Tajné účty slovenských boháčov v daňových rajoch rastú. Štát nestíha škrtiť únik peňazí (Aktuality.sk)

Podľa Radovana Ďuranu majú firmy plné právo optimalizovať svoje daňové zaťaženie tak, ako to robia milióny Slovákov. Rastu záujmu o daňové raje sa nemôžeme čudovať, keď vláda zvyšuje sadzby dane, rozširuje daňový základ a zvyšuje byrokraciu spracovania daní, dodal pre Aktuality.sk 18.2.2015.

Počet slovenských firiem, ktoré obchádzajú platenie daní tým, že istú časť peňazí posielajú do firiem v daňových rajoch, je medziročne takmer o štyristo viac. Najväčší záujem bol o Ameriku, Panamu aj Luxembursko. Stratené peniaze nepomáhajú zachytávať ani prísnejšie pravidlá pri zdanení príjmov.

Milióny pod palmami
Posledné štatistiky poradenskej spoločnosti Bisnode ukazujú, že v minulom roku malo vlastníka z daňového raja až 4266 slovenských firiem, medziročne o 9,3 percenta viac. Zatiaľ čo v roku 2013 sa počet firiem s vlastníkom z daňového raja zvýšil o 212, v roku 2014 až o 364 firiem.
 
Top daňovým rajom sú Spojené štáty americké, ktoré majú v podnikateľskom prostredí väčšiu vážnosť. Nasleduje Panama, Luxembursko a Holandsko. 

Zaujímavosťou je, že do popredia vstúpilo Lotyšsko, ktoré sa v roku 2014 stalo členským štátom eurozóny a prijalo nové daňové zákony, ktoré umožnili, aby krajina konkurovala ostatným. Naopak, prvýkrát v histórii klesol počet firiem s vlastníkom zo Seychel a naďalej klesá aj Cyprus.
 
„Krivka záujmu podnikateľov o daňové raje bola v roku 2014 veľmi dynamická. Zatiaľ čo v prvom polroku firmy s vlastníkom v daňovom raji pribúdali, posledný kvartál došlo k poklesu celkového počtu spoločností,“ hodnotí aktuálne štatistiky Milan Seliak. 
 
Majitelia z destinácií považovaných za daňový raj v roku 2014 investovali do základného kapitálu podnikateľských subjektov skoro 8,4 miliardy eur. A stále platí, že najčastejšie podnikajú v oblasti obchodu, technických činností či nehnuteľností.

Boj proti únikom

Analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) zdôrazňuje, že pokiaľ títo podnikatelia dodržiavajú slovenské zákony, niet im čo vytýkať.

„Majú plné právo optimalizovať svoje daňové zaťaženie tak, ako to robia milióny Slovákov. Rastu záujmu o daňové raje sa nemôžeme čudovať, keď vláda zvyšuje sadzby dane, rozširuje daňový základ a zvyšuje byrokraciu spracovania daní,“ vysvetľuje analytik.

Práve pre miliónové daňové úniky pripravilo ministerstvo financií zmeny v zákone o dani z príjmov, ktoré vstúpili do platnosti 1.marca minulého roka.

Slovensko má podpísanú zmluvu o dvojitom zdanení s viac ako 60-timi krajinami. Má sa zamedziť, aby neboli príjmy Slovákov zdaňované dvakrát, u nás a v krajine, kde pracujú.

Niektoré krajiny ostali ale nepokryté, ako Belize alebo Seychely. Rezort preto zvýšil sadzbu dane na 35 percent, zaviedol takzvanú zrážkovú daň, na platby zo Slovenska plynúce daňovníkom z nezmluvných štátov.

Slovensko týmto plánovalo odlíšiť daňový a nedaňový raj, obdobne ako vo viacerých krajinách Európskej únie. Počet firiem, ktoré ďalej obchádzajú zákon ale rastie.

„Boj s daňovými únikmi patrí medzi priority rezortu a vlády, na základe Akčného plánu proti daňovým podvodom bolo prijatých množstvo opatrení, ktorých zámerom je obmedzenie daňových podvodov,“ argumentuje tlačový odbor rezortu financií. A dodáva, že výsledky sa ukázali na raste efektívnej daňovej sadzby pri DPH, teda lepšom výbere.
Nové opatrenia

Okrem uvedených zmien v oblasti medzinárodného zdaňovania má neželané ovplyvňovanie základu dane obmedzovať aj rozšírenie definície zahraničnej závislej osoby. A to za účelom uplatnenia pravidiel transferového oceňovania (transferové oceňovanie – medzinárodné zdaňovanie na Slovensku pôsobiacich dcérskych spoločností nadnárodných koncernov, pozn. red.). Sprísňovali sa aj lehoty na predloženie dokumentácie.

Rezort potvrdil, že v súčasnosti nepredpokladá žiadne zmeny v zákone o dani z príjmov. Pripravuje sa legislatíva, ktorou sa do slovenského právneho systému zavedú nové nástroje medzinárodnej administratívnej spolupráce, v praxi automatická výmena informácii na daňové účely.

Podľa Seliaka sa bude v roku 2015 situácia vyvíjať ale podobne a žiadny dramatický pokles záujmu neočakávajú. Pripúšťa však, že tempo odchodu firiem sa môže meniť v závislosti od politiky štátu a nových zmien v zákonoch, ktoré značne ovplyvňujú podnikateľské prostredie.

Andrea Mačošková

Aktuality.sk, 18.2.2015