Neočakávaný líder pravice (.týždeň)

Lukáš Krivošik vo svojom článku zo dňa 13.3.2016 na .týždeň.sk spomína vo svojej analýze Slobody a Solidarity záver INESS ohľadom ekonomickej časti ich programu.  

Ešte v polovici februára mala Sloboda a solidarita v prieskume Focusu len 5,5-percentnú podporu. Nebolo isté, či sa dostane do parlamentu. No vo voľbách získala vyše 12 percent hlasov. Ako sa z liberálov Richarda Sulíka stala najsilnejšia strana po Smere? zelenou farbou svojej fasády vyníma z pozadia okolitých šedivých kancelárskych budov. Keď nás Richard Sulík víta vo svojej kancelárii, má optimistickú náladu. A to aj napriek tomu, že Andrej Danko deň predtým spochybnil ochotu jeho SNS ísť do jednej koalície so stranou MostHíd, čo by urobilo škrt cez rozpočet plánu na pravicovú koalíciu. ,,Urobím, čo je v mojich silách, aby Slovensko dostalo pravicovú vládu," hovorí Sulík.

,,Fakticky sme líd rom bývalej opozície a zodpovednosť cítime nielen voči našim voličom, ale aj voči voličom ostatných pravicových strán. Budem preto hľadať spôsoby, ako by to mohlo ísť, nie ako sa to nedá." Z predsedu SaS cítiť, že si závažnosť situácie, do ktorej sa Slovensko voľbami dostalo, uvedomuje. Hovorí, že po siedmich rokoch v politike a množstve nováčikovských chýb je už dostatočne poučený. No neprišli sme sa baviť o zložitom zostavovaní vlády, ale o ceste, ktorá viedla pre liberálov z pásma ohrozenia až k pozícii druhej najsilnejšej parlamentnej strany.

.druhá šanca ,,Keď sa ocitnete v pásme ohrozenia, hlavne nesmiete zastať ako povestná srna, na ktorú sa rúti kamión," hovorí Richard Sulík. ,,No od začiatku roka som cítil, že tých 5 percent dáme. A to na základe reakcií pod mojimi statusmi na fejsbúku, podľa počtu videní mojich videí či podľa toho, ako reagovali ľudia, s ktorými som sa stretával." SaS od svojho vzniku vo februári 2009 zažila troje volieb do Národnej rady SR. A ešte nikdy ju nevolilo toľko ľudí ako teraz. Vo voľbách v roku 2010 síce získala o štyri stotiny percenta viac hlasov ako v roku 2016 a mala vďaka tomu aj o jedného poslanca viac ako dnes, no v absolútnych číslach narástla z 307-tisíc voličov na 315-tisíc. Ibaže medzitým sa konali ešte predčasné voľby v roku 2012 po páde vlády Ivety Radičovej. SaS, ktorá bola obviňovaná, že k tomuto pádu veľkou mierou prispela, stratila vtedy polovicu voličov. Hlas jej v roku 2012 odovzdalo len 150tisíc ľudí. Bolo to necelých 6 percent hlasov. ,,Uvedomujeme si, že sme teraz dostali od voličov druhú šancu a je to pre nás veľký záväzok," priznáva Richard Sulík.

Podľa exit pollu agentúry Focus pre televíziu Markíza má SaS spomedzi všetkých strán najviac vysokoškolsky vzdelaných voličov. Tvoria viac ako polovicu tých, čo za liberálov hlasovali v týchto voľbách. Muži (55 percent) medzi voličmi liberálov mierne prevažovali nad ženami (45 percent). Z hľadiska zamestnania prevládajú odborní pracovníci, nasledovaní živnostníkmi a podnikateľmi, ale medzi voličmi liberálov sú silnejšie zastúpení aj úradníci a študenti. SaS volilo 21 percent ľudí z vekovej kategórie 22 až 39 rokov. Najviac spomedzi všetkých strán. Medzi prvovoličmi skončili sulíkovci druhí so 17,7 percenta za Kotlebovou ĽSNS, ktorá oslovila takmer štvrtinu 18- až 21-ročných. Podľa volebných výsledkov aj viac ako štvrtina zúčastnených voličov v Bratislave dala svoj hlas sulíkovcom. A tiež 30 percent hlasov od Slovákov v zahraničí išlo liberálom. Opäť najviac spomedzi všetkých strán. Marek Homola z Prievidze má 24 rokov. Študuje kvantitatívnu ekonómiu, manažment a financie na Viedenskej univerzite, býva v Bratislave a stážuje v slovenskej pobočke spoločnosti Google. SaS volil v rokoch 2010, 2012 i v roku 2016. ,,V tých prvých voľbách ma ako prvovoliča oslovili veľmi," vysvetľuje .týždňu.

