Bankám vyššie dane, mamičkám viac peňazí. Toto sľubujú víťazné strany (Sme)

Radovan Ďurana sa 7.3.2016 vyjadril pre Sme k návrhom niekoľkých strán zvyšovať dane určitým subjektom. 

 Do parlamentu prídu tri strany, ktoré chcú výrazne zvýšiť dane bankám a energetickým monopolom. Dve môžu byť vo vláde.
BRATISLAVA. Bankám, telekomunikačným spoločnostiam, ale ani obchodným reťazcom sa výsledky volieb nemusia páčiť.
Tri strany, ktoré sa dostali do parlamentu a budú kľúčové pri zostavovaní vlády, im chcú výrazne zvýšiť dane.
Vysvetľujú to tým, že tieto spoločnosti dlhodobo zneužívajú svoje postavenie na trhu, za čo ich treba potrestať.
Otázne je, či budú politici na tejto požiadavke trvať a či sa v novej vláde presadí.
Matovičovci aj Kollárovci

Zvyšovať dane plánuje OĽaNO Igora Matoviča, SNS Andreja Danka a strana Sme rodina Borisa Kollára. Každá si to predstavuje inak.

Matovič chce bankám a energetickým monopolom, ako je napríklad SPP Distribúcia či Východoslovenská distribučná, zvýšiť dane z príjmu na 50 percent. Dnes platia firmy 22-percentnú daň z príjmu.
Kollár chce dane zvyšovať miernejšie, od mobilných operátorov, bánk a poisťovní chce 33 percent. Od monopolov, ako je spomínaná SPP Distribúcia či ZSE Distribúcia, chce takisto ako Matovič 50 percent.

SNS plánuje iný postup, nechce zdvihnúť dane z príjmov, ale bankám, telekomunikačným spoločnostiam a energetickým monopolom chce vyrubiť špeciálnu daň. Ako píše vo svojom programe, jej výška by bola minimálne šesť percent.
„Najmä banky a telekomunikačné spoločnosti dlhodobo zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu. Preto prijmeme zákon o zdanení monopolov a bánk a zavedieme osobitné zdanenie,“ vysvetľuje v programe strana SNS.
Spoločnosť SPP Distribúcia, ktorej by sa zvyšovanie daní dotklo, sa vyjadruje opatrne. Hovorca Milan Vanga vraví, že už v súčasnosti platia vyššie dane ako ostatné firmy na Slovensku.

„Dane platíme o takmer 4,4 percenta vyššie. Káže nám to zákon o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach. Spolu teda platíme dane vo výške 26,4 percenta (22-percentnú daň z príjmu plus osobitný odvod, pozn. red.),“ hovorí Vanga.
Denník SME oslovil aj Slovenskú bankovú asociáciu a najväčších telekomunikačných operátorov, vyššie dane zatiaľ vôbec nechceli komentovať.

Sú to zlé nápady
Zdaňovanie niektorých spoločností by pokrivilo celé podnikateľské prostredie, myslí si analytik INESS Radovan Ďurana.
„Vyššie zdanenie so sebou prináša menej inovácií a menej kvalitné služby pre spotrebiteľov. Financovanie sociálneho štátu je nesmierne nákladné a ani tieto dane nedokážu nahradiť odvody či DPH, ktoré sú pre financovanie kľúčové,“ dodal.
Vyššie dane si neželajú ani niektoré politické strany, ktoré sa takisto do parlamentu dostali. Napríklad Most-Híd sa chce vrátiť k rovnej dani z príjmov a znížiť dane pre právnické osoby zo súčasných 22 na 19 percent.

To isté presadzuje aj strana Sloboda a solidarita Richarda Sulíka, ktorý je jedným z adeptov na zostavovanie novej vlády.

Jana Trebulová
Sme, 7.3.2016