Prácu smelo zmeňte aj v päťdesiatke (Hospodárske noviny)

Róbert Chovanculiak vysvetlil 25.2.2016 vplyv negativných opatrení vlády na tažšie zamestnateľných ľudí pre Hospodárske noviny.

"Vyskúšali sme si všetky zlé nápady na vlastnej koži a už vieme, čo funguje a čo nie. Máme lepší odhad, rýchlejší úsudok a skúsenosti." Asi takto v skratke zhrnuli výhody vyššieho veku v pracovnom živote návštevníci amerického portálu Quora. Odpovedali pritom na otázku, aký prínos predstavujú starší ľudia na dnešných pracoviskách.

Problém? Jazyky
Ich hlavnou výhodou pritom je, že už majú odrastené deti či menšie nároky na zvyšovanie platu.
Napriek tomu sa však veková skupina 50+ v pracovnom živote stretáva s problémami. Najmä v situáciách, kedy ľudia okolo päťdesiatky zamestnanie stratia a nové si ešte len hľaajú.

"Päťdesiatnici sa uchádzajú o prácu zhruba o dva týždne dlhšie ako ľudia vo veku do 50 rokov. Celkovo hľadanie práce ľuďom nad 50 rokov trvá zhruba 93 dní," potvrdzuje Katarína Klembalová zo spoločnosti Profesia.sk.

Častou prekážkou je podľa odborníkov slabá znalosť cudzích jazykov starších ľudí. V ich študentských rokoch nebolo bežné, aby sa v školách učili angličtinu, ktorá je dnes už nevyhnutná. Aj preto väčšina starších uchádzačov o prácu uvádza v kolónke cudzí jazyk skôr ruštinu, prípadne nemčinu a maďarčinu. "U uchádzačov pod 50 rokov má angličtina 69 percentný podiel. Starší ju ako cudzí jazyk uvádzajú len v 25 percentách prípadov," vraví Klembalová. Nevýhodou na trhu práce je, že päťdesiatnici majú celkovo nižšiu úroveň znalosti jazykov. V porovnaní s mladšími ročníkmi je medzi nimi tiež menej používateľov počítačových programov na úrovni expert.

Excelovať v exceli
Práve lepšie ovládanie informačných technológií by mohlo byť kľúčom k istejšej pracovnej pozícii päťdesiatnikov. "V ére IT nie je na škodu, ak sa aj vekovo starší vo svojom voľnom čase učia používať počítačové programy ako je Excel, Word či Outlook, pretože veľa zamestnávateľov ich automaticky vyžaduje," tvrdí Andrea Zervanová, PP Consultant spoločnosti Adecco Slovakia.

Mali by tiež využívať kurzy a semináre, ktoré im ponúka zamestnávateľ. "Dôležité je neustále sa vzdelávať, aktívne sa zaujímať o možnosti takýchto školení. Keď sa bude nadriadený rozhodovať, ktorého pracovníka si nechá, bude to ten motivovanejší," hovorí Ivana Brutenič z personálnej agentúry Exact Recruitment.

Ak sa už stane, že päťdesiatnik si musí hľadať novú prácu, personalistka radí, aby neprepadol panike. "Treba si len uvedomiť, že ide o úplne štandardnú situáciu a netreba sa znepokojovať. Toto je dôležité najmä pre ľudí, ktorí boli roky na jednom pracovnom mieste," dodáva Brutenič.

Pri pracovnom pohovore následne netreba staviť iba na počet odpracovaných rokov. "Ak napríklad zamestnávateľ vyžaduje päť rokov skúseností, je zbytočné zvýrazňovať, že ,mám až 15-ročné skúsenosti s rovnakou prácou`, z pracovnej stránky to totiž pôsobí príliš seniorsky," vraví Zervanová.

