Eurozóna po slovensky (EurActiv)

Juraj Karpiš diskutoval 7.3.2016 o nasledovnej integrácií EÚ na konzultačnom stretnutí zorganizovanom EurActiv.sk

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s portálom EurActiv.sk a Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku zorganizovali konzultačné stretnutie so slovenskou odbornou verejnosťou. Cieľom bolo získať spätnú väzbu k návrhom na prehĺbenie integrácie v eurozóne, tak ako ich načrtla tzv. správa 5 prezidentov európskych inštitúcií z júna 2015. Diskusiu otázkami rámcovala Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia EK.

Ísť ďalej alebo sa vrátiť?

Medzi prizvanými odborníkmi prevláda názor, že zdieľanie suverenity tam, kde to dáva ekonomicky zmysel, je dobrá cesta.

„V prípade malej krajiny nie vždy znamená vzdanie sa časti suverenity menej kontroly nad svojim osudom,“ hovorí Miroslav Beblavý z CEPS.

Rovnako ale prevláda obava, aby sme neuváženými krokmi nezvyšovali morálny hazard a nespôsobovali zbytočne politické odstredivé tendencie. Špeciálne v čase, keď sú ohrozené základy ako Schengen alebo voľný pohyb pracovnej sily.

Hospodárska únia: Rady pre konkurencieschopnosť a konvergencia

Jedným z návrhov správy 5 prezidentov je vytvoriť v každom členskom štáte nezávislú radu pre konkurencieschopnosť, ktorá by radila vládam v tom, ako verejné politiky vplývajú na konkurencieschopnosť.

Tento nápad sa medzi slovenskými odborníkmi nestretáva s veľkým nadšením. „V krajinách sa okrem konkurencieschopnosti potýkame s mnohými problémami – v zdravotníctve, školstve, s demografiou a migráciou,“ upozorňuje Martin Šuster z NBS.

„Nevidím silný ekonomický argument – na rozdiel od centrálnych bánk (time inconsistency) alebo rozpočtových rád (rozdielne diskontné faktory), prečo by konkurencieschopnosť nemohla riešiť vláda. Tá si musí uvedomiť, že to nie je len problém ministerstva hospodárstva a ministerstva financií, ale aj ministerstva práce a ministerstva školstva. Pokiaľ veríme v demokratickú správu vecí verejných, nepotrebujeme na všetko nezávislú radu. Inak nám budú vládnuť technokrati.“

Zsolt Gál z Katedry politológie FiF Univerzity Komenského súhlasí. „Rada pre konkurencieschopnosť už existuje – volá sa OECD. Ak by sme len polovicu toho, čo produkuje, dodržiavali, mali by sme omnoho menšie problémy.“ Nemyslí si, že by sme v rámci štátov dokázali oproti OECD vytvoriť niečo kvalitnejšie.

Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV pripomína, že eurozóne sa môže dariť len v dobre fungujúcej Európskej únii. Nástroje pre skutočnú konvergenciu totiž ležia na úrovni EÚ, nie eurózóny, predovšetkým je ním kohézna politika. Tomáš Domonkoš, tiež z EÚ SAV, dopĺňa, že Európsky semester by sa mal uplatňovať na celú EÚ, nielen na eurozónu. Viac transparentnosti by podľa neho zniesol aj proces posudzovania makroekonomických nerovnováh v rámci semestra.

Finančná únia: Banková únia

Bakovú úniu hodnotia experti ako nevyhnutné a dobré systémové opatrenie, ktoré má oddeliť riziká v bankovom sektore od verejných prostriedkov a znížiť možnosti nákazy.

Úloha ECB v oblasti bankového dohľadu už prináša prvé pozitívne výsledky, hodnotí Ivan Šramko z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Podľa Vladimíra Vaňa, analytika Sberbank, je administratívna záťaž spojená s Bankovou úniou zatiaľ pomerne vysoká. Pripisuje to faktu, že projekt je zatiaľ vo vývoji.

Názory na to, či banková únia potrebuje tretí pilier v podobe spoločnej garancie vkladov sa však už rôznia.

Miroslav Beblavý vidí potrebu viac europeizovať záujmy v rámci diskusie o bankovom sektore, keďže nemeckí a francúzski lídri sa doteraz v tejto oblasti prejavili skôr ako národní politici. Ak sa má banková únia rozšíriť o tretí pilier so zdieľanými finančnými dôsledkami, treba podľa neho posilniť mieru dôvery.

Zsolt Gál spochybňuje výšku garancie na úrovni 100 tisíc eur na osobu a banku. Upozorňuje tiež, že to, aby tento pilier dobre fungoval vyžaduje, aby boli národní aj európski regulátori vysoko a rovnako efektívni. (Poznámky k stretnutiu_Zsolt Gál FiF UK)

Fiškálna únia: Európska fiškálna rada, stabilizačný nástroj pre eurozónu

Pokiaľ ide rozpočtovú oblasť, zaznieva názor, že krajiny by si mali osvojiť fiškálne pravidlá a zodpovednosť v prvom rade vnútorne.

