INESS - 21.04.2016
Veľký prehľad investičných stimulov, ktoré odklepla Ficova vláda (Aktuality)
Aktuality.sk zverejnili dňa 3.3.2016 článok o poskytnutých vládnych stimuloch s kritikou Martina Vlachynského.
Väčšina podnikateľov a analytikov investičné stimuly kritizuje, pretože ide o pomoc vybraným firmám, ktorú musia ostatní zaplatiť.
Vláda Roberta Fica dnes na svojom poslednom zasadnutí odklepla investičné stimuly pre päť investorov. Kabinet tak súhlasil so štátnou pomocou v celkovej výške 33,33 milióna eur.
Väčšinu peňazí dostanú investori vo forme daňových úľav alebo dotácií na nákup hmotného majetku.
Pokiaľ by sa plány investorov naplnili, celkovo by si mohlo nájsť prácu až 1804 ľudí. Medzi firmami, ktoré dostanú stimuly sú dve spoločnosti z agropotravinárstva a dve z automobilového priemyslu. Päticu uzaviera firma, ktorá chce vyrábať platobné karty a bezpečnostné dokumenty.
Nejasné pozadie
Kritici však poukazujú, že dvaja investori, a to RKN Global Europe a Midia Agro nemajú veľmi jasné pozadie a navyše doteraz nepodnikali priamo v oblasti výroby platobných kariet alebo produkcii mliečnych výrobkov.
Minister hospodárstva Vazil Hudák však obhajoval rozhodnutie vlády. Podľa neho štát vyplatí peniaze alebo poskytne daňové úľavy až potom, ako firmy preinvestujú deklarované financie, prípadne ak vykážu nejaký profit.
V prípade RKN Global Europe bude musieť spoločnosť prejsť bezpečnostnou previerkou, aby mohla dostať nejakú štátnu pomoc.
„Tieto investície smerujú do regiónov s vyššou nezamestnanosťou, takže budú prínosom pre tieto okresy,“ vyhlásil minister.
Na margo Midia Agro uviedol Hudák, že táto investícia by mala výrazne pomôcť slovenským mliekárom, ktorí majú v súčasnosti veľké problémy s odbytom. Tento investor totiž plánuje spracovať tretinu všetkej produkcie na Slovensku a väčšinu vyviezť do Ázie.
Pomoc dostali ďalší vybraní
Táto odklepnutá štátna pomoc nebola jediná počas vlády Roberta Fica. Celkovo kabinet od roku 2012 odsúhlasil investičné stimuly v hodnote vyše 272 miliónov eur. Väčšina analytikov a podnikateľov však hodnotí takúto formu pomoci negatívne.
„Podpora niekoľkých veľkých zahraničných investorov, často na úkor všetkých ostatných, ktorí ich podporu zaplatia v podobe vyšších daní či odvodov, zasahuje najmä menších podnikateľov veľmi negatívne,“ uviedol výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Kremský.
Ako vyplýva z najnovšieho Indexu podnikateľského prostredia (IPP), práve tieto stimuly sú dôvodom poklesu IPP na historicky najnižšiu úroveň.
Pomoc zaostalým regiónom
Aj analytik inštitútu INESS Martin Vlachynský kritizuje štátnu pomoc, pretože nič nevytvára a len prerozdeľuje.
Častým argumentom obhajcov stimulov je, že sa vlastne zaplatia samy. Firma bude platiť daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, jej zamestnanci dane a odvody, a tak si vlastne sama na svoj stimul peniaze vyzbiera.
„Znie to ako dokonalé ekonomické perpetuum mobile. Tu si treba uvedomiť, odkiaľ tie peniaze prišli. Nielen priame dotácie, ale dokonca aj odpustené dane sú výdavkom, na ktorý sa v rozpočte musia všetci ostatní vyskladať,“ vysvetlil Vlachynský.
Podľa neho takáto štátna podpora ani nepomáha zaostalým regiónom. Päť najchudobnejších okresov v roku 2002 nimi zostali aj doteraz.
Odborníci odporúčajú, aby sa budúce vlády oveľa viac zamerali na zlepšovanie podnikateľského prostredia, než na podporu vybraných investorov.
awards
