Francúzska cena (.týždeň)

Týždenník .týždeň zverejnil dňa 20.10.2014 komentár Martina Vlachynského z INESS.

Francúzska cena (.týždeň)

 Nobelovu cenu za ekonómiu dostal expert na antimonopolné regulácie z krajiny galského kohúta. Jeho meno je Jean Tirole. Za čo mu bolo prestížne ocenenie udelené? .ani udelenie 46. ekonomickej nobelovky sa neobišlo bez tipovačky na víťaza. Spravodajská spoločnosť Thomson Reuters do výberu zaradila dvojicu Aghion-Howitt za príspevok k rozvoju schumpeteriánskej teórie rastu cez kreatívne ničenie, duo Baumol-Kirzner za štúdium úlohy podnikateľov v ekonomike a profesora sociológie Granovettera za rozvoj ekonomickej sociológie. William J. Baumol sa zjavil aj v predpovediach známeho ekonóma Tylera Cowena. Medzi ďalšími jeho tipmi sa objavuje aj bývalý šéf FED-u Ben Bernanke. V plejáde iných tipov nechýbali ani legendárne mená z ekonomických učebníc, ako Romer a Barro, ale ani trocha kontroverzný pár Reinhartová-Rogoff. Viackrát sa spomenul aj vyššie zmienený Israel Kirzner, ktorý patrí k najzásadnejším žijúcim obhajcom voľného trhu v akademickej sfére a mnoho priaznivcov rakúskej ekonómie dúfalo, že presne 40 rokov po Hayekovi sa cena dostane opäť tejto ekonomickej škole.

.moderná regulácia monopolov Všetko mimo. Cenu získal Jean Tirole, 61-ročný francúzsky ekonóm z Toulouse School of Economics za ,,analýzu trhovej sily a regulácie". Po minuloročnej mediálne známej trojici Fama/Hansen/Schiller sa cena vracia do rúk teoretického ekonóma, ktorého práca má síce pôsobivú šírku aj hĺbku (8.

historická pozícia v rebríčku databázy ekonomických článkov RePEc a 80 000 citácií), ale svetlo neakademického sveta na jeho meno svieti striedmejšie.

V kocke môžeme napísať, že sa zaoberal konkurenčným prostredím a pomohol vytvoriť modernú formu regulácie monopolov. Vo väčšej kocke by sme napísali, že riešil takzvaný ,,principal-agent" problém, správanie veľkých priemyselných firiem (z pohľadu teórie hier), finančnú reguláciu, behaviorálnu ekonómiu, asymetrické informácie, fungovanie motivácií vo verejnej správe a trocha sa hral aj s teóriou verejnej voľby. Populárna je jeho práca okolo regulácie sieťových odvetví. V západnom svete prebehla pomerne rozsiahla liberalizácia týchto trhov. Aj na Slovensku si môžete vybrať svojho telefónneho operátora či dodávateľa elektriny. Aby boli splnené klasické predstavy o konkurencii, bolo nutné vynútiť kooperáciu medzi firmami, aby napríklad jeden telefónny operátor mohol využívať sieť konkurenčného operátora. Táto kooperácia však viedla k tomu, že konkurenti ju začali využívať aj na kolúzne správanie, čo zase trh od ideálu konkurencie vzdialilo. Cenové dohody sa dali pomerne ľahko odhaliť, ale ako vnútiť spoluprácu a zároveň konkurenciu napríklad v infraštruktúrnych investíciách jednotlivých operátorov? Tirole nadizajnoval trhové pravidlá, ktoré vnášanie konkurencie umožňovali. Inou zaujímavou oblasťou jeho práce je štúdium viacstranných trhov, alebo tiež ,,trhu platforiem". Poskytovateľ platformy predstavuje spojovací článok medzi zákazníkom a dodávateľom.

Obľúbeným príkladom sú Google a Facebook, ktoré spájajú obchodníkov a zákazníkov prostredníctvom svojho reklamného systému. Alebo hoci aj hypermarket či hodinový hotel. To, že v hre nie sú len dve strany (ponuka a dopyt), ale viac dimenzií, umožňuje poskytovateľovi platformy voliť rôzne stratégie. Pre regulátora to však predstavuje problém, keďže nemôže aplikovať klasické nástroje zisťovania diskriminácie. Monopolná sila týchto poskytovateľov totiž môže byť na prospech spotrebiteľov (Facebook majú zdarma) a zároveň nemusí byť v neprospech druhej strany (viac užívateľov znamená viac biznisu pre zadávateľov reklamy, aj keď platia celé fungovanie platformy). Tirole popísal tieto trhy a varoval pred ich nepremyslenou reguláciou podľa ,,starých pravidiel". Google aj Amazon sú práve vo Francúzsku pod tlakom obvinení z narúšania konkurencie a Tirolova práca sa zameriava presne na takého prípady.

.francúzi jasajú Napriek tomu si tohto Francúza netreba mýliť so zástancom voľného trhu.

Je príkladom klasického technokrata francúzskej školy, pre ktorého efektívne konkurenčné prostredie musí byť starostlivo nadizajnované regulátorom. Vychádza z neoklasickej doktríny dokonalej konkurencie, ktorá je základom a ideálom antimonopolnej politiky v západnom svete. No jej nedostatkom je, že abstrahuje od dynamickej povahy konkurencie Mimochodom, práve kritika tohto prístupu k problematike konkurencie je vlajkovou loďou práce Israela Kirznera. To ukazuje na špecifickosť Nobelovej ceny za ekonómiu v hre sú ľudia, ktorých názory na rovnakú problematiku sú diametrálne odlišné. V kontexte doby je zaujímavý aj fakt, že sa prvýkrát od roku 1999 víťazom (či jedným z víťazov) nestal americký ekonóm. Ide ešte len o tretieho francúzskeho ekonomického nobelistu v histórii (Debreu 1983 a Allais 1988) - okrem toho na pomery laureátov relatívne mladého. A to práve teraz, keď boj medzi fiškálnymi ,,holubicami" Francúzskom a Talianskom na jednej strane a ,,jastrabmi" na čele s Nemeckom dosahuje čoraz vyššie obrátky. Francúzi v Európe pomaly, ale isto prebrali od Grékov rolu nezodpovedných detí. Tirolove oblasti záujmu sa europroblémov príliš netýkajú, ale zástancovia galského ekonomického dirigizmu aj tak získali ďalšie strelivo do debaty. Súčasný francúzsky premiér Manuel Valls neváhal ani sekundu, keď na Twitter napísal: ,,Gratulácie Jeanovi Tirolovi! Rana do oka tým, čo očierňujú Francúzov!"

Martin Vlachynský

.týždeň, 20.10.2014

INESS is an independent, non-governmental and non-political civic association. All of our activities are financed by grants, 2% tax allocation, own activities and donations from individuals and legal entities. Thus, our operation, scope and quality of outputs, largely depends on your generosity.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards