Sú eurofondy zbytočné? Čo by prinieslo ich zrušenie (Aktuálne)

Radovan Ďurana komentoval 11.3.2016 využívanie eurofondov pre Aktuálne.sk

Potrebuje Slovensko eurofondy, alebo by mu bolo lepšie bez nich? Celé roky sa hovorí, čo všetko sa za ne postavilo či zrekonštruovalo, no podľa kritikov to vôbec nebolo výhodné. Predseda SaS Richard Sulík dokonca navrhuje, aby sa eurofondy zrušili. V rokoch 2004 až 2015 Slovensko dostalo z EÚ až 17 miliárd eur.

Ilustračné foto. Zdroj -TASR/Tomáš Halász Na tento spôsob financovania nemajú rovnaký názor ani odborníci. Jedni tvrdia, že peniaze z Európskej únie za desať rokov ich čerpania Slovensku nijako výrazne nepomohli, iní tvrdia, že bez nich by to s investíciami bolo ešte horšie. Je teda viac výhod alebo nevýhod? Eurofondy nie sú zadarmo Z vrcholových politikov eurofondy spochybňuje najmä Sulík, ktorý je po sobotných voľbách lídrom pravice. V diskusnej relácii nemeckej televízie ARD v nedeľu vyhlásil , že eurofondy treba zrušiť.

Argumentoval tým, že Slovensko od EÚ síce prijme asi tri miliardy eur ročne, ale všetky tieto peniaze aj tak nevyčerpá a na druhej strane Únii každý rok platí takmer miliardu eur.

To, že pomer medzi tým, čo dávame EÚ, a dostávame, naozaj nie je taký výhodný, potvrdzujú i údaje INESS - Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz.

Podľa ich prepočtov sme v rokoch 2004 až 2015 dostali z EÚ viac ako 17 miliárd eur, zatiaľ čo Únii sme odviedli 7,5 miliárd.

Keď sa však k tomu prirátajú prostriedky vynaložené na spolufinancovanie projektov (4,3 miliárd eur), slovenský vklad sa zvýši na takmer 12 miliárd.

Z toho vyplýva, že na každé jedno vyčerpané euro dali Slováci 68 centov, a to je dosť vysoký podiel.

Regionálne rozdiely zostali Dôležité je tiež, či eurofondy splnili svoj účel. Viacerí experti sú presvedčení, že sa im to nepodarilo a miliardové investície nijaké výrazné zlepšenie nepriniesli.

"Eurofondy boli založené najmä s cieľom vyrovnávať regionálne rozdiely.

Ani viac ako desať miliárd eur však tvár Slovenska nezmenilo, východ a stred je chudobnejší ako západ," uviedol pre Aktuálne.sk analytik INESS Radovan Ďurana.

Podobný názor má i Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R.

Štefánika. Ako upozornil, k eurofondom sa kriticky vyjadruje už od roku 2003.

"Nie sú systémovým nástrojom. Mali pomôcť regiónom a samosprávam, ale nepomohli, lebo samosprávy potrebovali financovať iné aktivity. Takto boli odkázané na peniaze EÚ," vysvetlil pre náš portál.

Samosprávy boli podľa neho dotlačené k tomu, aby čerpali eurofondy na veci, ktoré neboli až také potrebné, pretože na priority by ich nedostali.

Starostovia obcí si tak vlastne nemôžu vybrať, do čoho investujú - obmedzujú ich stanovené kritériá.

Sú však aj odborníci, čo s tým nesúhlasia. Miroslav Lopata, konateľ firmy Premier Consulting EÚ, ktorý sa už 13 rokov venuje príprave projektov financovaných z eurofondov, tvrdí, že mestá a obce vďaka tomu dostali aspoň nejaké peniaze.

Ako pripomenul, obce možno nemohli postaviť alebo opraviť to, čo by chceli, no inak by zrejme nespravili nič. "Samospráva aj tak nemá iné peniaze," spresnil Lopata.

Podľa neho sa navyše konkrétne pravidlá, na čo sa peniaze z týchto eurofondov použijú, nenastavujú v Bruseli, ale na Slovensku - na ministerstvách či v samosprávnych krajoch.

Neefektívne a nekontrolované Kritici eurofondov však vidia viacero ďalších nedostatkov. Podľa Ďuranu chýba napríklad kontrola poskytovateľov týchto peňazí.

"Nemecký daňový poplatník nevie, či jeho euro kupuje predraženú lavičku v Hnúšti alebo zbytočné letisko v Španielsku," priblížil analytik INESS.

Kontrolu tak nahrádza Európska komisia, ktorá je však sama pod politickým tlakom a ide jej o to, aby sa čerpalo čo najviac prostriedkov.

"Predražený nákup CT znamenal na Slovensku odstúpenie ministerky zdravotníctva. Kto odstúpi v Bruseli pre neefektívne čerpanie fondov?" porovnal Ďurana.

Eurofondom vytkol aj to, že v niektorých výrobných odvetviach rozhodujú o prežití firmy a vytláčajú súkromnú iniciatívu.

Ich úspešnosť sa okrem toho neposudzuje na základe užitočnosti využitých zdrojov, ale podľa toho, či sme ich čerpali, preto sú často neefektívne.

A hoci podobu operačných programov určuje vláda, zameranie fondov musí spĺňať kritériá a ciele stanovené Úniou.

"Najväčší problém Slovenska je nezamestnanosť a príčinou vysoké odvodové zaťaženie. Európske fondy sa však nesmú použiť na tento účel," upozornil Ďurana.

Podľa neho netreba ani zabúdať, že naša krajina je čistým príjemcom len dočasne. Po dosiahnutí istej ekonomickej úrovne sa z nej môže stať čistý prispievateľ.

Ako Ďurana tiež zdôraznil, eurofondy síce pomáhajú zvyšovať hrubý domáci produkt, no to neznamená, že rovnako rastie i bohatstvo krajiny.

"Je preto možné, že tých takmer 700 miliónov eur, ktoré do EÚ odvádzame, by dokázalo zafinancovať tie najdôležitejšie projekty," poznamenal analytik. Na to by však podľa neho bolo nutné potlačiť korupciu.

Hlavný zdroj verejných investícií Korupcia, ktorá sprevádza čerpanie európskych prostriedkov, je častou výhradou kritikov eurofondov. Celý proces je podľa nich totiž málo transparentný.

Aj Sloboda však uznáva, že korupcia by tu bola i bez eurofondov. "Nie je tu kvôli nim, ale preto, lebo táto spoločnosť je tak nastavená," uviedol analytik.

Lopata hovorí, že z makroekonomického a dlhodobého aspektu sa s kritickými názormi na eurofondy vie stotožniť, no z praktického hľadiska vidí viacero prekážok.

"Ako sa uvádza, až 80 percent verejných investícií pochádza z prostriedkov EÚ a spolufinancovanie v drvivej väčšine dosahuje 25 percent.

To nám dáva odpoveď na to, aká diera by vznikla pri financovaní verejných investícií, keby eurofondy neboli," naznačil Lopata.

Podľa neho si treba tiež uvedomiť, že rozpočet EÚ, ktorý je schválený až do roku 2020, nesúvisí s eurofondmi. Príspevky, čo odvádzame Únii, preto nie sú spojené s podporou, čo dostávame.

"To znamená, že keby sme aj zrušili eurofondy, investície by sme zaplatili z vlastného vrecka, no naše príspevky do EÚ by neboli o nič menšie. Všetky operačné programy sa navyše uzatvárajú na sedem rokov," uzavrel Lopata.

Zrušenie by teraz nebolo možné Či už eurofondy niekto považuje za nevýhodné alebo prospešné, odborníci sa zhodujú na tom, že ich v súčasnej situácii nemožno zrušiť.

"Ich zrušenie by bolo možné len ako dôsledok zásadného prekopania princípov existujúcej Únie," zdôraznil Ďurana. Nepomohlo by teda ani to, keby sme počkali do roku 2020, keď skončia aktuálne operačné programy.

"Pre zrušenie eurofondov by bolo treba revidovať základné zmluvy s EÚ," doplnil Lopata, ktorý sa podieľal na schválení už asi 1 300 projektov financovaných z európskych fondov.

Aký je teda záver? Zrejme ten, že aj keď eurofondy nie sú ideálnym prostriedkom, istý prospech z neho skutočne máme a ich zrušenie by nebolo vôbec jednoduché.

Radovan Krčmárik
Aktuálne, 11.3.2016