Konečné riešenie poloprázdnych automobilov

Všimli ste si niekedy, koľko ľudí cestuje rovnakým smerom alebo dokonca do rovnakého cieľa a pritom každý používa svoje vlastné auto? Auto, ktoré je často z ¾ prázdne. Nebolo by možné nejak týchto ľudí poprehadzovať, pričom by sa všetci dostali kam chcú a zároveň by na to využili menej áut, menej benzínu a menej šoférovania? Inak povedané jednoduchým poprehadzovaním ľudí dosiahnuť rovnaký výsledok pri využití menšieho množstva zdrojov?

Keď sa poprechádzate okolo rušnej cesty, zdá sa, že jednoznačná odpoveď je „áno“. Skutočné to vyzerá tak, že na ceste sa premávalo príliš veľa duplicity. Teda existuje priestor pre zlepšenie. Očividne však nezávisle konajúci jednotlivci nedokážu tento nerealizovaný zisk uchopiť.

Ak máte aspoň trocha sklon k sociálnemu inžinierstvu a megalomanské chúťky, môžete si ako riešenie predstaviť vytvorenie veľkého počítača, do ktorého by každý jednotlivec každý večer musel napísať kam a kedy zajtra chce isť a kedy sa chce vrátiť. Následne by tento veľký počitač vypľul výsledky, ktoré by každému naplánovali cestu tak, aby sa nestalo, že dvaja ľudia pôjdu v dvoch prázdnych autách rovnakým smerom. Namiesto toho si sadnú do jedného a ten, kto si prisadne, vyplatí toho, kto bude šoférovať svoje vlastné auto.

Pozorný čitateľ si samozrejme hneď všimne problémy. Ako vyriešiť problém transferu roztrúsených informácií do centrálneho počítača? Ako zabezpečiť neustále aktualizovanie a vyhodnocovanie nových rozhodnutí a následných zmien v pláne? A čo keď niekto nemá rád spolujazdcov? Alebo má rád len určitý typ spolujazdcov. A kto a prečo by obsluhoval tento počítač? Inak povedané narážame na problém často idealizovaných riešení v podobe štátnej intervencie. Tieto fungujú len za predpokladu naplnenia dvoch podmienok: 1) Štátnym úradníkom leží na srdci iba výhradne blaho verejnosti, t.j. sú šľachetní a 2) Štátni úradníci majú dokonalé informácie o tom, čo sa deje na každom mieste v každom čase, t.j. sú dokonalo informovaní. Očividne ani jedna z týchto podmienok nie je v realite naplnená.

Ešte pred pár rokmi by toto mohol byť koniec našich úvah. Iné riešenia neexitovali. Ak nerátame Kubánske nápady, kde tzv. EL amarillo-via (verejní zamestnanci v žltých uniformách) pri ceste zastavujú okolo idúce autá a dosadzujú do nich ľudí, ktorí chcú isť rovnakým smerom. Niečo podobné bolo ešte nedávno bežné aj v Petrohrade. Dnes sa však ako huby po daždi objavujú nové riešenia v podobe webových platforiem, ktoré umožňujú riešiť vyššie načrtnutý problém bez amarillo, bez centrálneho počítača a hlavne dobrovoľne.

Tieto platformy ako napr. Lyft, Letzgo, carpooling.com alebo Blablacar umožňujú jednoduché, rýchle a nízko nákladové párovanie vodičov s potenciálnymi spolucestujúcimi. Na webe si zaregistrovaný vodič naplánuje cestu a zverejní informácie o trase kadiaľ pôjde, o čase, o jednotlivých zastávkach, o tom či je zhovorčivý, aké má auto, aký veľký kufor, či sú dovolené v aute domáce zvieratá, fajčiť, alebo čo sa bude počúvať. Na druhej strane potenciálni spolucestujúci si môžu ešte pred jazdou skontrolovať vodičov profil na sociálnej sieti a jeho reputáciu, ktorú mu nechali predchádzajúci spolucestujúci. A toto všetko je dostupné kdekoľvek a kedykoľvek ako appka vo vašom mobile.

Výsledkom fungovania týchto platforiem je lepšie využitie inak prázdnych sedadiel v automobile. Pričom sa tak deje na dobrovoľnej báze a všetky strany (vodič, spolucestujúci, platforma) tým získavajú.