Ekonomika rastie pomaly. Centrálni bankári však stále majú „esá v rukáve“(Finweb)

Finweb zverejnil 11.2.2016 článok o možnostiach ECB, ako i naďalej podporovať ekonomiku EÚ,  s vyjadrením Martina Vlachynského. 

Ekonomika rastie pomaly. Centrálni bankári však stále majú „esá v rukáve“(Finweb)

V marci budú mať centrálni bankári ďalšie zasadanie vo Frankfurte a trhy čakajú, aké nástroje ešte môžu použiť, aby podporili rast európskej ekonomiky. Kým analytici hovoria, že Európska centrálna banka (ECB) už vystrieľala všetky svoje náboje, centrálni bankári tvrdia, že majú v zálohe ďalšie nástroje.

Exit stratégia
Môžu napríklad ešte výraznejšie znížiť depozitné úroky pre komerčné banky, hoci sa obávajú, že to môže poškodiť ich ziskovosť. Banky totiž nemôžu záporný úrok preniesť na vklady klientov, lebo by im zutekali.
ECB môže aj rozšíriť a predĺžiť nákup dlhopisov od štátov, lokálnych vlád či firiem. Hoci jej predstavitelia, s ktorými sa HN rozprávali v rámci seminára vo Frankfurte, priznali, že do nákupu zlých dlhov nepôjdu. Naopak, centrálni bankári tvrdia, že "exit stratégia" z politiky lacných peňazí existuje a je otázka času, kedy a ako sa použije. Všetko bude záležať na tom, ako sa bude vyvíjať ekonomika a inflácia.

"ECB pravdepodobne potvrdí pokračovanie politiky lacných peňazí a nebude hýbať s nastavenými úrokovými sadzbami," myslí si Peter Štadler, riaditeľ Wealth Effect Management.

Vystrieľané náboje
Európska centrálna banka v posledných rokoch už vyskúšala skoro všetky štandardné nástroje, aby naštartovala slabo rastúcu ekonomiku eurozóny a zvýšila veľmi nízku infláciu. Centrálni bankári znížili základnú úrokovú sadzbu skoro na nulu (dnes je 0,05 percenta), začali vykupovať štátne aj regionálne dlhopisy. Postupne objem nákupov zvýšila na 60 miliárd eur a horizont vykupovania dlhov posunula až do marca 2017. Nepomohlo to. Banky si lacné peniaze nechávali u seba alebo si ich uložili v centrálnej banke, ale nepožičiavali ich ďalej firmám a retailovým klientom. Jednoducho si zvýšili marže. ECB ich preto začala za to trestať. Znížila depozitný úrok do zápornej hodnoty na -0,3 percenta. Takže komerčné banky jej za uložené peniaze musia platiť.

"Centrálna banka nechce priznať, že jej došla munícia, teda že nulové úroky nezabrali. Navyše uchyľovať sa dokonca k záporným sadzbám je už akt zúfalstva," myslí si Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm finančnej skupiny Roklen. Podľa neho aj súčasné turbulencie na finančných trhoch sú spôsobené aj tým, že trhoví hráči si uvedomili, že centrálne banky už nemajú ako napumpovať ekonomiku.

Na druhej strane Štadler tvrdí, že politika lacných peňazí sa na trhu prejavuje s istým oneskorením a začala fungovať. "Prejavuje sa to najmä na automobilovom trhu v západnej Európe, kde sa autá kupujú na lízing a ich predaj rastie," dodáva.

Riziká lacných peňazí
Niektorí analytici však pochybujú o tom, či je politika lacných peňazí dobrým riešením. "Politika ECB skutočne prispela k historicky rekordne nízkym úrokovým mieram na úveroch. Problémom Európy však nie je málo dlhov, ale nafúknutý finančný systém a neriešené choré banky," myslí si Martin Vlachynský, analytik INESS. O zraniteľnosti európskych bánk svedčí napríklad to, že ich akcie od začiatku roka výrazne klesli a jedna z najväčších bánk Európy, Deutsche Bank, ohlásila za rok 2015 stratu skoro sedem miliárd eur. "To nám napovedá, že zmenšiť dávky nových peňazí na trh bude pre ECB v blízkom období ťažké," myslí si Vlachynský.

Aj centrálni bankári pre HN priznávajú, že prostredie nízkych úrokov môže spôsobiť nárast zlých úverov. Ale na to funguje bankový dohľad a stresové testy, aby sa tomu zabránilo.

Na druhej strane, centrálnej banke sa nedarí ani lacnými peniazmi zrýchliť infláciu v eurozóne. Tá by mala byť len 0,1 percenta v roku 2015 a mohla by stúpnuť na jedno percento v roku 2016, pričom inflačný cieľ banky je dvojpercentný. Predstavitelia ECB tvrdia, že za nízky nárast cien môžu najmä nízke ceny ropy a energií, ale aj potravín a služieb. Napriek tomu veria, že sa ceny zdvihnú. Ekonómovia sú skeptickejší. "ECB bude rada, ak eurozóna znova nespadne do deflácie," dodáva Kovanda.
Na druhej strane Štadler tvrdí, že v prípade, že sa cena ropy stabilizuje a turbulencie sa na finančných trhoch upokoja, je pravdepodobné, že inflácia v eurozóne bude ku koncu roka ďalej postupne rásť.

Jozef Ryník
Hospodárske noviny, 11.2.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards