Kaliňákov projekt nepomohol, verejná správa zaostáva (Sme)

Radovan Ďurana komentoval 25.2.2016 efektívnosť reformy verejnej správy ESO pre Sme. 

Kaliňákov projekt nepomohol, verejná správa zaostáva (Sme)

V efektivite vlády je Slovensko na chvoste európskych krajín. Nepomohla ani reforma ESO
BRATISLAVA. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer) sa často chváli úspechmi svojej reformy verejnej správy ESO, no tá patrí stále medzi slabiny krajiny. Po štyroch rokoch od spustenia reformy poukázal najnovšie na problémy v správe krajiny aj materiál vypracovaný samotným rezortom vnútra.

„Napriek reformným snahám v minulom období pretrvávajú v oblasti kvality verejnej správy na Slovensku rezervy,“ pripustilo vnútro v dokumente o prioritách opatrení vo verejnej správe do roku 2020.

Ako príklady zlyhania použilo viacero medzinárodných porovnaní, v ktorých krajina zaostáva. Spomedzi 28 hodnotených štátov Európskej únie sa totiž Slovensko v roku 2014 umiestnilo na 21. mieste v kategórii efektivity vlády. V kategórii sprenevery verejných prostriedkov v spojení s korupciou to bolo dokonca na poslednom mieste. Rovnako dopadlo aj v miere poskytovania úplatkov.

Aj keď správa nezachytáva minulý rok, ani v ňom sa podľa analytikov veľa nezmenilo. Kaliňákova reforma sa totiž podľa nich nedostala ďalej ako k spájaniu niektorých úradov pod jednu strechu. „Neprebehlo odstránenie zbytočnej administratívy, zbytočných úloh, nezmyselných výkazníckych povinností a zavedenie komunikácie medzi jednotlivými úradmi,“ zhrnul Radovan Ďurana z INESS.

Veľa úradov aj ľudí
V rámci reformy ESO sa najskôr zrušili rôzne krajské úrady a neskôr aj špecializované obvodné úrady. Nahradilo ich 72 nových okresných úradov. K tým začali postupne pribúdať klientske centrá, v ktorých by mali občania vybaviť všetko. Od vydania občianskeho preukazu až po založenie živnosti či získanie stavebného povolenia.

Povedať o reforme, že nezmenila nič, sa preto podľa riaditeľa Nadácie F. A. Hayeka Matúša Pošvanca nedá. Dodáva však, že vládny Smer svoj potenciál nevyužil.
„Skutočná reforma môže byť zrealizovaná len vtedy, ak sa zredukuje množstva regulácií voči podnikateľom a občanom,“ povedal.

Verejná správa namiesto toho podľa neho trpí vlastnou preregulovanosťou, ktorá ešte viac zvyšuje byrokraciu v jej vnútri.
Problémom je podľa Pošvanca aj to, že Slovensko má veľa organizácií do verejnej správy s množstvom zamestnancov. „Na jedného obyvateľa má Slovensko viac zamestnancov verejnej správy ako Francúzsko, ktoré je považované za najbyrokratickejšie v Európe,“ dodal Pošvanc.

Denník SME pred časom upozornil na to, že napriek plánom ministerstva vnútra zoškrtať počty zamestnancov štátnej správy toto číslo každý rok stúpa. Tento rok by ich malo byť spolu 230-tisíc.
Ďurana poukazuje na to, že v úradoch sedí stále príliš veľa ľudí s rozdielnou výkonnosťou. „V tomto ESO zatiaľ zlyháva a má ešte veľký kus cesty pred sebou,“ dodal Ďurana.

Úspory sú skryté
Reforma, ktorú začal Kaliňák, je podľa jej harmonogramu približne v polovici. Podľa zámeru ministerstva vnútra by mala pokračovať až do roku 2020. V poslednej fáze by mala smerovať k lepšiemu fungovaniu úradov. V pláne je aj zapojenie Sociálnej poisťovne či Všeobecnej zdravotnej poisťovne do systému klientskych centier.

Nový akčný plán, ktorý vypracovalo ministerstvo, hovorí aj o zámere lepšie prepojiť úrady, vybudovať analytické kapacity či upraviť personálnu politiku. Mal by ju priniesť nový zákon o štátnej službe. Ten by mal zabrániť aj politickým čistkám v úradoch. Ministerstvo vnútra návrh tohto zákona síce už vypracovalo, ale ďalej ho neposunulo.

Zhodnotiť doterajšiu úspešnosť Kaliňákových zmien z pohľadu úspor si analytici netrúfajú. Kaliňák avizoval, že celkové úspory reformy dosiahnu od jej spustenia do tohto roka kumulovanú hodnotu prevyšujúcu miliardu eur.
Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika upozornil, že sumy, s ktorými operuje minister vnútra, nemožno overiť. Podrobnosti chýbajú aj Ďuranovi, podľa ktorého úsporu na celkových výdavkoch verejnej správy nevidno.
„Osobitným problém je skutočnosť, že aj tie úspory, ktoré v súvislosti s centralizáciou siete vznikli, neboli použité na znižovanie deficitu, ale na iné výdavky,“ dodal Ďurana.

No nielen analytici majú problém vyhodnotiť ekonomickú úspešnosť reformy ESO. Rovnako opatrne sa vyjadruje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Jej predseda Ivan Šramko si myslí, že v rokoch 2013 a 2014 boli pravdepodobne dosiahnuté.
„Na druhej strane je tiež potrebné povedať, že tieto úspory alebo ich časť boli použité na iné výdavky,“ povedal. Ani rada tak podľa Šramka nevie jednoznačne povedať, ktoré výdavkové opatrenia boli financované z dosiahnutých úspor a v akej miere.

Peter Kováč
Sme, 25.2.2016

INESS je nezávislé, neštátne a nepolitické občianske združenie. Všetky naše aktivity sú financované z grantov, 2% daňovej asignácie, vlastnej činnosti a darov fyzických a právnických osôb. Naše fungovanie, rozsah a kvalita výstupov, teda vo veľkej miere závisí aj od Vašej štedrosti.
Our
awards
Zlatý klinec Nadácia Orange Templeton Freedom Award Dorian & Antony Fisher Venture Grants Golden Umbrella Think Tanks Awards