Záporné úroky škodia bankám aj ekonomike (Finweb)

Martin Vlachynský komentoval 9.3.2016 pre Hospodárske noviny vplyv negatívneho úroku. 

Len niekoľko dní pred kľúčovým zasadaním Európskej centrálnej banky, kde sa očakáva ďalšie zníženie záporných depozitných sadzieb, sa objavujú hlasy, že ani mínusové úroky nemusia pomôcť ekonomike. Navyše môžu poškodiť biznis komerčných bánk. "Je nejasné, ako klienti bánk a sporitelia zareagujú na negatívne úroky. Najmä ak éra nízkych úrokov bude trvať príliš dlho," tvrdia ekonómovia v novej štúdii Banky pre medzinárodné zúčtovanie. Spotrebiteľom síce zatiaľ nízke úroky na úveroch vyhovujú, ale tie nebudú trvať večne a takmer nulové úroky na vkladoch ich nenútia šetriť. Európska centrálna banka mínusovými úrokmi v podstate núti banky, aby si u nej neukladali peniaze, ale radšej ich požičiavali firmám a ľuďom. Tým by sa mali rozbehnúť investície a spotreba, čím sa nakopne ekonomika. Lenže táto stratégia zatiaľ poriadne nefunguje a má aj vedľajšie účinky.

Banky trpia, možno zvýšia úroky
Analytici si myslia, že zavedenie záporných sadzieb je aktom zúfalstva centrálnych bánk, ktoré vstúpili do neprebádaných vôd s rôznymi rizikami. Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky, vidí risk v tom, že sa môže znížiť ziskovosť bánk do takej miery, že ohrozí stabilitu celého finančného sektora. Znížiť sa môže aj objem finančného sprostredkovania, pretože banky nevidia zmysel ísť do aktív s mínusovým výnosom. "Napokon v snahe ochrániť svoje marže banky zvýšia úrokové sadzby na poskytované úvery. Budú síce robiť menej biznisu, ale aspoň s nejakou pozitívnou maržou," tvrdí Štefanides.
To sa už stalo napríklad vo Švajčiarsku, kde si banky záporné úroky na vkladoch kompenzovali tým, že zvýšili úroky na hypotékach. "Ak sa negatívne úroky nepremietnu do úrokov pre firmy a domácnosti, tak strácajú svoje opodstatnenie," varujú analytici z Banky pre medzinárodné zúčtovanie o bočných efektoch záporných úrokov na vkladoch.

Záporné depozitné sadzby, ktoré znižujú bankám marže, si finančné domy nemôžu nahradiť zavedením záporných úrokov na vklady pre klientov, tí by od nich odišli. "Komerčné banky zatiaľ záporné sadzby riešia buď tak, že nižšie marže so škrípaním zubov akceptujú, alebo sa snažia zarobiť inde," vysvetľuje Lukáš Kovanda, ekonóm finančnej skupiny Roklen.
Banky preto môžu buď zvýšiť poplatky, zvýšiť úroky na niektorých úveroch alebo investovať do rizikovejších aktív, ktoré majú vyššie výnosy, ako napríklad realitný biznis. Tak môžu vznikať nové bubliny.

Dlhodobé efekty záporných úrokov na ekonomiku sú nejasné. "Lacné peniaze môžu podporiť investovanie, ale skôr vytvoria nesprávne očakávania a znížia profitabilitu finančného sektora," myslí si Mário Blaščák, šéfredaktor WBP Online. Banky sú tiež medzi dvoma mlynskými kameňmi. Záporné úroky ich nútia požičiavať aj rizikovo, ale regulátori im zároveň zužujú priestor na rizikové úvery.

Málo príležitostí na investície
Dôvody, prečo sa ekonomike nedarí ani v ére nízkych úrokov, môžu byť aj iné. "Problém nie je v nedostupných úveroch, ale v nedostatku investičných príležitostí," tvrdí Kovanda. Podľa neho je ekonomické prostredie príliš zošnurované reguláciami, sociálnym štátom a obrovskými dlhmi. S týmito problémami však musia bojovať politici, a nie centrálne banky. Problém vidia odborníci aj v tom, že úrok je úradnícky stanovený centrálnou bankou na základe potrieb politiky. "To v ekonomike následne vyvoláva chyby ako akákoľvek iná regulovaná cena," tvrdí Martin Vlachynský, analytik INESS. Záporné úroky tiež znižujú tvorbu úspor u obyvateľov, čo tiež nie je z dlhodobého hľadiska ideálny stav. Ak by sa úroky zvýšili, ľudia bez úspor budú mať prví problémy so splácaním pôžičiek.

Jozef Ryník
Hospodárske noviny, 9.3.2016