Kažimírovu hru s číslami vidí aj Brusel (Hospodárske noviny)

Radovan Ďurana komentoval 29.2.2016 návrh rozpočtu pre Hospodárske noviny. 

Dva roky po sebe sa v parlamente pozmenili čísla o štátnom rozpočte na nasledujúci rok. A to po tom, ako ich odobril daňový výbor. Brusel na to upozorňuje v najnovšej Správe o krajine za rok 2016 a k tejto hre s číslami posiela Slovensku nasledujúci odkaz: "Hrozí, že sa zníži relevantnosť výboru pre daňové prognózy pri zabezpečovaní transparentnosti a náležitosti rozpočtového procesu," upozorňuje správa z dielne Európskej komisie.

Daňový výbor prognózuje, koľko daní na Slovensku vyberieme. Vo výbore sedia napríklad analytici komerčných bánk, ale aj predstavitelia centrálnej banky či Štatistického úradu. Ich úlohou je prinášať spätnú väzbu k prognózam ministerstva financií, pričom ministerské prognózy môžu byť upravené podľa prevažujúceho názoru na výbore.

Čo sa stalo
Vládny návrh rozpočtu na rok 2016 odobrený výborom putoval vlani v decembri do parlamentu. Tam však poslanci schválili rozpočet na rok 2016 v pozmenenej podobe. Do návrhu sa pridalo, že na dani z pridanej hodnoty sa vyberie o 300 miliónov eur viac než v návrhu odobrenom daňovým výborom. "Čísla sa strieľali len tak od boku," skonštatoval krátko na to člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor vo svojom blogu. Práve rada je jedným z "dohliadačov" na transparentnosť rozpočtu. "Takýto prístup je neštandardný," súhlasí analytik Inštitútu INESS Radovan Ďurana.

Brusel upozorňuje aj na ďalšie slabiny s rozpočtovaním. Nedarí sa nám s prognózami rozpočtu na viac rokov dopredu. "Záverečné roky viacročného rozpočtu sú len orientačné a záväzné výdavkové stropy, s ktorými sa počítalo v ústavnom zákone z roku 2011, doposiaľ prijaté neboli," kritizuje sa v správe. To, že máme zaviesť výdavkové limity, nám Európska komisia prízvukuje už roky a podobné odporúčanie zaznieva aj od OECD. Zaväzuje nás k tomu aj fiškálny kompakt, ktorý sme podpísali v Bruseli. Podľa Ďuranu majú výdavkové stropy zamedziť, aby boli dodatočné daňové príjmy utratené a aby sa nestratil zámer znižovať deficit.

Deficit pod dve percentá nebude
Európska komisia nepočíta s tým, že Slovensko v tomto roku stlačí schodok verejných financií pod dve percentá výkonu ekonomiky, ako si to naplánoval minister financií Peter Kažimír. Brusel odhaduje, že dosiahneme 2,1-percentný deficit. Oproti jesennej prognóze Európskej komisie je však rozdiel medzi bruselskými a našimi očakávaniami nižší. Ešte na jeseň nám Brusel predpovedal, že náš deficit dosiahne 2,4 percenta.

Ako nás hodnotí Európska komisia
Verejné financie: Európska komisia očakáva, že Slovensko dosiahne v tomto roku 2,1-percentný deficit. Ministerstvo financií predpovedá 1,9-percentný schodok.

Ekonomika: Oživenie slovenského hospodárstva po kríze je jedno z najrýchlejších v EÚ, no Slovensko ťahá vpred len pár sektorov a regiónov. Zlá infraštruktúra prispieva k regionálnym rozdielom.

Nezamestnanosť: Trh práce pocítil zlepšenie, no dlhodobá nezamestnanosť zostala naďalej vysoká.

Zdravotníctvo: Zdravotná starostlivosť v súčasnej podobe je dlhodobo neudržateľná. Náklady na zdravotnú starostlivosť budú rásť v dôsledku starnutia obyvateľstva.

Školstvo: Výsledky v oblasti vzdelávania sú neuspokojivé a v medzinárodnom porovnaní sa nerovnosti javia ako vysoké.

Nízka atraktivita učiteľského povolania neprospieva zlepšovaniu kvality výučby.

Daňové úniky: Opatrenia na boj proti daňovým podvodom prispeli k zlepšeniu výberu daní, no výpadky príjmov z DPH sú naďalej vysoké.

Byrokracia: Administratívne a regulačné prekážky škodia podnikateľskému prostrediu. Firmy sa sťažujú na časté zmeny zákonov.

Verejné obstarávanie: Hospodárska súťaž je naďalej obmedzená vzhľadom na časté využívanie mimoriadnych postupov bez výzvy na predloženie ponuky alebo tendrov, ktorých technické špecifikácie sú šité na mieru konkrétnemu uchádzačovi.

Hospodárske noviny, 29.2.2016