Gastrokartel: slovenské firmy čelia megapokute (Hospodárske noviny)

Hospodárske noviny uverejnili 24.2.2016 článok vysvetlujúci fungovanie gastrolístkov so závermi INESS. 

Podnikať so stravnými lístkami na Slovensku je lukratívny biznis. Marže sa totiž rátajú v desiatkach percent. Priemerná zisková marža firiem na Slovensku bola pred dvoma rokmi podľa Jána Dinga, analytika INESS, 2,7 percenta, pri gastrofirmách takmer 27 percent, teda desaťnásobok priemeru.

Navyše konkurencie na trhu nie je veľa. Veľkí hráči sú len štyria a tí sú združení v Asociácii emitentov stravných lístkov. V súčasnosti však zrejme všetci čelia dokopy skoro trojmiliónovej pokute od protimonopolného úradu za kartelové dohody. "V predmetnom karteli nie je možné uviesť konkrétne mená firiem, keďže ide o prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie," vysvetľuje pre HN Miroslava Štrbáňová, hovorkyňa regulátora.

Podľa úradu sa firmy dohodovali na tom, aby obchodné reťazce neprijímali od ľudí viac ako päť stravných lístkov naraz. Medzi reťazcami to mali byť Billa, Lidl a Coop Jednota. Provízie, ktoré dostávajú za gastrolístky od hotelov a reštaurácií, sú totiž vyššie ako od obchodníkov, oplatia sa teda viac. Spoločnosti sa tiež dohodovali na poplatkoch a benefitoch pre klienta, aby si navzájom nekonkurovali a napokon mali podľa úradu manipulovať aj verejné súťaže.

Samotné gastrofirmy sa nechceli k rozhodnutiu úradu vyjadrovať, výnimkou bola Vaša Slovensko, ktorá pre HN povedala, že s rozhodnutím úradu nesúhlasí. "Podľa nášho názoru je založené na viacerých nepodložených domnienkach, nesprávnom výklade či nepochopení. Využijeme všetky dostupné právne kroky, aby sme preukázali neoprávnenosť rozhodnutia," uviedla Jana Caltíkova z marketingového oddelenia firmy.

Hospodárske noviny prinášajú päť základných otázok a odpovedí ku kauze a fungovaniu biznisu s gastrolístkami na Slovensku.

Ktorých firiem sa pokuta týka?
Protimonopolný úrad zatiaľ nespresnil, ktoré firmy sú zapojené v kartelovej dohode. Zdá sa však, že sú v tom namočení všetci hráči na trhu, keďže podľa úradu ide o päť subjektov. V Asociácii emitentov stravovacích poukážok sú združené štyri firmy - Doxx, Edenred Slovakia (vydáva Ticket Restaurant), Up Slovensko (bývalý Le Cheque Dejeuner) a Vaša Slovensko. Asociácia emitentov stravovacích poukážok môže byť tým piatym hráčom. Tá sa však na svojom webe od rozhodnutia dištancovala s tým, že nie je podnikateľským subjektom a nepreberá zodpovednosť za záväzky svojich členov.

Aké provízie si vydavatelia stravných lístkov účtujú?
Podľa Zákonníka práce môžu gastrofirmy účtovať províziu za sprostredkovanie stravného lístka maximálne tri percentá z jeho hodnoty. "Vďaka právnej kľučke dokážu svoju maržu vyhnať na viac ako šesť percent z nominálnej hodnoty, pretože zákonné obmedzenie marže si uplatňujú len pri vstupe gastrolístka do obehu, teda pri predaji zamestnávateľovi. Pri výmene gastrolístka za hotovosť však považujú maržu za neregulovanú," vysvetľuje Ján Dinga, analytik INESS, vo svojom blogu.

Provízie na výstupe sa dnes pohybujú od jedného do dvoch percent z ceny stravného lístka pre veľké obchodné reťazce. Malí obchodníci a reštaurácie platia províziu aj okolo šesť percent .

Prečo gastrolístky nemajú rady reštaurácie ani obchodníci?
Lístky komplikujú život najmä administratívou. "Zvyšuje nám to náklady o provízie," vysvetľuje Jozef Šétaffy, majiteľ reštauračnej siete Pizza Mizza. Podľa neho na gastrolístky doplácajú aj zákazníci, pretože podnikatelia si vlastné zvýšené náklady niekde nahradia a nakoniec to zaplatia zákazníci.

Prečo zamestnávatelia preferujú stravné lístky?
Je to pre nich pohodlnejšie a lacnejšie ako zabezpečiť pre zamestnancov jedáleň. Stravné lístky sú jednoduché aj pre účtovníkov. Pre firmu využívanie stravných lístkov znamená i zníženie daňového zaťaženia, keďže 55 % z nominálnej hodnoty stravného lístka tvorí odpočítateľnú položku daňového základu. Zamestnávatelia to radi prezentujú aj ako firemný benefit.

Majú v ére online platieb gastrolístky budúcnosť?
Čoraz častejšie sú papierové stravné lístky nahrádzané kartami alebo mobilnými aplikáciami. "Klasické papierové lístky časom prejdú do formy platobných kariet, pretože je to administratívne jednoduchšie," hovorí Michal Kozub, analytik Home Credit. So zaujímavou technologickou novinkou prišiel v minulom roku slovenský startup GexPay. Ponúka aplikáciu do mobilu, ktorá nahrádza stravné lístky. Výhoda je najmä v tom, že reštaurácie platia nižší poplatok (menej ako dve percentá) pri výmene elektronického stravného kreditu za peniaze.

Ako sa platí vo svete
Elektronické gastrolístky na karte: Veľká Británia, Maďarsko, Poľsko, Česko, Taliansko
Elektronické aj papierové: Slovensko, Rumunsko a Francúzsko

Ako funguje biznis s gastrolístkami
1. Firma s gastrolístkami si ich dá natlačiť ako ceninu podľa objednávky klienta na sumu minimálne 3,15 eura a maximálne 4,20 eura.
2. Spoločnosť vydávajúca stravné lístky ich predá firmám. Zamestnávatelia im platia províziu maximálne tri percentá.
3. Zamestnávateľ lístky poskytne svojim pracovníkom, pričom hradí minimálne 55 percent z nominálnej hodnoty stravného lístka. Zvyšok strhne zamestnancovi z výplaty.
4. Zamestnanci nimi platia za stravu v reštauráciách alebo v obchodoch.
5. Obchodníci platia gastrolístkami aj svojich dodávateľov.
6. Obchodníci si dajú stravné lístky preplatiť za hotovosť v gastrofirmách.

Jozef Ryník,
Hospodárske noviny , 24.2.2016