Ivan Šramko ale v kontexte uvoľňujúcej sa disciplíny a upúšťania od ich dodržiavania zo strany niektorých štátov ale aj EK, ktorá je náchylnejšia uplatňovať flexibilitu, hovorí o potrebe nájsť strednú cestu. Tá by ale skôr nemala smerovať k vytvoreniu spoločného ministerstva financií eurozóny.

Podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií Martina Filka dáva pri existencii ručenia na európskej úrovni zmysel zlepšovať spoločné európske riadenie, najmä, aby sme sa vyhli morálnemu hazardu. K centralizácii by malo dôjsť len tam, kde ekonomické benefity prevyšujú náklady. Upozorňuje, že posilnenie fiškálnej disciplíny pomôže až v dlhodobom horizonte, preto je na prekonanie šokov potrebné vybudovať aj samostnatné fiškálne nástroje eurozóny.

Juraj Karpiš z INESS s prehlbovaním integrácie v eurozóne nesúhlasí. Hovorí, že euro bolo a naďalej je v prvom rade nástrojom politickej integrácie. Z jeho pohľadu by malo byť cieľom vrátiť sa do stavu menovej únie, kde si každá krajina ručí za svoje dlhy sama. Fiškálna únia nie je ani želateľná, ani možná, lebo sa v istom bode stane nevyhnutne politicky výbušnou.

Európska fiškálna rada
Pokiaľ ide o Európsku fiškálnu radu, Ivan Šramko vysvetľuje, že nie je jasné, aká by presne mala byť jej úloha. Problém vidí v tom, že národné fiškálne rady (ktorých vznik predpokladá tzv. Fiškálny kompakt) majú v jednotlivých krajinách rôzne postavanie a úlohy, preto je ťažké nad to postaviť strešný orgán, ktorý by ich koordinoval.

Všetci odborníci súhlasia, že postavenie Európskej fiškálny rady musí byť nezávislé od Európskej komisie. Ekonomický novinár z týždenníka Trend Michal Lehuta, si myslí, že potreba Európskej fiškálnej rady vyplýva z toho, že súčasná Európska komisia je síce viac politická ale príliš slabá.

„Nemyslím si, že to je dobrý smer, logicky dochádza k tomu, že niektoré jej kompetencie sa budú odčleňovať. EK tým zlyháva, lebo je to ona, kto má chrániť zmluvy.“

Nástroje pre stabilizáciu eurozóny
Optimálny mechanizmus na absorpciu šokov v eurozóne by mal mať podľa Filka z IFP niekoľko základných znakov. Transfer by mal byť automatický a včasný, pričom by mal mať silný multiplikačný efekt (čo je problém pri eurovaloch), napríklad cez nástroje zamerané na trh práce.

Mal by stabilizovať len výraznejšie šoky, nie mikromanažovať štandardné výkyvy hospodárskeho cyklu. Nie je záujem mať trvalé transfery, skôr poistné mechanizmy (čo uľahčí politickú akceptáciu, lebo aspoň teoreticky v dlhodobom meradle nedochádza k presunu bohastva medzi krajinami). Zároveň by mal byť nástroj administratívne jednoduchý. Z návrhov, ktoré sú na stole, sa prihovára za návrh európskeho zaistenia národných systémov poistenia v nezamestnanosti (Beblavý, Masseli, CEPS, 2014).

– Prezentácia Martina Filka: Europska_ekonomicka_integracia_17022016_IFP

Beblavý súhlasí, že pri stabilizačnom nástroji je reálny kompromis vo forme poistenia národných systémov podpory v nezamestnanosti. Riešenie formou spoločného rozpočtu, aspoň vo výške 4 % HDP, je podľa neho politicky nerealizovateľné. V každom prípade pôjde podľa Beblavého len o nástroj na zmiernenie najväčšej bolesti. Za omnoho dôležitejšie považuje dobudovať bankovú a kapitálovú úniu.

Michal Lehuta si nemyslí, že eurozóna potrebuje špeciálny stabilizačný nástroj. Dostatočný priestor podľa neho ponúka ECB s kontrolou inflácie, čo má proticyklické efekty, spolu s rezervou v štátnom rozpočte, ktorý môže ísť v zlých časoch do deficitu 3 % HDP, pričom by mal byť vyrovnaný v dobrých časoch.

Politická únia

Odborníci vnímajú potrebu lepšie demokraticky podchytiť prebiehajúce procesy v eurozóne. Niektorí vidia cestu v Európskom parlamente, iný v posilňovaní debát na pôde Národnej rady alebo kombinácie oboch.

Prevláda podpora pre spoločné zastúpenie eurozóny pri medzinárodných fórach, predovšetkým v Medzinárodnom menovom fonde.

Zuzana Gabrižová
EurActiv, 8.3.2016