INESS - 27.04.2016
Štát sľubuje prácu ľuďom, ktorí ju už dávno majú (Sme)
Sme zverejnili dňa 4.4.2016 článok o plánovanej štátnej podpore centier podnikových služieb s kritikou Martina Vlachynského.
Väčšina nezamestnaných má len základné alebo stredné vzdelanie, štát chce investovať do miest pre vysokoškolákov.
Zo sľubovaných 20-tisíc pracovných miest, ktoré majú počas najbližších štyroch rokov vzniknúť, nebude mať väčšina nezamestnaných nič.
Štát chce nové príležitosti vytvoriť v centrách podnikových služieb pre spoločnosti ako IBM, AT&T, Hewlett-Packard Slovakia, Dell či Henkel.
Pre materské firmy vybavujú faktúry či reklamácie a nevyhnutnosťou je, aby uchádzač ovládal aspoň jeden svetový jazyk a mal vysokú školu.
Predpokladá sa, že na tieto miesta sa dostanú ľudia, ktorí ani dnes nemajú žiadny problém nájsť si prácu, a naopak, tí, čo sú na úradoch práce, pre svoje nízke vzdelanie neuspejú.
Len pre školovaných
Centier podnikových služieb je na Slovensku 40, zamestnávajú 30-tisíc ľudí. Sídlia v Bratislave, Žiline a Košiciach.
Priemerná mzda sa v nich pohybuje okolo 1660 eur, no firmy žiadajú vysoké vzdelanie, jazykové aj počítačové zručnosti a pružnosť.
Svedčia o tom aj pracovné ponuky na webe, väčšinou písané v cudzom jazyku. Aj preto vo firmách ako IBM, Henkel či Accenture robí asi 80 percent ľudí s vysokoškolským vzdelaním.
Na Slovensku je 320-tisíc nezamestnaných, vysokoškolské vzdelanie prvého či druhého stupňa má 30-tisíc z nich. Väčšina ľudí na úradoch práce má stredné odborné vzdelanie a 80-tisíc má iba základnú školu.
Aj preto sú pracovné miesta v spomínaných firmách pre väčšinu nezamestnaných nedosiahnuteľné.
„Nečakám, že by sa na tieto miesta dostali ľudia, ktorí sú na úradoch práce. Ak áno, tak len malé percento. Väčšinou to budú ľudia, ktorých si firmy odchytia od iných zamestnávateľov a preplatia ich,“ myslí si Michal Páleník, riaditeľ Inštitútu zamestnanosti.
Zbytočné nádeje
Očakávať, že by na nové pracovné miesta nastúpili ľudia z úradov práce, je naivné aj podľa Martina Vlachynského z INESS.
Upozorňuje, že centrá podnikových služieb sídlia najmä vo veľkých mestách, teda ďaleko od ľudí, ktorí si nevedia nájsť prácu.
„Okrem toho, tieto firmy pôsobia v odvetví, kde už dnes prebieha tvrdý súboj o zamestnancov,“ hovorí Vlachynský. Ľudia s vhodnou kvalifikáciou sú už zamestnaní a firmy nevedia nájsť nových.
Šetriť na nich nebudú
V centrách podnikových služieb majú nové miesta vzniknúť najmä preto, že na ne štát bude prispievať. V koncepcii, ktorú zverejnilo ministerstvo hospodárstva, pripúšťa, že preto zmení zákon o investičnej pomoci.
Dnes platí, že ak chcú firmy získať pomoc, musia si obstarať majetok aspoň za 400-tisíc eur. Hranica by sa mala znížiť, čím by sa investičná pomoc stala dostupnejšou aj pre menšie firmy.
Štát argumentuje tým, že zmena bude mať dobrý vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj Slovenska.
„Priemerná mzda sa v týchto firmách hýbe okolo 1660 eur. Maximálny príspevok, ktorý na vytvorenie nového pracovného miesta môžeme dať v hotovosti, je 6000 eur. Udelená pomoc sa do rozpočtu vráti za šesť mesiacov, a to na daniach a odvodoch,“ počíta Michal Dzurjanin, vedúci komunikačného oddelenia ministerstva.
Analytici upozorňujú, že to môže viesť k uprednostňovaniu niektorých firiem. Nepozdáva sa im ani to, že štát znovu otvára zákon o investičnej pomoci a upravuje si ho podľa toho, ako sa mu to hodí.
Naposledy sa zákon menil pre príchod automobilky Jaguar tak, aby automobilka mohla okrem daňových prázdnin a lacnejšieho majetku dostať aj príspevky na pracovné miesta či dotácie na nákup majetku.
awards
