Daňová konkurencieschopnosť v OECD

V dnešnom globalizovanom svete je výška a štruktúra daní jeden z kľúčových faktorov pri rozhodovaní sa investorov, kam presunú svoj kapitál. Vo svete nájdeme krajiny, ktoré pochopili význam daňového systému pre konkurencieschopnosť krajiny; ale rovnako nájdeme aj horšie príklady, kde daňový systém nereaguje na nové výzvy.

Daňová konkurencieschopnosť v OECD

Napr. v USA sa uskutočnila posledná významná daňová reforma pred skoro 3 dekádami. Vtedy kongres znížil hornú sadzbu dane z právnických osôb zo 46 % na 34 %. Výsledok: USA dnes majú jednu z najvyšších sadzieb dane z právnických osôb vo vyspelom svete. Na druhej strane pomyselnej škály sa nachádza Nový Zéland, ktorý v posledných rokoch vykonal rozsiahle reformy v oblasti zdaňovania a tak zlepšil tak svoju konkurencieschopnosť. Na Novom Zélande sa znížili prakticky všetky sadzby dane a nemajú daň z dedičstva, daň z kapitálových výnosov a ani zrážkovú daň.

Výška sadzby dane z právnických osôb však zďaleka nie je jediný faktor, ktorý hrá rolu pri rozhodovaní sa investorov. Dôležitá je taktiež celková daňová štruktúra, majetkové dane, dane z príjmu, zrážkové dane, spotrebné dane a daňové pravidlá pre zahraničné zisky. Porovnať daňové systémy v jednotlivých krajinách je tak pomerne komplikovaná úloha. 

Preto sa organizácia Tax Foundation rozhodla vytvoriť medzinárodný index daňovej konkurencieschopnosti 34 krajín OECD. V ňom porovnávali 40 premenných týkajúcich sa daňových systémov a výsledky rozdelili do piatich kategórii.

Podľa výsledkov štúdie je Estónsko krajinou s  najkonkurencieschopnejším daňovým systémom v OECD. To predovšetkým vďaka jeho relatívnej nízkej sadzbe daní z príjmov právnických osôb (20 %), neexistencií dvojitého zdanenia v podobe dani z dividend, skoro rovnej dani z príjmu na úrovni 20 % a jednoduchej dani z majetku, ktorá zdaňuje len pôdu (nie však budovy a iný nehnuteľný majetok). 

Naopak najmenej konkurenčným daňovým systémom je daňový systém vo Francúzsku. Francúzi majú jednu z najvyšších daní z právnických osôb vo výške 34,4 %, najvyššie dane z majetku, ktoré zahŕňajú aj ročné dane z bohatstva a vysoké, progresívne dane z príjmu, pod ktoré spadajú ako kapitálové zisky, tak aj dividendy z kapitálového príjmu. Obdobne vysoko sa umiestnili aj spomínané USA a to až na 32. mieste zo 34 sledovaných krajín.

Slovensko sa umiestnilo v celkovom hodnotení na relatívnom dobrom, 8. miestne. Ak sa však bližšie pozrieme na jednotlivé kategórie hodnotenia, tak v kategórii spotrebných daní (Consumption Taxes Rank) sa Slovenska republika umiestnila až na úplnom chvoste rebríčka (32. miesto). Štúdia tak potvrdzuje dlhodobé slovenské problémy so spotrebnými daňami, ktoré sú predmetom daňových únikov a slabého výberu.

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards