Prečo Slovensko preveruje Brusel? Kauzy trápia malé elektrárne (Aktuálne.sk)

Martin Vlachynský vysvetlil 8.3.2016 vplyv regulácií na podnikateľské prostredie pre Aktuálnes.sk

 Výrobcovia zelenej elektriny cítia krivdu, ktorú na nich mal páchať štát. Obrátili sa preto na Európsku komisiu. Vyšetrovanie môže skončiť až žalobou na Súdnom dvore EÚ. Zelená energia vyvoláva na Slovensku konflikty. Tri energetické kauzy a tri spoločnosti zaoberajúce sa zelenou energiou. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI), Slovenská bioplynová asociácia a Asociácia výrobcov elektriny z malých vodných elektrárni do 500kW sa rozhodli brániť. Ešte v marci minulého roku podali sťažnosť prostredníctvom listu Európskej komisie.

Išlo o:
nezákonné odobratie podpory výrobcom energie (tzv. kauza 1508) zavedenie poplatku nazývaného G-komponent tzv "stop-stav" distribučných spoločností, ktoré nepripájajú žiadne nové zdroje do siete už vyše 2 rokov Po ročnom vyhodnocovaní sa v rámci systému EU Pilot rozhodla komisia oficiálne prešetriť Slovensko, či neporušilo európske práva. Štát musí na kritiku komisie odpovedať do 10 týždňov. Ak neodpovie alebo nebudú odpovede uspokojivé, hrozí až žaloba na Súdnom dvore.

Odopreli podporu Výrobcovia zelenej energie mali povinnosť do 15. augusta 2014 nahlásiť svoj plán výroby distribučným spoločnostiam a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Podľa ÚRSO však takmer 1200 túto podmienku nesplnilo.

Výrobcovia síce tvrdia opak, no štát im stopol podporu.

Úrad totiž každý rok určí podporu vo forme tarify. Tá sa započítava do koncovej ceny elektriny pre domácnosti a firmy. Štát však zákonom určil garantovaný výkup zelenej energie a podporu, ktorú mali dostať na 15 rokov.

Ako sa však Pavel Šimon zo SAPI obáva, výrobcovia neuvidia zo sľúbených peňazí ani cent. Navyše takéto zrušenie ohrozuje až 3600 zamestnancov.

Firmy vyrábajúce zelenú energiu musia splácať úvery a tie, ktoré ju vyrábajú z biomasy majú náklady aj z dôvodu nákupu surovín naviazaných na poľnohospodársku výrobu.

"Vážnejšia je však obava, že ak sa takýto krok "prepečie" v roku 2015, môže sa zopakovať v ďalších rokoch," vyjadril sa ešte v marci minulého roku Šimon zo SAPI.

Plánovaná cena Sankcie v podobe zastavenia podpory vníma Šimon veľmi negatívne aj z dlhodobého hľadiska - odkláňame sa od plánovanej idey stať sa krajinou s modernou energetikou. Nie je podľa neho fér, že kohútik s peniazmi zastavil štát bez akéhokoľvek správneho konania a bez možnosti odvolania sa. Takýto krok považuje za nezákonný.

Ako však analytici INESS uvádzajú vo svojej štúdii Elektrická daň, druh financovania s garantovanými vykupnými cenami nie je správny. Dotácie pre Obnoviteľné zdroje energie (OZE) predstavujú výraznú časť tarify za prevádzkovanie systému, ktorá pri väčších odberateľoch dosahuje až štvrtinu z koncovej ceny. Pri bežnej rodine, ktorá elektrinou aj kúri, môže tarifa znamenať až o vyše 30 eur mesačne viac. Centrálne plánovanie podpory rozvoja OZE v snahe ovplyvniť koncové ceny a ušetriť na emisiách považuje INESS za odtrhnuté od reality.

G-komponent Druhý kritizovaný problém je tzv. G-komponent. Predstavuje platbu za prístup do distribučnej sústavy vo výške 30 percent hodnoty maximálnej rezervovanej kapacity dojednanej v zmluve o pripojení. Pôvodne, do roku 2013 padla celá platba za elektrinu len na plecia odberateľa - po zavedení G-komponentu musel platiť už aj výrobca.

Problém okolo G-komponentu sa týka malých výrobcov, najmä tých, ktorí vyrábajú energiu zo slnka. Tí dostali v roku 2010 a 2011 podporu s tým, že cena bude počas 15 rokov rovnaká. G-komponent im však robí škrty cez rozpočet.

Zároveň, kým veľkí výrobcovia (napríklad Slovenské elektrárne) sú napojení na prenosovú sieť, malí "púšťajú šťavu" do distribučnej siete.

Veľkí však platia oveľa nižšiu sumu G-komponentu než malí. V číslach - ten, kto dodáva do prenosovej siete platí 50 centov za megawathodinu (MWh), a ten (menší) dodávajúci do distribučnej siete platí 20 eur/MWh.

Diskriminuje "Diskriminačný charakter G-komponentu a jeho výšky bol aj príčinou podania na Ústavný súd," zhodli sa tri asociácie.

Analytici INESS v štúdii Elektrická daň považujú zavedenie G-komponentu za prekážku v podnikaní a plánovaní investícií podnikov. Ten bol totiž zavedený v skrátenom legislatívnom konaní a náhle tak ovplyvnil výrobcov.

"Plánovanie investícií do budúcnosti vždy zohľadňuje určitú mieru neistoty. Ak sa do súboru premenlivých faktorov pridá aj vysoká nepredvídateľnosť štátnych regulácii, stúpa riziko zlyhania podnikateľských plánov," uvádza autor štúdie Martin Vlachynský.

Samotný G komponent je nákladný pre výrobcov s väčším nepomerom medzi inštalovanou kapacitou a skutočnou výrobou, čo sú teda typicky fotovoltické elektrárne.

Žiadne nové zelené Paušálny "stop stav" regionálnych distribučných spoločností predstavuje ďalší problém slovenskej energetiky. Trvá už vyše dvoch rokov. Distribučné spoločnosti odmietajú pripájať nové zdroje do siete, a teda nepribúdajú žiadne nové zelené zdroje. Asociácie sú proti, nevidia dôvod, prečo by zelené zdroje mali mať červenú.

"Navyše, nebola zverejnená žiadna technická štúdia, ktorá by tento stav zdôvodňovala," tvrdia.

Cieľom EÚ má byť totiž práve vytvorenie nediskriminačného prostredia, aby každý účastník mohol vstúpiť na trh s energiami a zároveň zamedziť tomu, aby boli dominantné len niektoré subjekty. Vyše dvojročný "stop stav" tak obmedzuje vytvorenie slobodného trhu s energiou.

Aktuálne.sk, 8.3.2016