DAŇ Z FINANČNÝCH TRANSAKCIÍ JE STRAŠIAKOM EKONÓMOV (Next Future)
Martin Vlachynský sa 8.4.2016 vyjadril pre magazín Next Future o plánovanej dani z finančných transakcií.

Európska únia plánuje v najbližších rokoch množstvo ekonomických opatrení. Jedným z nich bude pravdepodobne daň z finančných transakcií. Toto veľmi kritizované opatrenie vraj zbytočne odsáva financie z ekonomiky daného štátu. Tento experiment na Slovensku podľa analytikov nemôže uspieť, keďže zlyhal napríklad vo Švédsku. Platnosť dane sa stále odkladá, najnovšie by sa mala zaviesť v priebehu roka 2017.
Kontroverzné opatrenie Európskej únie nemá svojich odporcov len v radoch finančných expertov. Daň odmietalo Luxembursko i Veľká Británia, negatívny postoj zaznieval aj zo strany Belgicka. Poďme si však najskôr vysvetliť, čo táto diskutovaná daň vlastne predstavuje.
Kritizované zdaňovanie
Daň z finančných transakcií je vlastne opatrením Európskej únie na boj a prevenciu proti finančnej kríze. V praxi to znamená, že finančný sektor by mal pravidelne prispievať odvodmi daní do verejnej kasy a pozdvihnúť tak ekonomiku danej krajiny. Daň by sa mala zaviesť vo viacerých krajinách vrátane Slovenska, Grécka, Nemecka či Estónska. Najnovšie by mala platiť pre desať štátov. Zdaniť by sa mali teda finančné transakcie medzi stanovenými štátmi EÚ pri minimálnej sadzbe 0,01 percenta v rámci derivátov a 0,1 percenta v prípade odlišných transakcií. Zdaňuje sa, samozrejme, aj nákup dlhopisov a akcií. Samotná daň z transakcií by nemala postihovať bežné finančné operácie ako sú platba kreditnou kartou či poistenie. Do budúcnosti však nie je vylúčený ani tento druh zdaňovania.
Zisk z tohto opatrenia by sa mohol vyšplhať na 35 miliárd eur ročne.
Opatrenie v Škandinávii zlyhalo
Podľa ekonómov rovnako ako každá daň, aj táto odsáva zdroje z ekonomiky. „Vzhľadom k jej charakteru sa niekedy prezýva aj daň z dôchodkov, keďže postihuje aj ľudí sporiacich si vo fondoch,“ povedal hovorca inštitútu INESS, Martin Valachynský. Upozornil, že táto forma zdanenia už v minulosti zlyhala. „Švédsko túto daň zaviedlo na prelome 80-tych a 90-tych rokov, no po pár rokoch ju zase rýchlo zrušilo, keďže výnosy boli násobne nižšie ako očakávania a objem obchodov na švédskom trhu sa významne prepadol. Kapitál odišiel pracovať tam, kde túto daň nemali,“ upozornil Valachynský.
Ako ďalej povedal, daň otvára politikom dvere na jej rozširovanie, napríklad na bežné platby kartou, výber hotovosti či bežné operácie na bankovom účte. „Nápad zdaniť tieto aktivity sa už opakovane zjavil aj na Slovensku,“ dodal Valachynský.
Belgicko sa búrilo
Veľká vlna odporu sa zvýšila vtedy, keď jeden z kľúčových štátov EÚ, Belgicko, začalo daň otvorene kritizovať. Belgický minister financií Johan Van Overtveldt upozornil na to, že návrh dane by zvýšil cenu financovania verejného dlhu a ohrozil likviditu toho vládneho. Minister sa nechal počuť aj v súvislosti s ohrozením penzijných fondov. Žiadna daň by podľa neho nemala ohrozovať veľké a malé podniky. Skomplikuje sa taktiež ochrana podnikateľov pred pohybmi menových kurzov a úrokových sadzieb.
Ministri financií eurozóny často prezentujú jej účinnosť vo forme nízkych sadzieb pokrývajúcich čo možno najširší základ dane a možnosť obmedzovať problémové transakcie. Tu sa však vynára otázka, ako tieto problémové transakcie vopred definovať a rozlíšiť od neproblémových.
Hrozby týchto opatrení počas niekoľkých rokov kritizovalo mnoho členských štátov. Z 27 podporovateľov daňových transakcií klesol ich počet na 10. Opatrenie sa pritom prijme len za minimálnej účasti deviatich štátov.
Liberálni ekonómovia postup EÚ kritizujú, pretože sa jej predstavitelia silou-mocou snažia podobnými opatreniami zabrániť prirodzenému postupu voľného trhu. Ako riešenie by skôr navrhovali obmedziť zásahy štátu a zvýšiť zodpovednosť počas obchodovania na trhu.