Fico zjednotil pravicu. Peniazmi (Hospodárske noviny)

Ide o nesystémovú dávku finančnej pomoci. Nie je poskytovaná dostatočne adresne, keďže nezohľadňuje skutočnú situáciu dôchodcov. A zaťažuje už aj tak vysoko deficitné verejné financie, poukázal na zbytočnosť vianočného príspevku dňa 19.2.2015 Radovan Ďurana.

Ide o návrh, s ktorým sa pohrávali mnohé slovenské vlády. Zaviesť minimálny dôchodok chceli v priebehu rokov pravica i ľavica. Nápad oprášila aj súčasná vláda Roberta Fica (Smer-SD). Hranicu minimálnej penzie navrhuje nastaviť na 270 eur mesačne. Nárok na ňu budú mať ľudia, ktorí pracovali aspoň 30 rokov. S tým, že s každým odpracovaným rokom sa výška minimálneho dôchodku má zvyšovať. Napríklad, pri 40 rokoch to už bude 300 eur mesačne. Návrh v novele zákona o sociálnom poistení včera schválila vláda. "Je to motivujúci prvok z hľadiska budúcnosti, aby ľudia mali záujem pracovať," povedal minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Stop dávkam v hmotnej núdzi
Novelu musí ešte schváliť parlament. Ak sa tak stane, novinka začne platiť od júla. Zavedenie minimálneho dôchodku by sa malo podľa odhadov rezortu práce dotknúť približne 75-tisíc ľudí. Nebude to však zadarmo. Zavedenie minimálneho dôchodku si má v druhom polroku tohto roka vyžiadať 16,4 milióna eur. Budúci rok náklady na štátny rozpočet vzrastú na 32 miliónov eur.

Aj napriek tomu sa však odborníci, vláda i opozícia zhodujú na nutnosti zaviesť minimálny dôchodky. Podľa predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska Jána Lipianskeho novinka pomôže najmä ľuďom, ktorí počas života zarábali veľmi málo. Nepadnú do takzvanej sociálnej siete. To znamená, že budú dostávať penziu, z ktorej by nemali mať problém vyžiť. Nebudú tak musieť žiadať úrady práce o dávku v hmotnej núdzi. "Získať ju je administratívne náročné," dodáva Lipiansky. Okrem toho ju nemusí získať každý. Pri rozhodovaní totiž štát posudzuje príjem domácnosti, nielen penzistu. Dávku, približne 60 eur mesačne, v súčasnosti poberá približne 3 200 dôchodcov.

Vianočný príspevok je zbytočný
Slovensko by malo byť desiatym štátom v Európe, ktorý minimálnu penziu zavedie. Odborník z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ján Šebo upozorňuje, že oproti zahraničiu budú mať naši penzisti jednu veľkú výhodu. Na dôchodok postačí pracovať len 30 rokov, v cudzine je to 37 až 40 rokov. Na druhej strane exminister práce Jozef Mihál (SaS) vidí jeden nesystémový problém. A to ten, že vláda nerozlišuje či 30 rokov sociálne odvody platil pracujúci, alebo ich napríklad za ženy na materskej platil štát.

Podľa riaditeľa inštitútu INEKO Petra Goliaša by mala vláda po zavedení minimálnej penzie premýšľať o zrušení vianočného príspevku. Ide o dávku, ktorá má penzistov aspoň čiastočne ochrániť pred chudobou. Ročne na ňu štát dá okolo 80 miliónov eur.

Na zbytočnosť vianočného príspevku roky poukazuje aj inštitút INESS. "Ide o nesystémovú dávku finančnej pomoci. Nie je poskytovaná dostatočne adresne, keďže nezohľadňuje skutočnú situáciu dôchodcov. A zaťažuje už aj tak vysoko deficitné verejné financie," tvrdí Radovan Ďurana.

Život našich penzistov sa zhoršuje
Slovenskí dôchodcovia sa z roka na rok nemajú lepšie, práve naopak. Každý rok sa ich podmienky na život zhoršujú. Vyplýva to z prieskumu investičnej spoločnosti Natixis, ktorá zostavuje rebríček kvality života penzistov vo všetkých krajinách sveta. Slovensko sa spomedzi 150 krajín umiestnilo v rebríčku najbezpečnejších dôchodkových systémov na 28. mieste. Už druhý rok za sebou sme si pohoršili. Oproti roku 2013, keď spoločnosť začala index počítať, sme sa prepadli až o desať priečok. Ako prvý o tom informoval portál aktualne.sk. Pred nami sa v rebríčku umiestnili aj naši veční rivali Česi. Obsadili 15. miesto a oproti vlaňajšku si polepšili o jednu priečku. Lepšie ako naši dôchodcovia sa majú aj Estónci či Slovinci. Kvalitu života penzistov rebríček posudzuje na základe štyroch faktorov. A to zdravie, blahobyt, kvalita života a dôchodkové zabezpečenie. Slovensko najviac percent, až desať, stratilo v kategórii blahobyt.

Michaela Kušnírová

Hospodárske noviny, 19.2.2015