Vôbec nie je výnimkou, ak sa človek rozhodne úplne zmeniť oblasť pôsobenia. Podľa Ivany Brutenič sme v súčasnosti skôr v ére, kde prestáva byť lineárne vyvíjajúca sa kariéra zaujímavá. "Mnohí naši klienti hľadajú ľudí s rôznorodými skúsenosťami v rôznych oblastiach a práca začína byť projektovo orientovaná," hovorí.

Bez záväzkov a hypoték
Hľadanie práce či dočasná nezamestnanosť úzko súvisia aj s finančnou stránkou. Strata príjmu môže ohroziť splácanie pôžičiek. Do veku 50 rokov by ľudia mali mať v ideálnom prípade splatené svoje záväzky voči bankám, ako je napríklad hypotéka.

"V praxi je však táto situácia málokedy možná. Hypotéky sa dnes splácajú aj 30 rokov, takže keď si mladý 25-ročný človek vezme takúto hypotéku, poslednú splátku bude mať v päťdesiatpäťke," hovorí Maroš Ovčarik, výkonný riaditeľ portálu Finančný kompas.

Táto situácia nie je podľa neho výnimočná. Vek splatenia môže byť dokonca ešte vyšší. "Veľa mladých ľudí má nastavenú konečnú splátku tak, aby bola zaplatená až vo veku 62 rokov. Umožňuje im to potom čerpať si vyššiu hypotéku, alebo mať nižšiu mesačnú splátku," hovorí Ovčarik.

Prekážky zamestnávania
Ľudí, ktorí majú do dôchodku ešte ďaleko a sú nezamestnaní, bolo na Slovensku za posledný štvrťrok minulého roka podľa údajov Štatistického úradu vyše 55 tisíc ľudí. Čo sa týka samotnej nezamestnanosti, pri porovnávaní čísel sú na tom starší ľudia pomerne dobre.

"Pred necelými dvoma rokmi bola miera nezamestnanosti u nás 13,2 percenta, no medzi ľuďmi nad 50 rokov bola na úrovni 11 percent. Napríklad v Nemecku alebo Holandsku sú na tom ľudia v tomto veku v porovnaní s priemerom horšie," hovorí Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.

Zároveň u nás približne dve tretiny financií na politiku zamestnanosti ide práve pre ľudí starších ako 50 rokov. "Tieto prostriedky sú však veľmi neefektívne a neriešia problémy ľudí, ktorí majú na trhu práce naozaj problém," vysvetľuje Páleník. Podľa neho ide hlavne o skupiny dlhodobo nezamestnaných, nezamestnaných viac ako tri až štyri roky a ľudí v hladových dolinách.

Problém nezamestnanosti starších ľudí sa pritom zásadne nelíši od problematiky nezamestnanosti vo všeobecnosti. "Jediný rozdiel je, že opatrenia vlády, ktoré sú negatívne, napríklad vysoké odvody, zodvodnenie dohôd či zvyšovanie minimálnej mzdy ešte horšie pôsobia na ťažšie zamestnateľných ľudí, medzi ktorých patria aj starší obyvatelia," hovorí Róbert Chovanculiak, analytik INESS.

Čo robiť pri strate zamestnania:
- Uvedomte si, že ide o štandardnú situáciu a neznepokojujte sa.
- Na pohovore nehovorte príliš o svojom veku. Nezačínajte pohovor vetou "Viem, že som starý a neviem sa preto zamestnať."
- Väčšinou uchádzač pohorí na zlej prezentácii, ohováraní predchádzajúceho zamestnávateľa a nedostatočných schopnostiach - dajte si na to pozor.
- Nepodceňujte sa. Zamestnávateľ nechce počuť: "Zoberiem akúkoľvek prácu, je mi to jedno."
- Prejavte motiváciu. Vo všeobecnosti málo uchádzačov dá skutočne najavo, že má o pozíciu záujem.
- Poznajte svoje kvality a to, čo chcete zamestnávateľovi ponúknuť.

Veronika Sokolová
Hospodárske noviny, 25.2.2016