,,Chcel som vtedy rozhodne zmenu a uvítal som nových šikovných ľudí, ktorých program sa mi páčil. Volil som s chuťou a nádejou nového vetra do plachiet." Lenže mandát, ktorý pravica získala vo voľbách 2010, predčasne prehajdákala. ,,Bol som vtedy sklamaný a nahnevaný, že to vyústilo do predčasných volieb, asi ako väčšina," hovorí Homola. ,,V roku 2012 som volil s dávkou sebazaprenia, ale hlas som, prirodzene, prepadnúť v prospech červenej nenechal." A tohtoročné voľby? Ešte pred pár mesiacmi si Marek Homola vravel, že už naozaj nie je koho voliť. ,,Nakoniec som ale zvážil plusy amínusy a rozhodol som sa opäť pre SaS. Vedel som, že s Ficom nepôjdu, mali znovu najsilnejšiu kandidátku, rovnako aj program a vidím tam stále schopných ľudí, ktorí môžu pomôcť Slovensku vpred."

.kompetentný imidž Z exit pollu vyplýva, že 61,5 percenta voličov SaS dalo hlas tejto strane hlavne kvôli ekonomickému programu. Naň sa sústredil aj Richard Sulík počas predvolebných televíznych diskusií. Liberálom veľmi pomohlo hodnotenie ekonomických programov politických strán z dielne INESS, kde získali prvenstvo. Vhodnotení zdravotníckych programov z dielne INEKO sa zase SaS delila o prvé miesto s KDH. Program dáva na prvé miesto medzi faktormi, ktoré prispeli k úspechu liberálov, aj predseda strany. No nebolo to podľa neho len o ňom. ,,Najlepší program, žiadni oligarchovia, žiadne problémy s financovaním, slušní ľudia, dobrý tím... Hovorí sa, že voliči na to neberú ohľad, no napokon si myslím, že tieto faktory prevážili," hovorí Richard Sulík. Uvedomuje si tiež, že časť voličov jeho osobne nemusela.

,,No napokon si asi povedali, že značka SaS je ako celok v poriadku." Sulík uznáva, že zapracoval aj efekt prieskumov, podľa ktorých SaS nemala parlament úplne istý. Sčasti takto rozmýšľala aj Ľubica Vyhnánková z Rače.

,,Podľa posledných prieskumov sa zdalo, že by sa nemuseli dostať do parlamentu a aj keď som ich predtým nevolila, bolo by mi to ľúto."

Zvažovala aj voľbu strany Most-Híd, no rozhodlo, že bugárovci nevylúčili jednoznačne spoluprácu so Smerom. Z ďalšej časti boli dôvodom pre jej voľbu liberálov konkrétni ľudia na kandidátke, ktorých sa rozhodla krúžkovať:
,,Napríklad Martin Poliačik, s ktorým síce nesúhlasím v konkrétnych myšlienkach, ale zdá sa mi, že kultivuje prostredie tým, ako komunikuje. A potom ľudia, pôvodne z OKS, ktorých som volila v minulosti." Hoci je SaS liberálna strana, súčasťou fenoménu jej úspechu je aj istá časť konzervatívnych, respektíve kresťanských voličov, ktorí jej dali svoj hlas.

Viera je dôležitá aj pre Ľubicu Vyhnánkovú, ktorej manžel pôsobí ako kazateľ vKresťanskom zbore vRači: ,,Som z povahy konzervatívny človek, niektoré liberálne pohľady by som nerada videla v našich zákonoch. Na druhej strane nemám ani potrebu, aby naše zákony odrážali nejaký prísny konzervatívny kresťanský pohlaď a aby sa nimi museli riadiť ľudia, ktorí ich nemajú zvnútornené." Aj Richard Sulík si uvedomuje, že strana má istú časť konzervatívnych voličov. A dodáva, že hoci otázky ,,osobných slobôd" sú pre stranu dôležité, veľmi transparentne voličom v kampani komunikovali ekonomickú Agendu 2020 ako prioritu. Za svoj osobný úspech Sulík považuje aj to, že SKOK, TIP, SDKÚ-DS a Šanca získali dohromady len dve percentá hlasov. ,,Ešte na jeseň viazali spolu okolo 8 percent voličov, ktorí by pravici chýbali," vysvetľuje Sulík. Pritom SKOK zakladali ľudia, ktorí zo SaS v roku 2013 odišli pre nesúhlas so Sulíkovým štýlom vedenia.

