzdy nízko kvalifikovaným, prevažne mladým zamestnancom. Ich zamestnanosť však znižuje o 0,1 až 0,3 percenta na každé percento zvýšenia minimálnej mzdy. „Osempercentné zvýšenie minimálnej mzdy na Slovensku by podľa tohto malo za následok približne 0,8 až 2,4-percentné zníženie zamestnanosti takýchto pracovníkov.“

M. Kahanec konštatuje, že sú aj štúdie, ktoré žiadne negatívne efekty na zamestnanosť nenašli. Dôležitý je však aj dôsledok zvýšenia najnižších platov v budúcnosti. Napríklad, nedávna analýza dát z Veľkej Británie podľa neho ukázala, že zvýšenie minimálnej mzdy tam významne znížilo ziskovosť zamestnávateľov, čo môže zamestnanosť ohroziť v dlhodobom horizonte.

Zvýšenie minimálnej mzdy ministerstvo práce prezentuje ako prostriedok na zabezpečenie základného životného štandardu. Podľa M. Kahanca práve v tom je problematickosť minimálnej mzdy ako nastroja boja proti chudobe. „Poberatelia minimálnej mzdy totiž často žijú v domácnostiach, ktoré nie sú chudobné. A možno práve tí, ktorým by zvýšenie príjmu pomohlo najviac, pre zvýšenie minimálnej mzdy o prácu prídu.“

Zuzana Kollárová

Trend, 15.10.2014

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards