Šesť dôvodov, prečo je okolo rušenia gastráčov vždy taký krik (Sme)

 Radovan Ďurana vysvetloval 26.2.2016 situáciu na trhu s gastrolístkami pre Sme.

Zrušiť gastrolístky sa nepodarí ani po prepuknutí najnovšieho škandálu, myslia si analytici.

BRATISLAVA. Tisícky vyhodených čašníkov, zatvorené reštaurácie a chorľaví ľudia, ktorí nie sú schopní pracovať.
Aj takéto katastrofické scenáre sa už roky objavujú po tom, čo niekto spomenie, že by sa stravné lístky mohli zrušiť a nahradiť peniazmi.

Podobné slová zaznievajú aj dnes, keď zrušenie gastrolístkov odporúča aj Protimonopolný úrad. Po rok trvajúcom vyšetrovaní zistil, že päť firiem, ktoré u nás poskytujú stravné lístky, uzavreli kartel.

Dohodli sa, že si navzájom nebudú preberať zákazníkov a že obchody nebudú brať viac ako päť stravných lístkov naraz.
Zrejme preto, aby sa ľudia stravovali skôr v reštauráciách, od ktorých si za výmenu lístkov pýtajú vyššie provízie. Hrozí im za to skoro trojmiliónová pokuta, no chcú sa odvolať.

Ministerstvo práce týmto zisteniam neprikladá až takú váhu a lístky sa zrušiť nechystá. Tvrdí, že ak sa lístky firmám nepáčia, majú aj inú možnosť - stravovať ľudí vo vlastnej jedálni.

Pre malé firmy je to nepredstaviteľné, preto musia na biznis firiem s gastrolístkami pristúpiť. Okrem toho štát vraví, že odporúčania Protimonopolného úradu prichádzajú v zvláštnom čase a zasahujú do predvolebnej kampane.

Prečo je okolo stravných lístkov stále toľko ruchu? Denník SME zozbieral niekoľko dôvodov.

1. Povinné, nie dobrovoľné
V Zákonníku práce je už skoro 20 rokov zakotvené, že firmy musia prispievať na stravu svojich zamestnancov.
Musia zabezpečiť, aby dostali aspoň jedno teplé jedlo buď vo firemnej jedálni alebo v reštauráciách, ktoré sú v okolí.
Keďže vlastnú jedáleň majú iba väčšie spoločnosti, ostatné dávajú zamestnancom stravné lístky.
Musia preto uzavrieť zmluvu s firmou, ktorá lístky vydáva a pristúpiť na jej podmienky. K najväčším patrí Doxx, Edenred Slovakia, Le Cheque Dejeuner a Vaša Slovensko.

„Gastrofirmy majú zaručené státisíce klientov. Môžu udržiavať vysoké sadzby za používanie gastrolístkov, navyše s malou obavou z konkurencie,“ hovorí Radovan Ďurana z INESS.
Podľa údajov Finstatu sa ročné zisky lístkových spoločností počítajú v miliónoch eur.

2. Nejasné poplatky
Firmy, ktoré gastrolístky poskytujú, si za ne províziu pýtajú dvakrát. Ako to funguje?
Zamestnávateľ nakúpi stravné lístky a zaplatí províziu, ktorá je zo zákona v maximálnej výške tri percentá.
Jeho zamestnanci ich minú v obchodoch či reštauráciách a tie ich potom znovu vymieňajú za peniaze. Tu už provízia nie je stanovená, závisí od veľkosti obchodu.

Provízie z reštaurácií sú zväčša vyššie, dosahujú aj desiatky percent. Premietajú sa aj v cenách jedál.
Obchody a jedálne to kritizujú. Buď pristúpia na podmienky lístkových spoločností alebo stratia konkurenčnú výhodu.
Svojich zákazníkov sa rôznymi benefitmi snažia motivovať, aby platili radšej hotovosťou. V takom prípade netratia peniaze, nemusia sa naťahovať s výmenou gastrolístkov a riešiť byrokraciu.

3. Biznis pre reštaurácie
Vďaka existencii gastrolístkov chodí množstvo ľudí na obed do reštaurácií. Ak by sa lístky zrušili, podľa Asociácie emitentov stravovacích poukážok by sa znížili tržby reštaurácií o vyše 209 miliónov eur ročne.
Tisícky čašníkov a kuchárov by prišli o prácu a v reštauráciách by klesli mzdy o 45 miliónov eur ročne.
„Zrušenie poukážok by spôsobilo výrazný pokles záujmu o stravovacie zariadenia. To by sa prejavilo v sociálnej oblasti aj zamestnanosti,“ trvá na svojom aj hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Podľa opozičných poslancov, ktorí sa už viackrát snažili zrušiť gastrolístky, je to hlúposť. Ľudia by podľa nich naďalej chodili do reštaurácií alebo potravín, lebo hladní by boli rovnako ako teraz.

4. Chorľavejší ľudia
Ak by sa ľudia prestali stravovať v reštauráciách, mohli by mať zdravotné problémy a v práci viac vynechávať, prízvukuje rezort práce. Podľa neho by na teplé jedlo ľudia zabúdali a kupovali by si radšej niečo iné.
Čiastočne s ním súhlasí aj Darina Sedláková zo Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku. „Súhlasíme s tým, aby sa zamestnancom zabezpečilo zdravé stravovanie počas pracovného času. Ale spôsob, aký sa udomácnil na Slovensku, nie je najšťastnejší. Prieskumy ukazujú, že zdravú stravu počas pracovného času ľudia tak či tak nemajú,“ hovorí.

Oponenti naďalej opakujú, že aj po zrušení gastrolístkov by si ľudia zabezpečili jedlo, aké im chutí. A neboli by nútení chodiť do zariadení, kde prijímajú ich lístky.

5. Problém s daňami
Gastrolístky nie sú zaťažené daňami ani odvodmi. Ak by ľudia namiesto nich dostávali peniaze, aj tieto by mali byť očistené od dane. Otázne je, ako by sa to riešilo pri výplatách, nakoľko každý príjem by mal byť zdanený.

„Okrem toho, ak by zamestnanci dostali príspevok na stravovanie vo forme peňazí, bolo by to v rozpore s účelom príspevku. Je to príspevok na stravovanie, stratilo by to význam,“ komentuje ministerstvo práce.

6. Chýbajúca dohoda
Firmy aj poslanci chceli gastrolístky zrušiť už veľakrát. V roku 2011 to presadzoval minister práce Jozef Mihál (SaS), no po rokovaní s odborármi a zamestnávateľmi ustúpil.
Ešte v tom roku sa o to znovu pokúsil poslanec Igor Matovič (OĽaNO) a vyhrážal sa, že ak koaličné strany nepodporia nahradenie gastrolístkov peniazmi, tak nezahlasuje za nový Zákonník práce. Nakoniec zákonník prešiel, ale lístky sa nezmenili.

Neskôr sa našlo ešte niekoľko poslancov, ktorí zrušenie gastrolístkov vytiahli, no vždy neúspešne.
Vlani naznačil zmeny gastrolístkov minister financií Peter Kažimír. „Myslím, že by sa celá táto oblasť mohla presunúť do bezhotovostných operácií,“ povedal. Z hľadiska možných daňových únikov by to bolo bezpečnejšie.
Jeho vyjadrenie možno chápať tak, že by sa papierové gastrolístky nahradili elektronickými. Takéto kartičky, ktoré firmy najprv dobijú peniazmi a neskôr nimi zamestnanci platia, v súčasnosti ponúka napríklad firma podnikateľa Ivana Kmotríka - GGFS.

Podľa analytikov by sa však problém lístkov nevyriešil a prevádzkam by vznikli ďalšie náklady, aby mohli karty prijímať.

Jana Trebulová
Sme, 26.2.2016