,,Považujem ich odchod za to najlepšie, čo sa počas sedemročnej existencie našej strane stalo a je to pre mňa uzavretá záležitosť," hovorí predseda SaS.

.utečenci nerozhodli ,,S postojmi pána Sulíka k utečeneckej kríze súhlasím, takže áno, aj tie prispeli k rozhodnutiu voliť SaS," hovorí Simona Plišková, 23-ročná študentka z Nitrianskej Blatnice. No ako prvoradý dôvod udáva volebný program. Kvôli nemu si liberálov vybral aj Dušan Kelle, 41-ročný projektový manažér z Nových Zámkov. Zároveň priznáva, že nad postoj Richarda Sulíka k utečeneckej kríze sa musel povzniesť: ,,Nevadí mi ani tak, čo hovorí, ale ako intenzívne a akou formou to hovorí. Očakával by som viac empatie a menej populizmu." Kelle bol prekvapený, koľko preferenčných krúžkov dostal Richard Sulík. A očakáva, že Martin Poliačik, Peter Osuský či Ondrej Dostál budú zárukou toho, aby Sulíkova rétorika ostala v jeho strane ojedinelou.

Práve Martinovi Poliačikovi mnohí priatelia na fejsbúku pred voľbami vyčítali, že v SaS zostáva aj napriek predsedovej rétorike. Richard Sulík napokon získal 179-tisíc preferenčných hlasov. Martin Poliačik takmer 46-tisíc. Líder strany si svojho doterajšieho predsedu poslaneckého klubu bráni: ,,Práve pre toto som rád, že Martin je tu s nami a spravím všetko pre to, aby tu aj zostal. Sú totiž voliči, ktorí mne ten krúžok nedajú a bez Martina by SaS vôbec nevolili. V každom prípade, výsledok je taký, že sa ocitol medzi najkrúžkovanejšími poslancami a to dvíha jeho politický výtlak i postavenie v strane." Otázkou do budúcnosti je, či sa SaS podarí zacementovať svoj výsledok aprevziať po SDKÚ žezlo lídra pravice. Podľa Martina Slosiarika z agentúry Focus 45 percent súčasných voličov strany Richarda Sulíka volilo SaS aj v roku 2012. Asi 17 percent súčasných voličov SaS volilo pred štyrmi rokmi SDKÚ. Liberáli mali na bilbordoch slová:
,,Pripravení na reformy." No SDKÚ sa spájala nielen s kompetentnosťou v ekonomike, ale aj so schopnosťou vládnuť. SaS má tvrdé jadro v podobe asi 4,5 percenta zo všetkých voličov amäkký obal v podobe zvyšku. Uvedomuje si to aj Sulík: ,,Máme šancu presvedčiť ich, že máme na to vrátane vedenia nie celkom kompaktnej koalície. Ak sa nám to nepodarí, nemáme tu už potom čo hľadať." SaS má 160 členov, z nich všetci môžu hlasovať na kongrese a k tomu širšie zázemie vpodobe asi 2 500 ,,priateľov slobody". Ešte pred odchodom skupiny okolo Juraja Miškova v roku 2013 mala strana 280 členov.

Podľa Sulíka malá početnosť nemusí byť pre potenciálnu vládnu stranu, ktorá potrebuje obsadiť množstvo miest v štátnej správe, nevýhodou. Ministri a vyšší úradníci, ktorých, prirodzene, strana dosadí z vlastných radov, vďaka tomu nemusia používať miesta pod sebou ako léna pre zaslúžilých straníkov.

,,Už v roku 2010 sme po vstupe do vlády väčšinu pozícií, ktoré strane prináležali, buď obsadili nezávislými odborníkmi, alebo sme na nich ponechali pôvodných ľudí," uzatvára Sulík. ,,To, že nie sme pod tlakom obsadzovať všetky miesta straníkmi, môže byť jednou z najväčších devíz prípadnej novej vlády."

SaS má 160 členov, z nich všetci môžu hlasovať na kongrese, a k tomu asi 2 500 priateľov.

Lukáš Krivošík
.týždeň, 13.3.2016